Katolícke čítanie (480.) – 24.4.2024 – streda

ilustračný obrázok - nedeľa, streda
Katolícke čítanie: streda-nedela

1361) – Nesmierne mi je milé tvoje pevné predsavzatie stať sa svätou. Požehnávam tvoje úsilie a dávam ti príležitosť posvätiť sa. Buď obozretná, aby ti neušla žiadna príležitosť, ktorú ti podá moja prozreteľnosť na posvätenie. Ak sa ti danú príležitosť nepodarí využíť, nestrácaj pokoj, ale hlboko sa predo mnou ponižuj a s veľkou dôverou sa celá ponáraj do môjho milosrdenstva. Takto získaš viac, ako si stratila, lebo pokornej duši sa hojnejšie dáva, viac ako ona sama prosí…

1362) + Siedmy deň. Poznanie svojho predurčenia, teda vnútorné uistenie, že dosiahnem svätosť. To hlboké poznanie naplnilo moju dušu vďačnosťou voči Bohu a za všetko som vzdávala chválu môjmu Bohu, lebo viem, čím som sama od seba.

1363) Z týchto duchovných cvičení odchádzam celkom premenená Božou láskou. Moja duša vážne a statočne začína nový život, hoci navonok sa môj život nijako nezmení, a tak to nikto nezbadá. Čistá láska je sprievodkyňou môjho života a jej viditeľným ovocím je milosrdenstvo. Cítim, že som celá presiaknutá Bohom a s týmto Bohom idem do každodenného, všedného, namáhavého a ťažkého života, s dôverou v toho, ktorého cítim v srdci, že premení túto jednotvárnosť na moju osobnú svätosť.

1364) V hlbokom tichu, pri tvojom milosrdnom Srdci, dozrieva moja duša v týchto exercíciach. V čistých lúčoch tvojej lásky moja duša premenila svoju trpkosť a stala sa sladkým a zrelým plodom. Teraz môžem byť plne užitočná Cirkvi svojou osobnou svätosťou, ktorá hýbe životom celej Cirkvi, lebo všetci tvoríme v Ježišovi jedno telo. Preto sa usilujem, aby zem môjho srdca rodila dobré plody, hoci ľudské oko si ich možno nikdy nevšimne. Nadíde však deň, keď sa ukáže, že tým plodom sa sýtilo a bude sa sýtiť veľa duší.

1365) Ó, Láska večná, ktorá rozpaľuješ vo mne nový život, život lásky a milosrdenstva, posilňuj ma svojou milosťou, aby som náležite odpovedala na tvoje volanie, aby sa skrze mňa doplnilo v dušiach to, čo si si sám zaumieni, Bože môj, vidím žiaru večnej zory. Celá moja duša sa vinie k tebe, Pane, už ma nič nezdržiava a nespája so zemou. Pomôž mi, Pane, aby som dni, ktoré mi ešte zostávajú, znášala trpezlivo. Obeta mojej lásky horí bez prestania pred tvojou velebou, ale tak tíško, že ju len tvoj zrak vidí, Bože, nikto iný ju nezbadá.

1366) Ó, Pane môj, hoci sa zaoberám mnohými záležitosťami, hoci mi to dielo leží na srdci, hoci túžim po triumfe Cirkvi, hoci túžim po spáse duší, hoci sa ma dotýkajú všetky prenasledovania tvojich veriacich, hoci ma bolí pád každej duše, napriek tomu mám v duši hlboký pokoj. Ani triumfy, ani túžby, ani protivenstvá mi ho nemôžu narušiť, lebo ty si pre mňa viac ako všetky dopustenia, môj Pane a Bože.

1367) Ôsmy deň. Ó, môj Pane, keď som si pripomenula všetky tvoje dobrodenia pri tvojom Najsvätejšom Srdci, pocítila som potrebu zvláštnej vďačnosti za toľké milosti a Božie dobrodenia. Túžim sa ponoriť do ďakovnej modlitby pred Božou velebou, sedem dní a sedem nocí zotrvávať v ďakovnej modlitbe. Hoci navonok si budem plniť všetky svoje povinnosti, môj duch však bude ustavične pred Pánom a všetky modlitby budú preniknuté duchom vďaky. Večer budem pol hodiny kľačať sama so svojím Pánom vo svojej cele. Koľkokrát sa v noci zobudím, toľkokrát sa ponorím do ďakovnej modlitby. Takto chcem aspoň čiastočne vynahradiť Bohu za jeho veľké dobrodenia.

1368) Predsa však, aby to všetko bolo Božím očiam milšie a aby som nemala ani najmenšie pochybnosti, vybrala som sa k svojmu duchovnému vodcovi a povedala som mu o túžbach, ktoré pocítila moja duša, teda, aby som sa pohrúžila do vzdávania vďaky. Dostala som na všetko dovolenie s tou výnimkou, aby som sa nenútila do modlitby v noci, keď sa prebudím.

1369) S akou radosťou som sa vracala do kláštora1 Po skončení duchovných cvičení sa sestra Faustína vybrala do kostola jezuitov, aby sa vyspovedala u kňaza Jozefa Andrasza SJ, ktorý, ako si možno domyslieť z Denníčka, ju posilnil na duchu. a hneď na druhý deň som začala veľké vďakyvzdávanie obnovením sľubov. Moja duša sa celá pohrúžila do Boha a z celej mojej bytosti plynul k Bohu plameň vďačnosti a vďakyvzdávania. Nebolo veľa slov, lebo Božie dobrodenia ako plamene prepaľovali moju dušu a všetky utrpenia a nepríjemnosti boli ako drevo vhodené do plameňa, bez ktorých by oheň zhasol. Vzývala som celé nebo a zem, aby sa pripojili k môjmu vďakyvzdávaniu.

1370) Skončili sa duchovné cvičenia, tie krásne dni prebývania len s Pánom Ježišom. Vykonala som ich tak, ako si to želal Ježiš a ako mi povedal na začiatku duchovných cvičení, to znamená, že som s najväčším pokojom rozjímala o Božích dobrodeniach. Také duchovné cvičenia som si ešte nikdy nekonala. Moja duša bola tým pokojom upevnená hlbšie ako nejakými otrasmi alebo rozrušením. V lúčoch lásky som videla všetko tak, ako to je v skutočnosti.

Ruženec - android aplikácia

  • 1
    Po skončení duchovných cvičení sa sestra Faustína vybrala do kostola jezuitov, aby sa vyspovedala u kňaza Jozefa Andrasza SJ, ktorý, ako si možno domyslieť z Denníčka, ju posilnil na duchu.
Zdieľať:

Author: Zuzana

Som katolíčka nadšená pre misie a evanjelizáciu. V súčasnej digitálnej dobe mať web je skvelou príležitosťou ako evanjelizovať ľudí prostredníctvom internetu.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.