Katolícke čítanie (437.) – 12.3.2024 – utorok

životopis svätej Terézie z Ávily

Život – sv. Terézia od Ježiša – Ježiš IV. (7. – 8.)

Môj strýko, o ktorom som sa už zmienila, býval blízko cesty, ktorá tam viedla. Keď som k nemu prišla, dal mi knihu “Tretí šlabikár”,1 Autorom je František de Osuna. Knižku uchovávajú ako vzácnu pamiatku bosé karmelitánky od svätého Jozefa v Avile. ktorá hovorí o rozjímavej modlitbe.
Pretože som zakúsila, koľko škôd na mne napáchali zlé knihy, nečítala som v tom prvom roku ani dobré knihy. Ešte som nevedela, ako čo mám robiť pri modlitbe ani ako sa sústrediť. Tá kniha mi veľmi pomohla a ja som sa rozhodla sledovať jej návod, ako mi to len bude možné.
Pán Boh mi dal dar sĺz a ja som rada čítala a púšťala som sa tou cestou, na ktorú ma kniha navádzala – milovať samotu a často sa spovedať.
Doteraz som nenašla spovedníka, ktorý by ma chápal, a ešte ďaľších dvadsať rokov som ho bezvýsledne hľadala ku svojej veľkej škode, pretože som sa tak nielen vracala späť, ale som sa aj vystavovala nebezpečenstvu večnej záhuby, aby som tak bola bez pomoci vo svojej snahe vyhnúť sa príležitostiam urážať Pána Boha.
Vtedy ma začal Pán zahŕňať mnohými milosťami. A tak na konci svojho pobytu na tom mieste, asi po deviatich mesiacoch, aj keď som sa ešte veľmi nestarala o tom, aby som ho neurážala, ako doporučovala kniha, a nad mnohými vecami som privrela oko, pretože sa taká bdelosť zdala nemožná, podnikala som všetko, aby som nespáchala ťažké hriechy. Ach, keby to tak bolo vždy! Ale pretože som nejako zvlášť nepočítala so všednými hriechmi, práve to bola moja skaza.
Pán Boh ma vtedy začal zahŕňať veľkými milosťami; pozdvihol ma až k modlitbe pokoja a niekedy aj k modlitbe spojenia.
Ja som vtedy nechápala, čo to je, ani akú majú závratnú cenu. Vtedy by mi bývalo veľmi prospelo, keby som z toho aspoň niečo chápala.
Modlitba spojenia trvávala krátko: snáď ani nie po dobu jednoho Ave Maria; zakúšala som tak úchvatné veci, že sa mi zdalo, že mi svet leží pod nohami, aj keď som nemala ešte dvadsať rokov. Spomínam si, ako hlboký súcit som cítila s tými, ktorí nasledovali svet aj vo veciach dovolených.
Pri svojej modlitbe som sa veľmi snažila udržať v sebe Ježiša Krista, nášho Pána a naše dobro. Keď som rozjímala o nejakej udalosti z jeho života, vynakladala som veľké úsilie, aby som si ju predstavila vo svojej duši. Radšej som však čítala dobré knihy, v ktorých som nachádzala veľkú úľavu.
Pán mi nedal, aby som mohla premietať rozumom, ba ani si vypomáhať fantáziou; mám ju totiž veľmi slabú, že sa mi nikdy nepodarilo predstaviť si ľudskú podobu Pána, aj keď som konala všetko možné.
Tí, ktorí nedokážu premietať rozumom, dosiahnu kontempláciu rýchlejšie ako tí druhí, ak vytrvajú. Ich cesta je ale veľmi tŕnistá a trýznivá; ich vôla ako by sa nehýbala a pretože nemajú predmet lásky, ktorým by sa zaoberali, ich duša je akoby ponechaná sama na seba, neschopná rozjímať: samota drví, vyprahnutosť a dotieravé myšlienky jej nedajú chvíľu pokoj.
Kto nedokáže premietať rozumom, ten sa musí starať o väčšiu čistotu svedomia ako ostatní, ktorí sú toho schopní. Tí totiž pri premietaní o márnostiach sveta, o tom, koľko dlhujú Pánu Bohu a ako málo mu slúžia, a o tom, čo on vytrpel a ako odmenu má prichystanú pre toho, kto ho nemiluje, nájdu spôsob, ako sa ubrániť dotieravým myšlienkam a vyhnúť sa nebezpečným príležitostiam. Kto si tak nemôže pomôcť svojím rozumom, je oveľa viac vystavený útokom, pretože sám nedokáže rozjívať myšlienky, a je nutné, aby a modlil bez pomoci knihy, musí sa strašne namáhať, a nielen že nedokáže vytrvať,a le ak pritom tvrdošijne zostáva, odnáša si to jeho zdravie, lebo znáša veľké utrpenie. Naopak kniha mu napomáha sústrediť sa; nemôže sa bez nej zaobísť, aj keď číta málo. Ba dokonca sa niekedy musí uspokojiť s tým, že celá jeho modlitba bude len čítanie.2 Toto čítanie nie je možné chápať v absolútnom zmysle slova, pretože potom by to nebola meditácia, ale len duchovné čítanie. Na inom mieste svojich spisov svätica upresňuje, že je nutné čítať pomaly, v malých úryvkoch. Zataviť sa pri každej myšlienke a nasávať, čo môže prospievať, a neísť ďalej pokým všetko dobré nevychutná. V tomto zmysle môže čítanie s úžitkom nahradiť vlastnú meditáciu, ak jej človek nie je schopný.

Ruženec - android aplikácia
  • 1
    Autorom je František de Osuna. Knižku uchovávajú ako vzácnu pamiatku bosé karmelitánky od svätého Jozefa v Avile.
  • 2
    Toto čítanie nie je možné chápať v absolútnom zmysle slova, pretože potom by to nebola meditácia, ale len duchovné čítanie. Na inom mieste svojich spisov svätica upresňuje, že je nutné čítať pomaly, v malých úryvkoch. Zataviť sa pri každej myšlienke a nasávať, čo môže prospievať, a neísť ďalej pokým všetko dobré nevychutná. V tomto zmysle môže čítanie s úžitkom nahradiť vlastnú meditáciu, ak jej človek nie je schopný.
Zdieľať:

Author: Zuzana

Som katolíčka nadšená pre misie a evanjelizáciu. V súčasnej digitálnej dobe mať web je skvelou príležitosťou ako evanjelizovať ľudí prostredníctvom internetu.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.