Katolícke čítanie (465.) – 9.4.2024 – utorok

životopis svätej Terézie z Ávily

Život – sv. Terézia od Ježiša – Ježiš VI. (1. – 2.)

Po tých štyroch dňoch krízy som na tom bola tak biedne, že len Boh môže vedieť, aké nevýslovné muky ma aj naďalej trýznili: rozkúsala som si jazyk, hrdlo som mala zoslabnuté, že som nemohla ani prehĺtať vodu, aby som sa pritom nedusila. Zdalo sa mi, že som celá vykĺbená, zatiaľ čo moja hlava bola vo víre veľkého omámenia. Po niekoľkých dňoch som celá stuhla; bolesť zo mňa urobila úbohý uzlíček, takže som ako mŕtvola nemohla pohnúť ani ramenom, ani nohou, ani hlavou, ani rukou, okrem jedného prstu na pravej ruke, ako sa mi zdá. Nevedeli, ako sa ma dotknúť, pretože som mala telo tak boľavé, že som to nemohla zniesť. Keď ma chceli premiestniť, dve osoby museli držať prestieradlo na oboch koncoch. A tento stav trval až do Veľkej noci. 
Mojou jedinou úľavou bolo, keď ma nechali na pokoji, a tu potom často bolesti prestali; sotva som si trochu odpočinula, hneď som myslela, že je mi lepšie, pretože som sa obávala, že nebudem mať dosť trpezlivosti. Preto som mávala veľkú radosť, keď sa moje trvalé a kruté bolesti zmienili, a keď sa tu a tam stávali opäť neznesiteľné, keď na mňa prichádzali veľké záchvaty silnej zimnice. Trpela som tiež veľkou nechuťou do jedla.
Požiadala som vtedy, aby som sa mohla rýchlo vrátiť do kláštora, a oni ma tam priviezli, aj keď som bola v takom stave. A tak prijali ešte živú tú, o ktorej sa domnievali, že už zomrela; bolo utrpenie na mňa pozerať, lebo moje telo bolo v horšom stave ako mŕtvola.
Moja slabosť sa nedá vypovedať: bola som samá kosť. V tomto stave som zostala osem mesiacov a k tomu celá stuhnutá, aj keď sa to postupne v priebehu asi troch rokov zlepšovalo. Keď som začala liezť po štyroch, vzdávala som vďaky Pánu Bohu.
Znášala som všetko s veľkou trpezlivosťou a okrem prvých bolestí aj s veľkou radosťou, pretože v porovnaní s mukami, ktoré ma trápili od začiatku, tie ostatné sa mi nezdali ničím. Bola som veľmi odovzdaná do Božej vôli, aj keby ma nechal v tomto stave navždy. Ak som túžila po uzdravení, vtedy preto, aby som mohla byť pri modlitbe sama, ako som sa to naučila; to však na oddelení pre chorých nebolo možné. Dosť často som sa spovedala a veľa som hovorila o Bohu: všetky sestry to vzdelávalo a veľmi sa divili, že mi Pán Boh dával veľkú trpezlivosť, lebo sa zdalo, že je nemožné, aby som mohla tak radostne znášať také muky bez Božej pomoci.

Ruženec - android aplikácia
Zdieľať:

Author: Zuzana

Som katolíčka nadšená pre misie a evanjelizáciu. V súčasnej digitálnej dobe mať web je skvelou príležitosťou ako evanjelizovať ľudí prostredníctvom internetu.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.