Február

1.

Sv. Tryfón, mučeník – pochádzal pravdepodobne z Frígie a podľa legendy bol umučený za cisára Décia. Veľmi obľúbený svätý na Východe a v Grécku. Rímska bazilika nazývaná jeho menom je kardinálsky titul.

2.

OBETOVANIE PÁNA (sviatok) – ľudový názov Hromnice. Sviatok sa slávil v Jeruzaleme už v 4. storočí. V Ríme ho prijali v 7. storočí. Dlho bol názov sviatku Očisťovanie Panny Márie. Od roku 1960 bol v súlade s východnou tradíciou vyhlásený za sviatok Pána (od roku 1969 Obetovanie Pána).

3.

Sv. Blažej, biskup a mučeník (ľubovoľná spomienka) – zomrel v roku 216 v Sebaste. Na Východe už v 6. storočí ho vzývali o pomoc pri chorobách hrdla. V tento deň sa udeľuje svätoblažejské požehnanie so sviecami s prosbou o zbavenie chorôb hrdla a iných neduhov.

Sv. Oskar, biskup (ľubovoľná spomienka) – bol misionárom európskeho severu a prvým biskupom v Hamburgu. Žil v rokoch 801 – 865. Bol aj apoštolským legátom pre Dánsko, Švédsko a severných Slovanov.

4.

Sv. Ondrej Corsini, biskup – karmelitán, biskup vo Fresole, neochvejný pastier ľudu, dobrodinca chudobných, staviteľ kostolov a kláštorov, zmierovateľ nepriateľov. Zomrel 6. 1. 1373.

Sv. Veronika Jeruzalemská – pod týmto menom je známa v ľudovej hagiografii legenda o nábožnej žene, ktorá mala podať Ježišovi na krížovej ceste šatku, do ktorej Ježiš vtlačil podobu svojej tváre. Táto neznáma žena by mala byť tou ženou, ktorú Pán Ježiš zázračne uzdravil z krvotoku (Mt 9, 20). Meno Veronika je asi odvodené od slov „vera eikon“ – pravý obraz. Apokryf „Acta Pilati“ spomínajú meno „Beronica“, ktorá by mala byť sestrou tej uzdravenej ženy. Neskôr sa spomína Beronica ako sama tá uzdravená žena. Veroniku vraj potom pozvali do Ríma, kde touto šatkou uzdravila cisára Tibéria.

Sv. Raban Maurus, biskup – rodák a potom arcibiskup mohučský. Tento „učiteľ Germánie“ je jeden z najznámejších teológov svojej doby. Predtým bol benediktínom vo Fulde. Potom bol aj žiakom Alkuina v Tourse. Jeho hlavné diela sú De laudibus sanctae Crucis a De rerum natura (22 zväzkov). Zomrel 4. 2. 856.

5.

Sv. Agáta, panna a mučenica (spomienka) – zomrela okolo roku 250 v Katánii na Sicílii, odkiaľ pochádzala. Vytrvala vo svojom panenstve a neodvrátilo ju od viery ani kruté mučenie.

6.

Sv. Pavol Miki a spoločníci, mučeníci (spomienka) – Pavol Miki a jeho 25 spoločníci (kňazi, laici, misionári) boli v Nagasaki (Japonsko) 5. 2. 1597 ukrižovaní. Blahorečení boli v roku 1657 a svätorečení boli v roku 1882.

Sv. Dorota, panna a mučenica a sv. Teofil, mučeník – podstúpila mučeníctvo v Cézarei (Kapadócia) za cisára Diokleciána. K nej sa pripája v Martyrológiu aj sv. Teofil, ktorý ju ako advokát bránil; sám sa potom obrátil a zomrel ako mučeník.

7.

Sv. Maxim, biskup – žil v 3. storočí v Nole. Svoju diecézu v Nole viedol v ťažkých podmienkach počas Déciovho prenasledovania. Dožil sa vysokého veku.

Bl. Pius IX., pápež – bol pápežom v rokoch 1846 – 1878, teda 32 rokov. Vyhlásil dogmu o Nepoškvrnenom počatí Panny Márie a zvolal Prvý vatikánsky koncil, kde bola vyhlásená dogma o pápežovej neomylnosti. Blahorečený bol 3. 9. 2000.

8.

Sv. Hieronym Emiliáni, ľubovoľná spomienka – „Otec sirôt“. Založil Kongregáciu rehoľných klerikov na pomoc chudobným, chorým, sirotám a opusteným. Je patrónom sirôt a opustených (Pius XI. – 1928). Zomrel 8. 2. 1537 v Somaske (Taliansko). Jeho hrob je cieľom pútí a miestom mimoriadnych uzdravení.

Sv. Jozefína Bakhita, panna (ľubovoľná spomienka) – černošská svätica zo Sudánu, ktorá sa ako otrokyňa dostala do kresťanských rúk v Benátkach, kde konvertovala a stala sa potom rehoľníčkou kanosských dcér lásky. Zomrela v roku 1947. Za svätú bola vyhlásená v roku 2000.

9.

Sv. Apolónia, panna a mučenica – ukrutne ju mučili, vyrazili jej zuby a nijako nechcela zlorečiť Kristovi. Z Božieho vnuknutia radšej volila hodiť sa do ohňa než zaprieť vieru. Zomrela asi v roku 250 v Alexandrii v Egypte.

10.

Sv. Školastika, panna (spomienka) – sestra sv. Benedikta. Žila ako mníška v blízkosti kláštora svojho brata, zomrela okolo roku 542 v Monte Cassino. Je pochovaná pri bratovi a nad ich hrobom je oltár Montecassinskej baziliky.

11.

Panna Mária Lurdská (ľubovoľná spomienka) – Panna Mária sa v dňoch od 11. 2. do 16. 7. 1858 osemnásťkrát zjavila v Lurdoch Bernadette Soubirous. Sv. Pius X. ustanovil tento sviatok pre celú Cirkev v roku 1907. Lurdy sú dnes veľkým pútnickým miestom, kde sa dejú mnohé telesné, ale ešte viac duchovné uzdravenia.

12.

Sv. Saturnín, kňaz, a spoločníci, mučeníci – mučeníci svätej omše. Títo abitínski mučeníci, ktorých bolo 49, sa počas Diokleciánovho prenasledovania napriek zákazu zišli na slávenie Eucharistie. Keď ich chytili a odviedli do Kartága a keď na otázku prokonzula Anulína, prečo to robia, odpovedali, že bez Pánovej obete nemôžu žiť, odsúdili ich a všetci postupne vyliali krv pre Krista.

13.

Sv. Benignus, kňaz a mučeník – mučeník z Todi. Umrel počas Diokleciánovho prenasledovania. Má baziliku v Todi.

14.

SV. CYRIL, MNÍCH, A SV. METOD, BISKUP (spomienka) – v Európe sviatok patrónov Európy, na Slovensku slávnosť 5. júla. Sv. Cyril zomrel 14. 2. 869 v Ríme, sv. Metod 6. 4. 885 na Veľkej Morave. 31. 12. 1980 ich pápež sv. Ján Pavol II. apoštolským listom Egragiae virtulis vyhlásil za patrónov Európy. Od roku 2008 sú hlavní patróni Žilinskej diecézy.

15.

Sv. Faustín a Jovita, mučeníci – boli bratia. Faustín bol kňaz a Jovita diakon. Pravdepodobne založili Brescijskú cirkev, ktorej sú patróni. Trpeli za cisára Hadriána v 2. storočí.

Sv. Klaudius la Colombiére, kňaz – jezuita. Muž modlitby, ktorý mnohých priviedol k Božej láske. Bol duchovný vodca sv. Margity a šíriteľ úcty Božského Srdca. Zomrel 15. 2. 1682.

16.

Sv. Juliana, panna a mučenica – hrdinská svätica z Nikomédie, ktorá po odmietnutí sobáša s pohanským prefektom podstúpila mučeníctvo okolo roku 305.

17.

Sedem svätých zakladateľov Rehole služobníkov Panny Márie (ľubovoľná spomienka) – boli to Florenťania, ktorí žili pustovníckym životom na vrchu Senario. Najstarší z nich, Alexej falconieri zomrel 17. 2. 1310. Táto rehoľa osobitne uctieva bolesti Panny Márie.

Sv. Flavian, biskup – hrdinský carihradský patriarcha, obranca viery proti monofyzitom. Zomrel 17. 2. 449. Monofyziti učili, že v Kristovej osobe je len jedna prirodzenosť, a to božská. Cirkev však učí, že Kristus je aj Boh, aj človek.

18.

Sv. Mária Bernadeta Soubirous, panna – osemnásťkrát sa jej zjavila v Lurdoch Panna Mária. 25. 3. 1858 sa jej predstavila: „Ja som Nepoškvrnené počatie.“ Potom vstúpila do kláštora Milosrdných sestier v Nevers, kde žila skrytá a v pokore a kde 16. 4. 1879 zomrela. Za svätú bola vyhlásená 8. 12. 1933. V tento deň ju slávia vo Francúzsku. V Rímskom martyrológiu je 16. 4.

Bl. Fra Angelico, kňaz – vlastným menom Ján Fezulánsky, dominikán. Jeho maľby pozdvihovali myseľ ľudí k Bohu. Je patrón umelcov – maliarov.

19.

Bl. Konrád z Piacenzy, pustovník – slávny sicílsky pustovník. Žil v modlitbe, askéze a tvrdom pokání v rokoch 1290 – 1352.

Sv. Mansvét, biskup – milánsky biskup, obhajca viery. Bojoval proti bludu monoteletizmu. Zomrel asi v roku 680.

20.

Sv. Eleuter, biskup – biskup v Tournai, žiak sv. Medarda. Zabili ho bludári ariáni asi v roku 530. Zostali po ňom listy a kázne.

Bl. Hyacinta Marto – sestra bl. Františka. Bola účastníčka fatimských zjavení. Štyri dni pred smrťou sa jej zjavila Panna Mária a povedala jej, že si ju čoskoro vezme do neba. Zomrela 10-ročná 20. 2. 1920. Poučný je jej šepot v chorobe: „Hriechy, ktoré vedú do pekla, sú hriechy nečistoty.“ Blahorečená bola 13. 5. 2000.

21.

Sv. Peter Damiáni, biskup a učiteľ Cirkvi (ľubovoľná spomienka) – stal sa kardinálom a ostijským biskupom. Bol energický reformátor kláštorov a kléru. Pomáhal pápežom pri obnove Cirkvi. Bol aj spisovateľom a básnikom. Zomrel 22. 2. 1072 vo Faenze, v Taliansku.

22.

KATEDRA SV. PETRA, APOŠTOLA (sviatok) – už Depositio Martyrum z roku 354 spomína tento sviatok. Podľa tradície to bol deň, keď sa sv. Peter ujal rímskeho biskupstva.

Sv. Margita Kortonská – po hriešnom živote sa stala veľkou kajúcnicou. Vstúpila do Tretieho rádu sv. Františka. Bola obdarená charizmami. Zomrela 22. 2. 1297.

23.

Sv. Polykarp, biskup a mučeník (spomienka) – bol žiakom sv. apoštola Jána a potom biskupom v Smyrne. Keď ho nútili, aby sa zriekol viery, povedal: „Osemdesiatšesť rokov slúžim Kristovi a nikdy mi neublížil.“ Staručkého biskupa potom upálili.

24.

Sv. Modest, biskup – trevírsky biskup, zomrel okolo roku 480.

25.

Sv. Valburga, opátka – pôvodcom z Anglicka. Prišla do Nemecka a so svojimi bratmi Villibaldom a Vunibaldom evanjelizovala Nemecko. V Heidenheime viedla dvojitý kláštor: mníchov a mníšok. Zomrela 25. 2. 779.

26.

Sv. Alexander, biskup – patriarcha v Alexandrii (Egypt). Bojovník proti Áriovi, zomrel v roku 328. Sv. Atanáz bol jeho diakonom.

27.

Sv. Gabriel od Bolestnej Matky, akolyta – rodák z Assisi. Vstúpil do rehole pasionistov. Vynikol svätosťou a po smrti zázrakmi. Zomrel 27. 2. 1862 vo veku 24 rokov.

28.

Sv. Roman, opát, kňaz – najprv žil ako pustovník, potom sa stal „otcom“ mnohých mníchov. Bol prvým opátom v Lyone, kde postavil tri kláštory. Za kňaza ho vysvätil biskup sv. Hilár. Zomrel v roku 463/464.

29.

Sv. Hilár, pápež – potvrdil Nicejský, Efezský a Chalcedónsky koncil a zdôraznil primát Rímskeho biskupa. Zomrel 29. 2. 468. V nepriestupno roku sa slávi 28. 2.

Bl. Antonia, vdova – zakladateľka a prvá opátka kláštora Kristovho tela v Akvile. Zomrela v roku 1472.


Zdieľať: