Katolícke čítanie (505.) – 19.5.2024 – nedeľa

ilustračný obrázok - nedeľa, streda
Katolícke čítanie: streda-nedela

1431) V refektári som však musela vydržať ešte nejedno posudzovanie, že som prieberčivá. Vtedy, ako zvyčajne rýchlo idem pred svätostánok, nakloním sa k cibóriu a čerpám silu, aby som bola schopná prijímať Božiu vôľu. To, čo som napísala, ešte nie je všetko.

1342) Dnes pri svätej spovedi otec lámal v duchu so mnou oblátku a zaželal mi toto: “Buďte čo najvernejšia Božej milosti, po druhé – vyprosujte Božie milosrdenstvo pre seba a celý svet, lebo všetci veľmi, veľmi potrebujeme Božie milosrdenstvo.”

1433) Dva dni pred sviatkami sa v jedálni čítali tieto slová: “Zajtra je narodenie Ježiša Krista v tele.”1 Citát z Rímskeho martyrológia, z ktorého sa čítalo pri večeri v refektári po modlitbe pred jedlom.  Po tých slovách moju dušu preniklo svetlo a Božia láska, hlbšie som poznala tajomstvo vtelenia. Aké veľké Božie milosrdenstvo je obsiahnuté v tajomstve vtelenia Božieho Syna.

1434) Dnes mi Pán dal poznať, že je rozhnevaný na ľudstvo, že by si za svoje hriechy zaslúžilo, aby bol počet dní skrátený. Poznala som však, že jestvovanie sveta udržujú vyvolené duše, čiže rehole. Beda svetu, keď nebude reholí.

+ J.M.J.
1435)
Pred tvárou smrti konám všetko, – akoby bol deň posledný, – a hoci svet je plný zmätkov, – Pán ráta skutky všetkých dní.
Cítim, že moje telo chradne, – no ešte žijem, prežívam. – Smrť nie je koncom, skonom na dne, – len s Pánom nie je nikto sám.
Mŕtvolný zápach vlastnej kože – nikomu nie je príjemný,- len Božie svetlo napomôže a dušu moju premení.
Každý deň siaham na dno sily, – aby som žila účastná, – aby sme spásu vyprosili – a nestúpali do prázdna.
Len jednu dušu spasiť stačí – a už mal život zmysel svoj, – svetom tak ako po bodľačí, – v Pánovi uspať nepokoj.

1436) + Pane, aj keď mi často dávaš poznať hromy svojho hnevu, jednako tvoj hnev ustupuje pred poníženou dušou. Aj keď si veľký, Pane, predsa sa dávaš premôcť dušou poníženou a hlboko pokornou. Ó, pokora, najvzácnejšia čnosť, ako málo duší ťa vlastní. Všade vidím túto čnosť len naoko, ale nie je to skutočná čnosť. Celkom ma znič, ó, Pane, v mojich očiach, aby som mohla nájsť milosť v tvojich svätých očiach.

Vigília [1937]
1437)
Po svätom prijímaní mi Panna Mária dala poznať svoju starosť, ktorú mala v srdci pre Božieho Syna. Tá starosť však bola naplnená takou vôňou odovzdania sa do Božej vôle, že ju nazývam skôr rozkošou, a nie starosťou. Pochopila som, že moja duša musí vždy prijímať Božiu vôľu. Škoda, že to nedokážem napísať tak, ako som to poznala. Celý deň bola moja duša v hlbokej sústredenosti, nič ju z nej nevytrhlo, ani povinnosti, ani kontakty, ktoré som mala so svetskými osobami.

1438) Pred večerou som vošla na chvíľu do kaplnky, aby som sa v duchu podelila s oblátkou s osobami, ktoré sú milé a drahé môjmu srdcu, ale sú ďaleko. Najprv som sa pohrúžila do hlbokej modlitby a prosila som Pána o milosti pre ne a potom pre každú zvlášť. Ježiš mi dal poznať, ako veľmi sa mu to páči. Moju dušu naplnila ešte väčšia radosť, že Boh zvlášť miluje tých, ktorých my milujeme.

1439) + Keď som vošla do refektára, celá moja bytosť sa počas čítania pohrúžila do Boha. Vnútorne som videla, ako sa Boh na nás pozerá s veľkým zaľúbením. Zostala som sama s nebeským Otcom. V tejto chvíli som hlbšie poznala tri Božské osoby, ktoré budeme celú večnosť kontemplovať, a po miliónoch rokov poznáme, že sme ešte len začali svoju kontempláciu. Ó, aké veľké je Božie milosrdenstvo, že dáva človekovi takú veľkú účasť na svojom Božskom šťastí. Mojím srdcom však zároveň preniká aj veľká bolesť, že mnoho duší pohrdlo týmto šťastím.

1440) Keď sme sa začali deliť s oblátkou, zavládla úprimná vzájomná láska. Matka predstavená mi želala toto: “Sestra, Božie diela idú pomaly, tak sa netreba ponáhľať.” Všetky sestry mi úprimne želali veľkú lásku a to, po čom najviac túžim. Videla som, že tie priania plynuli naozaj zo srdca, s výnimkou jednej sestry, ktorá vo svojich želaniach ukrývala zlomyseľnosť. Veľmi ma to však nebolelo, lebo som mala dušu naplnenú Bohom. Dalo mi to svetlo, prečo sa Boh takej duši málo dáva. Poznala som, že ona hľadá vždy seba, dokonca aj vo svätých veciach. Ó, aký dobrý je Pán, že mi nedovoľuje blúdiť. Viem, že ma bude žiarlivo chrániť, kým budem maličká, lebo s takými on – veľký Pán – rád prebýva a veľkých zďaleka pozná a ponecháva ich samých na seba.

Ruženec - android aplikácia
  • 1
    Citát z Rímskeho martyrológia, z ktorého sa čítalo pri večeri v refektári po modlitbe pred jedlom. 
Zdieľať:

Author: Zuzana

Som katolíčka nadšená pre misie a evanjelizáciu. V súčasnej digitálnej dobe mať web je skvelou príležitosťou ako evanjelizovať ľudí prostredníctvom internetu.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.