Katolícke čítanie (402.) – 6.2.2024 – utorok

Život – sv. Terézia od Ježiša – I. H. S.

Dovolili mi a dali mi veľkú voľnosť písať o mojom spôsobe modlitby a o milostiach, ktoré mi Boh daroval. Bolo by pre mňa veľkou útechou, keby mi dali rovnaké dovolenie podrobne a otvorene opísať veľké hriechy môjho života. Nielen že ma v tejto veci neuspokojili, ale ma veľmi obmedzili, preto pre lásku Božiu prosím každého, kto ma bude čítať, aby si stále uvedomoval, že môj život bol veľmi zlý, takže som medzi svätými konvertitami nenašla jediného, ktorým by som sa mohla utešovať. Oni totiž keď boli Bohom povolaní, už ho viac neurážali, zatiaľčo ja som bola stále horšia a ako sa mi zdá, robila som všetko možné, aby som sa vzpierala milostiam, ktoré mi Boh preukazoval, aby som nebola nútená slúžiť mu dokonalejšie. Chápala som totiž veľmi dobre, že ani nie som schopná uspokojiť ho v tom najmenšom, čím som mu povinná.1 Podľa týchto výrazov by sa mohlo zdať, že máme pred sebou veľkú hriešnicu. To však nie je pravda. Mnoho spovedníkov, u ktorých si vykonala generálnu spoveď, súhlasne dosvedčilo, že si po celý život zachovala krstnú nevinnosť. Tento ich úsudok bol prijatý a potvrdený cirkevným tribunálom (S. R. Rota), keď napísal: Akokoľvek preháňa svoje pochybenia, nedopustila sa žiadneho smrteľného hriechu, ale s veľkou vernosťou strážila svadobné šaty milosti, ktorý prijala v krste. A že by sa teda svätica mýlila, čo sa týka pravého stavu svedomia? Jej vlastné prirovnanie môže objasniť celú vec: “Vezmem pohár vody, zdvihnem ho do výšky a pozorujem: nič nie je priezračnejšie. Pri druhom pokuse vystavím rovnakú vodu slnečným lúčom. Aký rozdiel! Kalná, belasá, len sa to v nej hemží jemným prachom.” (Život 20, 28)
Keď svätá Terézia písala tento spis, dospela už na vrchol dokonalosti. Veľakrát sa vnorila do nazerania Boha a jeho tajomstvám. Jej duša bola preniknutá Božím svetlom a v žiarivom svetle jeho zábleskov odhaľovala a počítala svoje drobné nedokonalosti jednu po druhej, či už tie, do ktorých upadala v minulosti, či tie súčasné. A tie naberali v ich očiach zdrvujúce podoby prečinov, lebo pre milujúcich nie je nič nepatrné, čo by sa mohlo dotknúť milovaného. Preto sa niet čo čudovať, že používa také tvrdé výrazy, ktoré by mohli oklamať toho, kto by ich nechápal cum grano salis. Len chcela vyjadriť ako sebou pohŕda, avšak nechcene dosvedčila pred všetkými, akej dokonalosti dosiahla.

Nech je vždy velebený za to, že na mňa čakal tak dlhý čas. Z celého srdca ho prosím, aby mi dal milosť napísať otvorene a podľa pravdy, čo mi prikázali spovedníci a čo on sám si praje, ako mi to dal pochopiť pred mnohými dňami, aj keď som sa zatvrdnuto vzpierala počúvnuť.
Nech je tento spis k jeho chvále a oslave a nech pomáha tým, ktorí ma vedú, aby ma lepšie spoznali, a tak mohli prispieť mojej slabosti tým, že mi dajú príležitosť aspoň zčasti splácať veľký dlh, ktorý mám voči Bohu. Nech jemu vzdávajú chválu a oslavujú ho všetky tvory! Amen.


  • 1
    Podľa týchto výrazov by sa mohlo zdať, že máme pred sebou veľkú hriešnicu. To však nie je pravda. Mnoho spovedníkov, u ktorých si vykonala generálnu spoveď, súhlasne dosvedčilo, že si po celý život zachovala krstnú nevinnosť. Tento ich úsudok bol prijatý a potvrdený cirkevným tribunálom (S. R. Rota), keď napísal: Akokoľvek preháňa svoje pochybenia, nedopustila sa žiadneho smrteľného hriechu, ale s veľkou vernosťou strážila svadobné šaty milosti, ktorý prijala v krste. A že by sa teda svätica mýlila, čo sa týka pravého stavu svedomia? Jej vlastné prirovnanie môže objasniť celú vec: “Vezmem pohár vody, zdvihnem ho do výšky a pozorujem: nič nie je priezračnejšie. Pri druhom pokuse vystavím rovnakú vodu slnečným lúčom. Aký rozdiel! Kalná, belasá, len sa to v nej hemží jemným prachom.” (Život 20, 28)
    Keď svätá Terézia písala tento spis, dospela už na vrchol dokonalosti. Veľakrát sa vnorila do nazerania Boha a jeho tajomstvám. Jej duša bola preniknutá Božím svetlom a v žiarivom svetle jeho zábleskov odhaľovala a počítala svoje drobné nedokonalosti jednu po druhej, či už tie, do ktorých upadala v minulosti, či tie súčasné. A tie naberali v ich očiach zdrvujúce podoby prečinov, lebo pre milujúcich nie je nič nepatrné, čo by sa mohlo dotknúť milovaného. Preto sa niet čo čudovať, že používa také tvrdé výrazy, ktoré by mohli oklamať toho, kto by ich nechápal cum grano salis. Len chcela vyjadriť ako sebou pohŕda, avšak nechcene dosvedčila pred všetkými, akej dokonalosti dosiahla.
Zdieľať:

Author: Zuzana

Som katolíčka nadšená pre misie a evanjelizáciu. V súčasnej digitálnej dobe mať web je skvelou príležitosťou ako evanjelizovať ľudí prostredníctvom internetu.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.