EZDRÁŠOVA II.

Výkaz zajatcov, ktorí putovali do vlasti
Vodcovia

1Toto sú príslušníci provincie, ktorí šli do zajatia vo vyhnanstve, ktorých babylonský kráľ Nabuchodonozor povytláčal do Babylonu a vrátili sa do Jeruzalema alebo do Judey, každý do vlastného mesta;

2atí, čo prišli so Zorobábelom, Jozuem, Nehemiášom, Saraiášom, Reelaiášom, Mardochejom, Bilšanom, Misparom, Bigvajom, Rechumom a Bánom.

Pospolitý ľud

2bPočet mužov izraelského ľudu:

3Farošových potomkov dvetisícstosedemdesiatpäť,

4Šefatiášových tristosedemdesiatdva,

5Arachových sedemstosedemdesiatpäť,

6Fachat-Moabových po Jozuem a Joabovi dvetisícosemstodvanásť,

7Elamových tisícdvestopäťdesiatštyri,

8Zatuových deväťstoštyridsaťpäť,

9Zakajových sedemstošesťdesiat,

10Baniových šesťstoštyridsaťdva,

11Bebaiho šesťstodvadsaťtri,

12Azgadových tisícdvestodvadsaťdva,

13Adonikamových šesťstošesťdesiatšesť,

14Bigvaiho dvetisícpäťdesiatšesť,

15Adinových štyristopäťdesiatštyri,

16Aterových z Ezechiášovej strany deväťdesiatosem

17Besaiho tristodvadsaťtri,

18Jorahových stodvanásť,

19Chašumových dvestodvadsaťtri,

20Gibarových deväťdesiatpäť,

21Betlehemčanov stodvadsaťtri,

22Netofatčanov päťdesiatšesť,

23Anatotčanov stodvadsaťosem,

24Azmavetčanov štyridsaťdva,

25Kirjatiarimčanov, Kefirčanov a Bérotčanov sedemstoštyridsaťtri,

26Ramčanov a Gabaanov šesťstodvadsaťjeden,

27Michmasčanov stodvadsaťdva,

28Betelčanov a Haičanov dvestodvadsaťtri,

29Nebanov päťdesiatdva,

30Magbiščanov stopäťdesiatšesť,

31Novoelamčanov tisícdvestopäťdesiatštyri,

32Charimčanov tristodvadsať,

33Lodčanov, Chadidčanov a Onočanov sedemstodvadsaťpäť,

34Jerichovčanov tristoštyridsaťpäť

35Senaanov tritisícšesťstotridsať.

Kňazi

36Kňazov z Jedaiášovej krvi, Jozueho vetvy, deväťstosedemdesiattri,

37z Imerovej tisícpäťdesiatdva,

38z Paschurovej tisícdvestoštyridsaťsedem,

39z Charimovej tisícsedemnásť.

Leviti

40Levito, Jozueho a Kadmielových potomkov Hodaviášovej vetvy, sedemdesiatštyri.

Speváci

41Spevákov, Asafových potomkov, stodvadsaťosem.

Vrátnici

42Vrátnikov, Šalumových. Aterových, Talmonových, Akubových, Chatitových, Šobaiho potomkov spolu stotridsaťdeväť.

Nevoľníci chrámu

43Nevoľníkov chrámu, potomkov Sichaových, Chasufových, Tabaotových,

44Kerosových, Siahaových, Padonových,

45Lebanahových, Chagabahových, Akubových,

46Chagabových, Šamlaiho, Chananových,

47Gidelových, Gacharových, Reaiášových,

48Resinových, Nekodových, Gazamových,

49Uzaových, Fasechových, Besaiho,

50Asnahových, Meunimových, Nefusimových,

51Bakbukových, Chakufových, Charchurových,

52Baslutových, Mechidových, Charšaových,

53Barkosových, Siserových, Tamachových,

54Nesiachových a Chatifaových;

55z potomkov Šalamúnových služobníkov: potomkov Sotaiho, Sofertových, Ferudových,

56Jálových, Darkonových, Gidelových,

57Šefatiášových, Chatilových, Pochertových z Hasebaima a Amiových;

58všetkých chrámových nevoľníkov a potomkov Šalamúnových služobníkov bolo spolu tristodeväťdesiatdva.

Ľudia bez rodových registrov

59Aj títo vyšli z Tel-Melacha, Tel-Charše, Kerubu, Adanu a Imeru, lenže nevedeli preukázať čeľaď svojich otcov a svoj pôvod, či sú totiž z Izraela:

60šesťstopäťdesiatdva Delaiášových, Tobiášových a Nekodových potomkov.

61Z kňazov Chabaiášovi a Hakosovi potomkovia, ďalej potomkovia Barzilaiho, ktorý si vzal za ženu z dcér Gileádčana Barzilaiho a bol nazvaný ich menom.

62Títo hľadali svoj zápis o rodovej príslušnosti, ale pretože nenašli, vylúčili ich z kňazstva.

63Kráľov námestník im zakázal jesť zo svätosvätých vecí, dokiaľ nebude zasa stáť kňaz s urim a tumim.

Počet všetkých osôb, čo sa vrátili, a počet zvierat

64Celé toto spoločenstvo do jedného počítalo štyridsaťdvatisíctristošesťdesiat,

65okrem ich sluhov a ich slúžok, ktorých bolo sedemtisíctristotridsaťsedem; ďalej s nimi bolo dvesto spevákov a speváčok.

66Koní mali sedemstostridsaťšesť, mulíc dvestoštyridsaťpäť,

67tiav štyristotridsaťpäť a oslov šesťtisícsedemstodvadsať.

Dary na chrám

68Poniektorí náčelníci rodov po svojom príchode k Pánovmu chrámu, ktorý je v Jeruzaleme, dobrovoľne venovali na Boží dom, aby ho zasa postavili na tom mieste, kde stál.

69Podľa svojej zámožnosti dali na nákladné dielo šesťdesiatjedentisíc dareikov v zlate, päťtisíc mín v striebre a sto kňazských tuník.

70Tak sa teda kňazi, leviti a poniektorí z ľudu osadili tu; speváci, vrátnici a nevoľníci chrámu vo svojich mestách; všetok Izrael takisto (býval) vo svojich mestách.


Vysvetlivky:

1: Výkaz zajatcov, čo prišli z Babylonu, v podstate sa rovnoznačne opakuje v Neh 7, 7 – 69. Drobné zmeny, ktoré badať medzi obidvoma zoznamami, treba hádam pripísať nepresnosti odpisovateľov. Iní tieto zmeny vysvetľujú inak. Provincia je tu Judea, ktorá bola vtedy provinciou perzskou.

2: Zorobábel obnovoval spoločenský život v rozvrátenej vlasti a bol politickým predstaviteľom. Jozue bol zasa náboženskou hlavou. Bol synom Josedekovým (Ag 1, 1) a vnukom Saraiášovým, ktorého dal Nabuchodonozor zavraždiť (2 Kr 25, 18 n.). Bol prvý veľkňaz po návrate Židov z Babylonu (Ezd 3, 2; 5, 2).

21 – 29: Všetky spomínané osady sú neďaleko Jeruzalema na území, ktoré kedysi prislúchalo kmeňu Júdovmu a Benjamínovmu.

30 – 32: Nevedno, či vlastné mená v týchto veršoch označujú osady, čo nie sú bližšie známe, a či sú to mená osobné.

33 – 35: Vlastné mená sú tu znova názviskami osád.

36 – 39: Z 24 kňazských tried, ktoré ustanovil Dávid (1 Krn 24, 1 n.), vrátili sa iba druhá, tretia a šestnásta.

40 – 42: O levitských triedach a ich povinnostiach viď 1 Krn hlavy 25 – 26.

43 – 54: Chrámoví nevoľníci boli zväčša potomkami Gabaončanov (porov. Joz 9, 21. 27; 1 Krn 9, 2).

55 – 58: Šalamúnovi služobníci boli kúpení otroci alebo vojenskí zajatci, ktorých daroval Šalamún chrámu, aby s chrámovými nevoľníkmi konávali nižšie práce v službách chrámu.

61: O Barzilaim, ktorý v Dávidovom živote hral dôležitú úlohu, viď 2 Sam 17, 27; 1 Kr 2, 7.

63: Veci svätosväté boli čiastky obetí, ktoré smeli jesť len kňazi vo svätyni (porov. Lv 22, 2. 10 – 16). – O urim a tumim porov. Ex 28, 30. – Nie je bližšie známe, prečo sa veľkňazovi Jozuemu nepriznávalo právo upotrebiť sväté orákulum pri dôležitejších rozhodnutiach. Pravdepodobne sa v búrkach pred zajatím babylonským stratilo a po návrate sa hneď nenašlo.

69: Zlatý perzský dareik (peniaz) vážil asi 8,40 g (porov. 1 Krn 29, 7). Strieborná misa (peňažitá váha) vážila 727,5 g.


Zdieľať:

Author: Zuzana

Som katolíčka nadšená pre misie a evanjelizáciu. V súčasnej digitálnej dobe mať web je skvelou príležitosťou ako evanjelizovať ľudí prostredníctvom internetu.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.