Katolícke čítanie (445.) – 20.3.2024 – streda

ilustračný obrázok - nedeľa, streda
Katolícke čítanie: streda-nedela

1.9.1937
1261)
Videla som Pána Ježiša ako Kráľa, [vo] veľkej velebe, ktorý sa prísne pozeral na našu zem, ale na prosbu svojej Matky predĺžil čas milosrdenstva.

3.9.1937
1262)
Prvý piatok v mesiaci. Počas svätej omše som bola spojená s Bohom. Ježiš mi dal poznať, že ani najmenšia vec na svete sa nedeje bez jeho vôle. Po tomto videní moja duša zakúsila zvláštny odpočinok. Naplnil ma hlboký pokoj vzhľadom na toto dielo v celom jeho rozsahu. Boh môže so mnou zaobchádzať, ako sa mu páči, za všetko ho budem zvelebovať.

1263) Doteraz som s istotou myslela na to, kam ma tieto vnuknutia zavedú. Ešte väčší strach sa ma zmocnil, keď mi Pán dal poznať, že mám opustiť túto kongregáciu. Odvtedy uplynul už tretí rok a moja duša prežíva striedavo nadšenie a naliehanie konať. Vtedy mám veľa odvahy a sily, ale keď sa blíži rozhodná chvíľa, aby som dielo začala, cítim, že ma Pán opustil. Nejaký zvláštny strach preniká moju dušu. Vidím, že ešte nenadišla tá správna hodina, určená Pánom, aby som pristúpila k činu. Sú to utrpenia, o ktorých nedokážem ani písať. Len Boh vie, čo prežívam dňom i nocou… Zdá sa mi, že najväčšie muky mučeníkov by boli pre mňa znesiteľnejšie ako to, čo prežívam, hoci som nepreliala ešte ani jednu kvapku krvi, ale všetko pre duše, pre duše, Pane…

1264) Úkon úplného odovzdania sa Božej vôli, ktorá je pre mňa láskou a samým milosrdenstvom.

Úkon obetovania. Ježišu, hostia, ktorého som v tejto chvíli prijala do svojho srdca, v tomto zjednotení s tebou sa obetujem nebeskému Otcovi ako obetná hostia a odovzdávam sa celkom do najmilosrdnejšej svätej vôle svojho Boha. Od dnešného dňa je tvoja vôľa, Pane, mojím pokrmom. Celá moja bytosť patrí tebe, zaobchádzaj so mnou podľa svojho božského zaľúbenia. Čokoľvek mi podá tvoja otcovská dlaň, prijímam s odovzdanosťou, pokojom a radosťou. Nebojím sa ničoho, akokoľvek ma povedieš, a splním s pomocou tvojej milosti všetko, čokoľvek budeš odo mňa žiadať. teraz sa už nebojím žiadnych tvojich vnuknutí, nebudem nepokojne skúmať, kam ma zavedú. Veď ma, ó, Bože, cestami, akými sa ti páči. Plne dôverujem tvojej vôli, ktorá je pre mňa láskou a samým milosrdenstvom. Keď mi prikážeš zostať v tomto kláštore – zostanem, keď mi prikážeš pristúpiť k dielu – pristúpim, keď ma vzhľadom na toto dielo ponecháš do smrti v neistote, buď zvelebený. Keď mi zošleš smrť vtedy, keď sa z ľudského pohľadu bude zdať, že môj život je najviac potrebný – buď zvelebený. Keď ma vezmeš v mladosti – buď zvelebený, keď mi dáš dočkať sa vysokého veku – buď zvelebený. Keď mi dáš zdravie a silu – buď zvelebený, keď ma pripútaš na lôžko bolesti – hoci aj [na] celý život – buď zvelebený. Keď mi v živote dáš samé sklamania a neúspechy – buď zvelebený, keď dopustíš, aby moje najčistejšie úmysly boli odsúdené – buď zvelebený. Keď osvietiš môj rozum – buď zvelebený, keď ma ponecháš v temnote a v najrôznejších útrapách – buď zvelebený. Od tejto chvíle žijem v najhlbšom pokoji, lebo sám Pán ma nesie na svojich rukách. On, Pán nepochopiteľného milosrdenstva, vie, že po ňom samom túžim vždy, všade a vo všetkom.

1265) Modlitba. Ó, Ježišu, rozpätý na kríži, pokorne ťa prosím, udeľ mi milosť, aby som vždy, všade a vo všetkom verne plnila najsvätejšiu vôľu tvojho Otca. A keď sa mi bude zdať ťažké a namáhavé splniť Božiu vôľu, vtedy ťa, Ježišu, pokorne prosím, nech mi z tvojich rán plynie moc a sila a moje ústa nech opakujú: staň sa tvoja vôľa, Pane. Ó, Spasiteľ sveta, Milovní ľudského vykúpenia, ktorý v takých strašných bolestiach a mukách zabúdaš na seba a myslíš na spásu duší, najľútostivejší Ježišu, daj mi milosť zabudnúť na seba, aby som úplne žila pre duše a pomáhala ti v diele spásy podľa najsvätejšej vôle tvojho Otca…

5.9. [1937]1 Autorka napísala v rukopise omylom dátum: 5. 8. – namiesto 5. 9.
1266)
Pán mi dal poznať, ako veľmi ma bráni drahá matka predstavená pred… modlitbou, ale aj činmi. Ďakujem ti, Ježišu, za túto milosť. Moje srdce sa bude snažiť odvďačiť sa jej. Keď som s Ježišom, nezabúdam na ňu.

6.9.1937
1267)
Dnes mi zmenili zamestnanie, z práce v záhrade na pustovňu na vrátnici.2 Vrátnička pre charakter svojej práce zostávala značnú časť dňa mimo sestier. Preto sestra Faustína nazýva vrátnicu “pustovňou”. Išla som sa na chvíľu porozprávať s Pánom, prosila som ho o požehnanie a milosť verne si plniť nové povinnosti. Počula som slová: – Dcéra moja, ja som vždy s tebou, dal som ti možnosť cvičiť sa v skutkoch milosrdenstva, ktoré budeš vykonávať v duchu poslušnosti. Urobíš mi veľkú radosť, ak sa každý deň večer porozprávaš so mnou zvlášť o tom zamestnaní. Pocítila som, že Ježiš mi udelil novú milosť, potrebnú pri novom zamestnaní, ale aj tak som sa ukryla hlbšie v jeho srdci.

1268) Dnes som sa cítila väčšmi chorá, ale Ježiš mi dal v dnešný deň viac príležitostí cvičiť sa v čnosti. Tak sa stalo, že som mala v zamestnaní veľa práce. Sestra v kuchyni bola nespokojná, že som sa oneskorila na obed, hoci som naozaj nemohla prísť skôr. Cítila som sa tak zle, že som musela poprosiť matku predstavenú, aby mi dovolila ísť si ľahnúť. Išla som poprosiť sestru M., aby ma zastúpila na vrátnici, ale aj tu sa mi dostalo: “Čo sa stalo, že ste sa tak unavili, že si zasa idete ľahnúť? A bodaj vás s tým ležaním.” Vypočula som si to všetko, ale tým sa to neskončilo. Treba ešte ísť poprosiť sestru, ktorá obsluhuje chorých, aby mi priniesla jedlo. Keď som jej to povedala, vyskočila za mnou z kaplnky na chodbu, aby mi mohla povedať, čo cítila: “Prečo si idete ľahnúť” atď… Poprosila som ju teda, aby mi už nič neprinášala. Píšem to veľmi skrátene, lebo nie o tom chcem písať, ale robím to preto, aby sa s inou dušou takto nezaobchádzalo, lebo sa to nepáči Pánovi. V trpiacej duši musíme vidieť ukrižovaného Ježiša, a nie príživníka a bremeno pre kongregáciu. Trpiaca duša, ktorá sa podriaďuje Božej vôli, priťahuje na kláštor viac Božieho požehnania ako všetky pracujúce sestry. Biedny dom, v ktorom nie sú choré sestry. Boh neraz dovoľuje mnohé a veľké milosti kvôli trpiacim dušiam. Mnohé tresty odpúšťa jedine kvôli trpiacim dušiam.

1269) Ó, môj Ježišu, kedy sa budeme dívať na duše z nadprirodzených pohnútok? Kedy budú naše súdy pravdivé? Dávaš nám príležitosť cvičiť sa v skutkoch milosrdenstva, a my sa cvičíme v posudzovaní. Keď sa chceme presvedčiť, či kvitne Božia láska v rehoľnom dome, treba sa opýtať, ako zaobchádzajú s chorými, postihnutými a slabomyseľnými.

10.9. [1937]
1270)
V rozjímaní som poznala, že čím je duša čistejšia, tým je jej prebývanie s Bohom duchovnejšie, protesty zmyslov si nevšíma. Boh je duch, tak ho milujem v duchu a pravde.

Ruženec - android aplikácia

  • 1
    Autorka napísala v rukopise omylom dátum: 5. 8. – namiesto 5. 9.
  • 2
    Vrátnička pre charakter svojej práce zostávala značnú časť dňa mimo sestier. Preto sestra Faustína nazýva vrátnicu “pustovňou”.
Zdieľať:

Author: Zuzana

Som katolíčka nadšená pre misie a evanjelizáciu. V súčasnej digitálnej dobe mať web je skvelou príležitosťou ako evanjelizovať ľudí prostredníctvom internetu.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.