Katolícke čítanie (508.) – 22.5.2024 – streda

ilustračný obrázok - nedeľa, streda
Katolícke čítanie: streda-nedela

1441) Aj keď som chcela pred polnocou trochu bdieť, nemohla som, hneď som zaspala, cítila som sa veľmi slabá. Keď však zazvonili na polnočnú, hneď som vyskočila, hoci som sa obliekala s veľkou námahou, lebo každú chvíľku mi bolo zle.

1442) + Keď som prišla na polnočnú, hneď na začiatku svätej omše som sa pohrúžila do hlbokej sústredenosti, v ktorej som videla betlehemskú maštaľku plnú veľkého svetla. Panna Mária vinula Ježiška do plienočiek, naplnená veľkou láskou, ale svätý Jozef ešte spal. Až keď Božia Matka uložila Ježiška do jasličiek, Božie svetlo zobudilo Jozefa a aj on sa začal modliť. Po chvíli som však zostala sama s malým Ježiškom, ktorý vystieral ku mne svoje rúčky. Pochopila som, že ho mám vziať na ruky. Ježiško si pritúlil svoju hlávku k môjmu srdcu a svojím hlbokým pohľadom mi dal poznať, že mu je dobre pri mojom srdci. v tej chvíli mi Ježiško zmizol a zaznel zvonček na sväté prijímanie. Moja duša omdlievala od radosti.

1443) Na konci svätej omše som sa cítila taká slabá, že som musela vyjsť z kaplnky a ísť do cely – nemohla som už ísť na spoločný čaj. Moja radosť však bola veľká a trvala celé sviatky, lebo moja duša bola neprestajne zjednotená s Pánom. Poznala som, že každá duša by chcela Božie útechy, ale v žiadnom prípade sa nechce vzdať ľudských útech. Pritom tieto dve veci sa nijako nedajú spojiť.

1444) V tomto sviatočnom čase som pocítila, že isté duše sa za mňa modlia. Teším sa, že už tu na zemi jestvuje také puto a duchovné poznanie. Ó, môj Ježišu, chvála ti za všetko.

1445) V najväčších utrpeniach duše som vždy sama, ale nie sama, lebo som s tebou, Ježišu, tu však hovorím o ľuďoch. Nikto z ľudí nechápe moje srdce. No teraz sa tomu už nečudujem. Predtým ma prekvapovalo, keď moje úmysly boli odsudzované a zle vysvetľované, teraz sa tomu vôbec nečudujem. Ľudia nevidia dušu, vidia len telo a podľa tela posudzujú. No ako ďaleko je nebo od zeme, tak ďaleko sú Božie myšlienky od našich myšlienok. Sama som zažila, že dosť často sa stáva, že1 Po “že” je veta prerušená. Predpokladáme, že niekto vyrušil sestru Faustínu z písania a neskôr sa už nevrátila k začatej myšlienke. […]

1446) Pán mi povedal: – Nech ťa vôbec nezaujíma, ako kto koná, ty konaj tak, ako ti ja prikazujem. Máš byť mojím živým obrazom skrze lásku a milosrdenstvo. Odpovedala som: “Pane, ale často zneužívajú moju dobrotu.” – To nič, dcéra moja, nech ťa to nezaujíma. Ty buď vždy milosrdná voči všetkým a zvlášť voči hriešnikom.

1447) + Ach, ako ma bolí, že duše sa vo svätom prijímaní tak málo spájajú so mnou. Čakám na duše, a ony sú voči mne ľahostajné. Milujem ich tak nežne a úprimne, a oni mi nedôverujú. Chcem ich zahrnúť milosťami – ony ich nechcú prijať. Zaobchádzajú so mnou ako s niečím mŕtvym, a predsa mám srdce plné lásky a milosrdenstva. Aby si poznala aspoň trochu moju bolesť, predstav si najnežnejšiu matku, ktorá veľmi miluje svoje deti, ony však pohŕdajú matkinou láskou. Rozjímaj nad jej bolesťou, nikto ju nepoteší. To je slabý obraz a [slabé] podobenstvo mojej lásky.

1448) Píš, hovor o mojom milosrdenstve. Povedz dušiam, kde majú hľadať útechu – v tribunáli milosrdenstva,2 Čiže vo sviatosti zmierenia. tam sa dejú najväčšie zázraky, ktoré sa ustavične opakujú. Aby sme ten zázrak dosiahli, netreba ísť na ďalekú púť ani vykonať nejaké vonkajšie obrady. Stačí pristúpiť s vierou k nohám môjho zástupcu a povedať mu o svojej úbohosti a zázrak Božieho milosrdenstva sa prejaví v celej plnosti. Aj keby duša bola ako rozkladajúca sa mŕtvola, a aj keby z ľudského pohľadu už nebolo pre ňu vzkriesenia a všetko bolo už stratené, nie je tak u Boha. Zázrak Božieho milosrdenstva vzkriesi takú dušu v celej plnosti. Ó, úbohí, ktorí nečerpáte z tohto zázraku Božieho milosrdenstva, nadarmo budete volať, keď už bude neskoro.

+ J.M.J. Rok 1938, Prvého januára
1449)
Vitaj, nový rok, v ktorom sa zavŕši moja dokonalosť! Už vopred ti ďakujem, ó, Pane, za všetko, čo mi zošle tvoja dobrotivosť. Ďakujem ti za kalich utrpenia, z ktorého budem piť každý deň. Nezmenšuj jeho horkosť, ó, Pane, ale posilni moje ústa, aby som sa dokázala usmievať z lásky k tebe, Učiteľ môj, keď budem piť jeho horkosť. Ďakujem ti za všetky útechy a milosti, ktoré nedokážem ani spočítať. Splývajú na mňa každý deň ako ranná rosa, tíško, nebadane, nevšimne si ich žiadne oko zvedavých stvorení, vieš o nich len ty a ja, Pane. Za to všetko ti už dnes vzdávam vďaku, lebo možno vo chvíli, keď mi podáš kalich, moje srdce nebude schopné ti ďakovať.

1450) Tak sa aj dnes s milujúcou vôňou celkom poddávam tvojej svätej vôli, ó, Pane, a tvojím najmúdrejším rozhodnutiam, ktoré sú pre mňa vždy najláskavejšie a plné milosrdenstva, hoci sú často pre mňa nepochopiteľné a nepreniknuteľné. Učiteľ môj, hľa, odovzdávam ti celkom kormidlo svojej duše, veď ju sám podľa svojho božského zaľúbenia. Zatváram sa do tvojho ľútostivého Srdca, ktoré je morom nepreniknuteľného milosrdenstva.

Ruženec - android aplikácia

  • 1
    Po “že” je veta prerušená. Predpokladáme, že niekto vyrušil sestru Faustínu z písania a neskôr sa už nevrátila k začatej myšlienke.
  • 2
    Čiže vo sviatosti zmierenia.
Zdieľať:

Author: Zuzana

Som katolíčka nadšená pre misie a evanjelizáciu. V súčasnej digitálnej dobe mať web je skvelou príležitosťou ako evanjelizovať ľudí prostredníctvom internetu.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.