Katolícke čítanie (430.) – 5.3.2024 – utorok

životopis svätej Terézie z Ávily

Život – sv. Terézia od Ježiša – Ježiš IV. (1. – 3.)

Zatiaľ čo som vyčkávala až moje plány dozrejú, presvedčila som svojho brata, aby sa stal rehoľníkom, tým, že som s ním hovorila o márnostiach sveta,1 Jej brat Antonín, ktorý ešte nemal pätnásť rokov. Keď odprevadil Teréziu do kláštora Vtelenia, šiel sa prihlásiť do kláštora dominikánov. Páter ho nechcel prijať bez otcovho súhlasu a preto sa musel vrátiť domov. Neskôr vstúpil k Otcom svätého Hieronýma, ale krátko nato ochorel, a tak vystúpil z noviciátu a vzdal sa svojho plánu. Zomrel v Amerike na zranenie, ktoré utŕžil v bitke pri Quito. a obaja sme sa rozhodli, že jednoho dňa skoro ráno pôjdeme do toho kláštora, kde žila moja milovaná priateľka.2 Žila v kláštore Vtelenia, ktorý bol v tom istom meste, v Avile. Svätica tam vstúpila ako dvadsaťročná 2. novembra 1536. Nasledujúci rok 3. novembra skladala prvé sľuby. Bola som tiotiž v tých dňoch tak odhodlaná, že keby môj otec chcel alebo keby som vedela, že budem Pánovi lepšie slúžiť, vstúpila by som do ktoréhokoľvek kláštora, pretože som už nepozerala len na svoje pohodlie, ale len na svoje duševné zdravie. Zdá sa mi, že môžem s istotou povedať, že pri odchode z otcovského domu ma prenikla taká trýzeň, že si myslím, že ani pri smrti nebudem zakúšať väčšie. Zdalo sa mi, ako by sa mi všetky kosti vykĺbili kvôli násiliu, ktoré som musela vykonať, lebo láska k Bohu ešte nepremohla závislosť na rodine: bol to taký boj, že bez pomoci P8na by bola každá moja úvaha neúčinná. On mi dal silu, aby som zvíťazila nad sebou, a tak som dokázala naplniť svoje zámery.
Nikto ani netušil, že musím tak bojovať, pretože som prejavovala veľkú odhodlanosť. Sotva som však prijala rehoľný šat, Pán mi dal pochopiť, ako pomáha tým, kto sa premáhajú, aby mu slúžili. Radosť, že som rehoľníčkou ma dodnes neopustila. Dobrý Boh premenil moju predošlú duchovnú vyprahnutosť a naplnil ma nezmerateľnou útechou. Cvičenia rehoľného života mali pre mňa veľký pôvab, zvlášť keď na mňa prišla rada zametať v tých hodinách, ktoré som prv venovala márnostiam. Cítila som sa slobodná a mala som z toho zvláštnu radosť. Divila som sa pritom, že neviem, odkiaľ to pochádza. Keď si na to spomeniem, ani dnes nie je žiadna vec, ktorú by som nebola ochotná robiť, aj keď by mala byť ťažšia. Mnoho podobných skúseností mi dalo pochopiť, že za malé premáhanie, ktoré musím vykonať na začiatku, aby som sa rozhodla pre určitú vec ku cti Božej, on je pripravený zahrnúť ma už v tomto živote priazňou, ktorú dokáže oceniť len ten, kto sa z nej teší. Ak chce Boh, aby sme mali od začiatku veľa ťažkostí, je to len pre našu väčšiu zásluhu: naša odmena bude o to väčšia, o čo problematickejšiu prekážku bolo treba prekonať. Ja sama som to zažila veľakrát a aj v závažných veciach, a preto ak je mi dovolené dávať rady, doporučujem všetkých, aby sa naozaj vystríhali toho, že by zo strachu zanedbali nejaké vnuknutie. Ak niekto robí všetko pre Boha, nemá sa čo bát neúspechu, pretože on je všemohúci. A on nech je vždy velebený! Amen.
Ale ani tie dary, ktorými ma zahrnul, moje zvrchované Dobro a moja Útecha, nestačili. Po toľkých okľukách ma tvoja milosrdná a mocná ruka priviedla do tohoto bezpečného stavu, do tohoto domu toľkých tvojich vernýchs služobníc, ktoré mi dávali príklad, aby som rástla v tvojej službe! Zložila som sľuby s veľkou radosťou a nadšením: stala som sa tvojo snúbenicou, môj Bože! Keď si spomeniem, ako som ťa urážala, nemám odvahu pokračovať: ani by som sa nedivila, keby mi od bolesti puklo srdce či keby som sa oddávala krvavým slzám. A ak som mala tak nízko zneužívať túto veľkú dôstojnosť – a skutočne som ju skoro dvadsať rokov zneužívala – zdá sa mi, že som mala pravdu, keď som ju nechcela. Zatiaľ ty si stále znášal moje urážky, aby som sa mohla jednoho dňa polepšíť. A napriek tomu sa zdalo, Pane, že som urobila nejaký sľub nikdy nedodržiac nič, čo som sľúbila, aj keď som nemala taký úmysel. Keď si pomyslím, čo som vtedy robila, ani neviem, aké som to mala úmysly. Z toho je jasné, môj Ženích, kto si ty a kto som ja. Mám takú radosť pri pomyslení, že moje nevernosti dávajú lepšie poznať tvoje milosrdenstvo, že cítim, ako sa zmierňuje bolesť z toho, že som ťa ťažko urážala.

Ruženec - android aplikácia

  • 1
    Jej brat Antonín, ktorý ešte nemal pätnásť rokov. Keď odprevadil Teréziu do kláštora Vtelenia, šiel sa prihlásiť do kláštora dominikánov. Páter ho nechcel prijať bez otcovho súhlasu a preto sa musel vrátiť domov. Neskôr vstúpil k Otcom svätého Hieronýma, ale krátko nato ochorel, a tak vystúpil z noviciátu a vzdal sa svojho plánu. Zomrel v Amerike na zranenie, ktoré utŕžil v bitke pri Quito.
  • 2
    Žila v kláštore Vtelenia, ktorý bol v tom istom meste, v Avile. Svätica tam vstúpila ako dvadsaťročná 2. novembra 1536. Nasledujúci rok 3. novembra skladala prvé sľuby.
Zdieľať:

Author: Zuzana

Som katolíčka nadšená pre misie a evanjelizáciu. V súčasnej digitálnej dobe mať web je skvelou príležitosťou ako evanjelizovať ľudí prostredníctvom internetu.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.