Katolícke čítanie (450.) – 25.3.2024 – pondelok

ilustračný obrázok - pondelok, sobota
Katolícke čítanie: pondelok-sobota

Kto miluje Ježiša Krista, usiluje sa odpútať od všetkých stvorených vecí (8.) – Zrieknuť sa stvorených dobier

Pán je dobrý k tomu, kto ho hľadá (porov. Nár 3, 25). Ale len voči tej duši, ktorá hľadá výhradne jeho. Ó, šťastná vina! Ó, blažený zisk! Stratiť pozemské dobrá, ktoré neuspokojujú srdce a chytro pominú, aby sme získali Boha, najvyššie a večné dobro!
Rozpráva sa, že isté knieža, ktoré poľovalo v lese, stretlo sa s pustovníkom, ktorý sa zamyslene prechádzal hore-dole.
“Kto ste a čo robíte v tejto pustatine?”
“A vy, pane,” spýtal sa pustovník, “čo tu robíte?”
“Poľujem na divú zver!”
“A ja poľujem na Boha!” odpovedal pustovník a pobral sa ďalej.
Áno, toto má byť v pozemskom živote naša jediná myšlienka a jediný cieľ: hľadať Boha, aby sme ho milovali a vyplnili jeho vôľu, a zbaviť sa v srdci každej náklonnosti k stvoreniu. A keď sa nám predstavia pozemské dobrá a budú nás zvádzať, aby sme sa k nim sklonili, odpovedzme rázne: “Pre lásku k môjmu Pánovi pohrdol som pozemským bohatstvom a všetkými svetskými lákadlami.” Nie sú všetky pocty a slová tohto sveta dym, prach a márnosť? Nerozplynú sa po smrti ako bublina? Blažený, kto môže úprimne povedať: “Môj Ježiš, z lásky k tebe som opustil všetko; ty si moja jediná láska, ty jediný mi postačíš!”

Máriin žiaľ i útecha (7.)

Ak si už raz začul slová chvály, aj ty musíš nasledovať Matku Božiu, aby si si zaslúžil byť jej stúpencom. Pozorne porozmýšľaj, ako by si mohol nasledovať Máriu v jej svätých cnostiach, ktoré oslavuješ, a budeš ovenčený slávou. S veľkým zármutkom oľutuj ľahostajnosť a chyby, ktoré si doteraz nenapravil a ktorými si urazil Boha i všetky stvorenia. Na tomto svete si bol hriešny a nedbanlivý v službe Kristovi. Preto by si mal nariekať najmä nad sebou, no z lásky žiaľ aj nad svojím blížnym. Mal by si súcitiť s tými, ktorí sa dopúšťajú nesprávnych či nebezpečných skutkov a nie sú si toho vedomí. Maj súcit aj s tými, ktorí si uvedomujú svoje hriechy, no nechcú sa zmeniť. Trúchli nad nimi a modli sa za nich k Bohu, aby pocítili výčitky svedomia a boli spasení.

Kto je nábožný?

Chceš byť nábožnou, Filotea? Si kresťanka a vieš, že nábožnosť sa veľmi páči Bohu. Preto hneď na začiatku musíš vedieť, čo je nábožnosť. Stáva sa, že ak človek na začiatku nejakého podujatia urobí čo i len malú chybičku, tá časom rastie, ba narastie mnoho ráz tak veľmi, že sa už nedá napraviť. Tak je to aj v náboženskom živote. Pravá nábožnosť je len jedna, zatiaľ čo falošných a pomýlených je veľa. Keby si nevedela rozpoznať pravú nábožnosť, ľahko by si sa mohla oklamať a oddať sa prevrátenej a nasiaknutej poverou.
Nebezpečné je, že každý si vymýšľa nábožnosť podľa svojej chuti, podľa svojich vnútorných túžob a predstáv. Kto je už podľa svojej povahy zdržanlivý, často sa preto pokladá za nábožného a nevidí množstvo zlosti, ktorou je preplnené jeho srdce. Pre pôst sa neopováži ani za svet čo len koniec jazyka ovlažiť vínom alebo vodou, zatiaľ čo bez výčitky svedomia leje na svojho blížneho najhoršie ohovárania. Iný sa zasa pokladá za nábožného, lebo denne odrieka množstvo modlitieb, zatiaľ čo vo svojej rodine a v nažívaní so susedmi je protivný, škriepny, namyslený a nespravodlivý. Niekto zasa ochotne otvorí svoje vrecko a dá almužnu chudobnému, ale zatvorí svoje srdce, keď má odpustiť svojmu nepriateľovi alebo dať svojmu zamestnancovi plat, ktorý mu patrí. Iný ochotne odpustí svojmu nepriateľovi, ale svoje dlhy nechce vrátiť bez pravoty. Iný opäť ochotne sa modlí, aj do kostola ide, ale svedomie ho netrápi, ak poškodzuje cudzí, prípadne verejný majetok.
Takých vo všeobecnosti pokladáme za nábožných, ale oni sú ďaleko od toho. To, čo pod rúškom vonkajšieho zdania skrývajú, je len modla, socha a prízrak nábožnosti, akási fatamorgána. Opravdivá a živá nábožnosť predpokladá lásku k Bohu, ba nie je ničím iným ako láskou k Bohu. Keď láska k Bohu mení našu dušu a robí nás milými Bohu, voláme ju milosťou. Menujeme ju láskou, ak nám dáva silu na dobré skutky. Keď však dosahuje už toľký stupeň, že človek nielen dobre robí, ale aj často a s istotou radostnou ochotou, vtedy sa volá nábožnosťou. Nábožnosť teda nie je nič iné ako istá duchovná čerstvosť a živosť, ktorou láska v nás a my v láske radi a ochotne konáme dobré skutky. Láska nás učí zachovávať Božie prikázania, nábožnosť však vedie k tomu, aby sme ich zachovávali radostne a nenútene. Nábožný človek nezostával len pri prikázaniach. Jeho milujúce srdce ho nutká aj k takým šľachetným činom, ktoré nie sú priamo prikázané, ale sú len Božou radou alebo ponukou. Kto je duchovne celkom zdravý, tomu nestačí pevným, rezkým krokom kráčať len po ceste Božích prikázaní, ale sa ponáhľa – nesený Božou milosťou – aj na úzke, strmšie chodníčky Božích rád a vnuknutí, ktoré vedú k duchovnej dokonalosti.

Ruženec - android aplikácia
Zdieľať:

Author: Zuzana

Som katolíčka nadšená pre misie a evanjelizáciu. V súčasnej digitálnej dobe mať web je skvelou príležitosťou ako evanjelizovať ľudí prostredníctvom internetu.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.