Katolícke čítanie (489.) – 3.5.2024 – piatok

životopis svätej Terézie z Ávily

Život – sv. Terézia od Ježiša – Ježiš VII. (5. – 7.)

Aké je to nešťastie pre mužské a ženské kláštory, aká je to zhubná pohroma, ak sú v v rovnakom dome dva prúdy, jeden smerujúci k čnosti, druhý k uvoľneniu, a obidva rovnako silné! Ale čo to hovorím – rovnaké? Kvôli svojim hriechom ideme skôr k nedokonalosti: táto cesta je širšia a tiež viac sa ich na nej dáva, zatiaľ čo druhá sa tak málo používa, že rehoľník alebo rehoľníčka, ktorí sa rozhodnú ísť naozaj za svojím povolaním, narazia na viac prekážok u tých, ktorí s nimi žijú v rovnakom dome, ako u všetkých démonov. Musia byť ostražitejší, ak hovoria o priateľstve tí, ktorí dychtí po dôvernostiach s Bohom ako tí, ktorí sa do kláštora podarilo zaviesť diabla. Neviem, prečo sa divíme pri pohľade na zlo, ktoré sužuje Cirkev, keď tí, ktorí by mali byť vzorom čností, opúšťajú vytýčené cesty, po ktorých kráčali svätí v jednotlivých rádoch. Kiež ráči jeho Božská Velebnosť zasiahnuť a napraviť, ako je to nutné! Amen.
Aj ja som si vtedy začala dovoľovať podobné rozhovory, lebo boli bežné; neverila som, že by mohli mojej duši spôsobiť všetko to zlo a roztržitosti, ktorých obeťou som sa postupom času stala. Myslela som si, že taká prostá vec ako mať návštevy by mi nemohla viac uškodiť ako ostatným, a oni boli predsa tiež dobré. Nepripustila som si, že oni boli oveľa lepší ako ja a že to, čo mi veľmi škodilo, pre nich bola maličkosť. O tom dosť pochybujem: keď už nič, tak len ten čas, ktorý sa premárni.
Zatiaľ čo som sa rozprávala s jednou osobou, ktorú som poznala pred nedávnom, Pán ma láskavo napomenul; osvietil ma v mojej veľkej zaslepenosti a dal mi nahliadnuť, že takéto priateľstvá mi neprospievajú.
Ukázal sa mi Ježiš Kristus, zadíval sa na mňa veľmi prísne a dal mi poznať, ako sa mu to nepáči. Videla som ho očami duše, ale oveľa jasnejšie ako telesnými očami, a zostalo mi to vryté, že sa mi zdá, že ho ešte vidím, napriek tomu, že uplynulo dvadsaťšesť rokov. Bola som tak zdesená a zmätená, že som už nechcela vidieť tú osobu, s ktorou som sa rozprávala.
Vtedy som nevedela, že je možno vidieť nielen telesnými očami. A to bolo k mojej škode, pretože satan ma utvrdzoval v tomto názore; vnukal mi, že je to nemožné, že je to klam a diabolské mámenie a podobné veci, ale hlboko vo mne tkvel dojem, že to bolo Božie dielo a nie klam. Ale pretože sa mi tá myšlienka nepáčila, ja sama som sa snažila vidieť v tom klam a strážila som to, len aby som sa o tom niekomu nezmienila. Medzitým za mnou prišli a všemožne naliehali, aby som tu osobu ešte prijala. Uisťovali ma, že v tom nebolo nič zlé, že to neuškodilo mojej povesti, naopak, že mi to prospelo. Preto som sa vrátila k predchádzajúcemu rozhovoru a navádzala som aj iných. Strávila som v takých morových zábavách veľa rokov svojho života. Niekedy som si aj ja uvedomovala, že to nie je dobré, ale pretože som v tom žila, nepoznávala som všetko zlo, ktoré v tom bolo.
Žiadne priateľstvo ma však nepriviedlo k takej ľahkomyseľnosti, ako toto, pretože som na ňom veľmi lipla.

Ruženec - android aplikácia
Zdieľať:

Author: Zuzana

Som katolíčka nadšená pre misie a evanjelizáciu. V súčasnej digitálnej dobe mať web je skvelou príležitosťou ako evanjelizovať ľudí prostredníctvom internetu.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.