Katolícke čítanie (522.) – 5.6.2024 – streda

ilustračný obrázok - nedeľa, streda
Katolícke čítanie: streda-nedela

1481) Dnes som počas svätej omše uzrela pri svojom kľačadle malého Ježiška. Mal asi rok a prosil ma, aby som ho vzala na ruky. Keď som ho vzala na ruky, pritúlil sa k môjmu srdcu a povedal: – Dobre mi je pri tvojom srdci. “Aj keď si taký malý, predsa viem, že si Boh. Prečo si berieš podobu takého maličkého, aby si prebýval so mnou?” – Lebo ťa chcem naučiť duchovnému detstvu. Chcem, aby si bola veľmi maličká, lebo keď si maličká, nosím ťa pri svojom srdci tak, ako ty v tejto chvíli držíš pri svojom srdci mňa. V tej chvíli som zostala sama, ale nikto nepochopí city mojej duše, celá som bola ponorená do Boha – ako špongia hodená do mora…

1482) + Ó, môj Ježišu, ty vieš, ako som sa neraz vystavila riziku, keď som povedala pravdu. Ó, pravda, aká si neraz utláčaná, a takmer vždy chodíš s tŕňovým venčekom. Ó, večná Pravda, posilňuj ma, aby som mala odvahu povedať pravdu, aj keby bolo treba za ňu zaplatiť životom. Ó, Ježišu, aké ťažké je veriť tomu, keď sa učenie a konanie rozchádzajú.

1483) Preto som sa po dlhom pozorovaní života počas duchovných cvičení rozhodla pevne upierať svoj pohľad na teba, Ježišu, najdokonalejší vzor. Ó, večnosť, ktorá odhalíš mnohé tajomstvá a zjavíš pravdu!…

1484) Ó, živá hostia, posilňuj ma v tomto vyhnanstve, aby som mohla ísť verne po Spasiteľových stopách. Neprosím, aby si ma, Pane, sňal z kríža, ale pokorne prosím, aby si mi dal silu na ňom vytrvať. Túžim byť rozpätá na kríži tak ako ty, Ježišu, túžim po všetkých mukách a bolestiach, ktoré si ty vytrpel, túžim vypiť kalich horkosti až do dna.

Božia dobrotivosť
1485)
Milosrdenstvo Boha, ukrytého v Najsvätejšej sviatosti, hlas Pána, ktorý k nám hovorí z trónu milosrdenstva: – Poďte ku mne všetci.
Rozohovor milosrdného Boha s hriešnou dušou
Ježiš: – Neboj sa, hriešna duša, svojho Spasiteľa. Ja prvý sa približujem k tebe, lebo viem, že sama od seba nie si schopná povzniesť sa ku mne. Neutekaj, dieťa, od svojho Otca, porozprávaj sa so svojím Bohom milosrdenstva, ktorý ti chce sám povedať slová odpustenia a zahrnúť ťa svojimi milosťami. Ó, aká drahá mi je tvoja duša. Do svojich dlaní som si ťa zapísal. A vryla si hlbokú ranu do môjho srdca.
Duša: “Pane, počujem tvoj hlas, ktorý ma volá, aby som sa vrátila zo zlej cesty, ale nemám ani odvahu, ani silu.”
Ježiš: – Ja som tvojou silou, ja ti dám silu do boja.
Duša: “Pane, poznávam tvoju svätosť a bojím sa ťa.”
Ježiš: – Prečo sa bojíš, dieťa moje, Boha milosrdenstva? Moja svätosť mi neprekáža, aby som bol k tebe milosrdný.
Pozri, duša, pre teba som ustanovil trón milosrdenstva na zemi. Tým trónom je svätostánok a z toho trónu milosrdenstva túžim zostupovať do tvojho srdca. Pozri, neobklopil som sa ani družinou, ani strážou, máš ku mne prístup v každej chvíli. V každom okamihu dňa sa chcem s tebou rozprávať a túžim ti udeľovať milosti.

Duša: “Pane, bojím sa, či mi odpustíš toľké hriechy, moja úbohosť ma napĺňa hrôzou.”
Ježiš: – Moje milosrdenstvo je väčšie ako tvoja úbohosť a úbohosť celého sveta. Kto môže zmerať moju dobrotu? Kvôli tebe som zostúpil z neba na zem, kvôli tebe som dovolil, aby ma pribili na kríž, kvôli tebe som dovolil kopijou otvoriť svoje najsvätejšie srdce a otvoril som ti prameň milosrdenstva. Prichádzaj a načieraj milosti z tohto prameňa nádobou dôvery. Skrúšené srdce nikdy neodmietnem, tvoja úbohosť utonula v priepasti môjho milosrdenstva. Načo by si mala so mnou viesť [spor] a svoju úbohosť. Urob mi radosť tým, že mi odovzdáš všetku svoju biedu a celú svoju úbohosť, a ja ťa naplním pokladmi milostí.
Duša: “Premohol si, ó, Pane, moje kamenné srdce svojou dobrotou. Hľa, s dôverou a pokorou sa približujem k tribunálu1 Tribunál – ide o sviatosť zmierenia. tvojho milosrdenstva, rozhreš ma sám rukou svojho zástupcu. Ó, Pane, cítim, ako milosť a pokoj naplnili moju úbohú dušu. Cítim, že ma skrz-naskrz preniklo tvoje milosrdenstvo, Pane. Odpustil si mi viac, než som sa odvážila očakávať alebo bola schopná pomyslieť si. Tvoja dobrota prevýšila všetky moje túžby. A teraz ťa pozývam do svojho srdca, preniknutá vďačnosťou za toľké milosti. Blúdila som ako márnotratné dieťa po nesprávnych cestách a ty si neprestal byť mojím Otcom. Rozmnožuj vo mne svoje milosrdenstvo, lebo vidíš, aká som slabá.”
Ježiš: – Dieťa, nehovor už o svojej úbohosti, lebo ja sa na ňu už nepamätám. Počúvaj, dieťa moje, čo ti túžim povedať. Pritúľ sa k mojím ranám a čerpaj z prameňa života všetko, po čom len tvoje srdce zatúži. Pi z prameňa života plnými dúškami a neustaneš na ceste. Pozeraj na jas môjho milosrdenstva a neboj sa nepriateľov svojej spásy. Oslavuj moje milosrdenstvo.

1486) Rozhovor milosrdného Boha so zúfalou dušou
Ježiš: – Duša ponorená v temnotách, nezúfaj, nie je všetko stratené. Porozprávaj sa so svojím Bohom, ktorý je láska a milosrdenstvo samo. No, žiaľ, duša nepočúva Božie volanie a ponára sa do ešte väčších temnôt. Ježiš volá znova: – Duša, počuj hlas svojho milosrdného Otca. V duši sa prebúdza odpoveď: “Pre mňa už niet milosrdenstva.” A upadá do ešte väčšej temnoty, akoby do zúfalstva, ktoré jej dáva istú predchuť pekla a znemožňuje jej priblížiť sa k Bohu. Ježiš sa tretí raz prihovára duši, ale duša je hluchá a slepá. Začína sa utvrdzovať v zatvrdlivosti a zúfalstve. Vtedy sa začína namáhať vnútro Božieho milosrdenstva a bez akejkoľvek spolupráce duše jej Boh dáva svoju poslednú milosť. Ak ňou pohrdne, Boh ju už ponechá v stave, v ktorom sama chce byť naveky. Táto milosť vychádza z Ježišovho milosrdného Srdca a svojím svetlom prekvapuje dušu. Duša začína chápať Božie úsilie, ale obrátenie k Bohu závisí od nej. Vie, že táto milosť je pre ňu posledná, a ak prejaví aspoň jeden záchvev dobrej vôle, hoci najmenší, Božie milosrdenstvo dokončí ostatné.
[Ježiš]: – Tu pôsobí všemohúcnosť môjho milosrdenstva, šťastná duša, ktorá využije túto milosť.
Ježiš: – Aká veľká radosť naplnila moje srdce, keď sa vraciaš ku mne. Vidím, že si veľmi slabá, preto ťa beriem do svojho náručia a nesiem ťa do domu svojho Otca. Duša akoby sa prebúdzala: “Je to možné, že by pre mňa ešte bolo milosrdenstvo?” pýta sa celá vystrašená.
Ježiš: – Práve ty, dieťa moje, máš výhradné právo na moje milosrdenstvo. Dovoľ, aby moje milosrdenstvo pôsobilo v tebe, v tvojej úbohej duši. Dovoľ, aby lúče milosti naplnili tvoju dušu. Ony vnesú do nej svetlo, teplo a život.
Duša: “Predsa sa ma však zmocňuje strach už len pri spomienke na moje hriechy a ten hrozný strach vzbudzuje vo mne pochybnosti o tvojej dobrote.
Ježiš: – Vedz, duša, že všetky tvoje hriechy nezranili moje srdce tak bolestne ako táto tvoja nedôvera. Po toľkom úsilí mojej lásky a milosrdenstva nedôveruješ mojej dobrote.
Duša: “Ó, Pane, ty sám ma zachráň, lebo hyniem, buď mojím Spasiteľom. Ó, Pane, ostatné nie som schopná vypovedať, moje úbohé srdce je celé rozorvané, ale ty Pane…” Ježiš nedovolil duši dokončiť tieto slová, ale dvíha ju zo zeme, z priepasti úbohosti a v jednom okamihu ju privádza do príbytku svojho srdca. Všetky hriechy v okamihu zmizli,2 V rukopise “vybledli”. oheň lásky ich zničil.
Ježiš: – Duša, patria ti všetky poklady môjho srdca, vezmi si z neho všetko, čo potrebuješ.
Duša: “Ó, Pane, cítim, že ma zaplavuje tvoja láska. Cítim, že sa začal vo mne nový život, a nadovšetko cítim tvoju lásku v svojom srdci a to mi stačí. Ó, Pane, celú večnosť budem oslavovať všemohúcnosť tvojho milosrdenstva. Posmelená tvojou dobrotivosťou vyrozprávam ti o všetkých bolestiach svojho srdca.”
Ježiš: – Hovor, dieťa, všetko bez akýchkoľvek zábran, lebo ťa počúva milujúce srdce, srdce najlepšieho priateľa.
Duša: “Ó, Pane, teraz vidím všetku svoju nevďačnosť a tvoju dobrotu. Prenasledoval si ma svojou láskou, a ja som marila celé tvoje úsilie. Vidím, že za márnenie tvojich milostí by som si zaslúžila samé dno pekla.”
Ježiš preruší rozprávanie duše a [hovorí]: – Nehĺbaj nad svojou úbohosťou, si príliš slabá, aby si hovorila. Radšej pozeraj na moje srdce plné dobroty a vnímaj moje city a usiluj sa o tichosť a pokoru. Buď milosrdná voči druhým tak, ako som ja voči tebe. Keď pocítiš, že tvoje sily slabnú, prichádzaj k prameňu milosrdenstva a posilňuj svoju dušu a neustaneš na ceste.
Duša: “Teraz už chápem tvoje milosrdenstvo, ktoré ma zakrýva ako žiarivý oblak a vedie ma do domu môjho Otca. Chráni ma pred strašným peklom, ktoré som si nie raz, ale tisíckrát zaslúžila. Ó, Pane, celá večnosť mi nebude stačiť na hodné zvelebovanie tvojho nepreniknuteľného milosrdenstva, tvojho zľutovania nado mnou.”

1487) + Rozhovor milosrdného Boha s trpiacou dušou
Ježiš: – Duša, vidím, ako veľmi trpíš, vidím, že nemáš silu ani len porozprávať sa so mnou. Hľa, ja sám k tebe prehovorím. Hoci by tvoje utrpenia boli neviem aké veľké, nestrácaj pokoj ducha, ani sa nepoddávaj znechuteniu. Povedz mi však, dieťa moje, kto sa odvážil zraniť tvoje srdce? Povedz mi o všetkom, povedz mi o všetkom, buď voči mne úprimná, odkry mi všetky rany svojho srdca. Ja ich vyliečim a tvoje utrpenie sa stane prameňom tvojho posvätenia.
Duša: “Pane, také veľké a rozličné sú moje utrpenia a trvajú tak dlho, že ma to už znechucuje.”
Ježiš: – Dieťa moje, nesmieš sa znechucovať. Viem, že mi bezhranične dôveruješ. Viem, že poznáš moju dobrotu a milosrdenstvo, preto sa môžeme podrobne porozprávať o všetkom, čo ti tak veľmi leží na srdci.
Duša: “Mám toľko rôznych problémov, že neviem, o čom najskôr hovoriť, ako to všetko povedať.”
Ježiš: – Hovor so mnou jednoducho ako priateľ s priateľom. No povedz mi, dieťa moje, čo ťa zdržiava na ceste k svätosti?
Duša: “Nemám dobré zdravie, to ma zdržiava na ceste k svätosti. Nemôžem si plniť povinnosti, som takým poskokom. Nemôžem sa umŕtvovať, prísne postiť, ako to robili svätci. Akoby to nestačilo, neveria mi, že som chorá, a k fyzickému utrpeniu sa pripája duchovné a z toho vyplývajú mnohé poníženia. Vidíš, Ježišu, ako sa takto môžem stať svätou?”
Ježiš: – Dieťa, je pravda, že to všetko je utrpením, ale do neba nevedie iná cesta ako krížová. Ja sám som ju prešiel prvý. Vedz, že je to najkratšia a najistejšia cesta.
Duša: “Pane, opäť nová prekážka a ťažkosti na ceste k svätosti. Pretože som ti verná, prenasledujú ma a spôsobujú mi preto mnohé utrpenia.”
Ježiš: – Vedz, že svet ťa nenávidí, lebo nie si z tohto sveta. Najprv prenasledoval mňa, ale to prenasledovanie je znakom, že ideš verne po mojich stopách.
Duša: “Pane, znechucuje ma aj to, že moje vnútorné utrpenia nechápu ani predstavení, ani spovedník. Temnota zahalila môj rozum, ako mám teda postupovať dopredu? Tak ma to všetko znechucuje a myslím si, že vrchy svätosti nie sú pre mňa.
Ježiš: – Hľa, dieťa moje, tentoraz si mi povedala veľa. Viem, že je veľkým utrpením, keď nás nechápu tí, ktorých milujeme a voči ktorým sme naozaj úprimní. No nech ti stačí, že ja ťa chápem v celej tvojej biede a úbohosti. Teší ma tvoja hlboká viera, ktorú máš napriek všetkému voči mojím zástupcom. Vedz však, že ľudia dušu úplne nepochopia, lebo to presahuje ich možnosti. Preto som zostal na zemi, aby som mohol potešiť tvoje ubolené srdce a posilňovať tvoju dušu, aby si neustala na ceste. Hovoríš, že veľké temnoty ti zatemňujú rozum. Prečo teda v týchto chvíľach neprichádzaš ku mne? Som svetlo a v jednom okamihu môžem vliať do tvojej duše toľko svetla a pochopenia svätosti, že v nijakých knihách to nevyčítaš, ani nijaký spovedník nie je schopný tak poučiť a osvietiť dušu. Vedz ešte, že tie temnoty, na ktoré sa ponosuješ, som prežíval ako prvý kvôli tebe v Getsemanskej záhrade. Na moju dušu doľahol smrteľný smútok a tebe dávam podiel na tomto utrpení preto, lebo ťa zvlášť milujem, a pre vysoký stupeň svätosti, ktorý ti predurčujem v nebi. Trpiaca duša je najbližšie môjmu srdcu.
Duša: “No ešte jedno, Pane, čo robiť, ak ma ľudia odstrkujú a odmietajú, a zvlášť tí, s ktorými som právom počítala, a to vo chvíľach, keď ich najviac potrebujem?”
Ježiš: – Dieťa moje, urob si predsavzatie, že sa nikdy nebudeš spoliehať na ľudí. Dokážeš veľa, ak sa celkom odovzdáš do mojej vôle a povieš: nie ako ja chcem, ale podľa tvojej vôle, Bože, nech sa mi stane. Vedz, že tieto slová, vypovedané z hĺbky srdca, v jednom okamihu vynášajú dušu na vrchol svätosti. V takej duši mám zvláštne zaľúbenie. Taká duša mi vdzáva veľkú chválu, taká duša napĺňa nebo vôňou svojej čnosti. Vedz však, že za tú silu, ktorá ti pomáha znášať utrpenia, môžeš ďakovať častému svätému prijímaniu. Preto prichádzaj často k tomuto prameňu milosrdenstva a načieraj nádobou dôvery všetko, čo potrebuješ.
Duša: “Vďaka ti, Pane, za tvoju nepochopiteľnú dobrotivosť, že si ráčil zostať s nami v tomto vyhnanstve a prebývaš s nami ako Boh milosrdenstva. Rozsievaš okolo seba jas svojho zľutovania a dobrotivosti a vo svetle tvojich milosrdných lúčov som poznala, ako veľmi ma miluješ.”

1488) Rozhovor milosrdného Boha s dušou, ktorá sa usiluje o dokonalosť
Ježiš: – Duša, ktorá sa usiluješ o dokonalosť, milé je mi tvoje úsilie. Prečo ťa však tak často vidím smutnú a skľúčenú? Povedz mi, dieťa moje, čo znamená ten smútok, aká je jeho príčina?
Duša: “Pane, príčinou môjho smútku je [to], že napriek svojim úprimným predsavzatiam sa dopúšťam tých istých chýb. Ráno si dávam predsavzatia a večer vidím, ako veľmi som sa od nich vzdialila.”

Ježiš: – Vidíš, dieťa moje, čím si sama od seba. Príčina tvojich pádov je v tom, že sa príliš spoliehaš sama na seba a málo sa spoliehaš na mňa. Nech ťa to však veľmi nezarmucuje. Máš do činenia s Bohom milosrdenstva, tvoja úbohosť [moje milosrdenstvo] nevyčerpá, lebo som neurčil, koľko ráz odpustím.
Duša: “Áno, to všetko viem, ale doliehajú na mňa veľké pokušenia a vzbudzujú vo mne rôzne pochybnosti. Okrem toho ma všetko dráždi a znechucuje.
Ježiš: – Dieťa moje, vedz, že najväčšou prekážkou svätosti je znechutenie a bezdôvodný nepokoj. On ti znemožňuje cvičiť sa v čnosti. Všetky pokušenia dohromady by ťa nemali ani na chvíľu oberať o vnútorný pokoj. Podráždenosť a znechutenie sú plodmi tvojej samoľúbosti. Neznechucuj sa, ale snaž sa o to, aby namiesto tvojej samoľúbosti mohla kraľovať moja láska. Takže, dôveruj, dieťa moje, nesmieš sa znechucovať. Prichádzaj ku mne po odpustenie, lebo ja som vždy pripravený ti odpustiť. Koľko ráz a o to prosíš, toľko ráz oslavuješ moje milosrdenstvo.
Duša: – “Ja viem, čo je dokonalejšie a čo sa ti viac páči, ale mám veľké prekážky, aby som splnila to, čo poznávam.”
Ježiš: – Dieťa moje, život na zemi je boj, veľký boj a moje kráľovstvo. Neboj sa však, lebo nie si sama. Ja ťa vždy posilňujem, tak sa opri o moje rameno a bojuj, ničoho sa neboj. Vezmi nádobu dôvery a načieraj z prameňa života nielen pre seba, ale mysli aj na iné duše, zvlášť na tie, ktoré nedôverujú mojej dobrotivosti.
Duša: “Ó, Pane, cítim, že moje srdce sa napĺňa tvojou láskou, že lúče tvojho milosrdenstva a lásky prenikli do mojej duše. Hľa, idem, Pane, za tvojím volaním, hľa, idem bojovať o duše, posilnená tvojou milosťou. Som pripravená ísť za tebou, Pane, nielen na Tábor, ale aj na Kalváriu. Túžim privádzať duše k prameňu tvojho milosrdenstva, aby sa vo všetkých dušiach odrazil jas lúčov tvojho milosrdenstva, aby dom nášho Otca bol naplnený, a keď nepriateľ začne proti mne vystreľovať šípy, zakryjem sa tvojím milosrdenstvom ako štítom.”

1489) Rozhovor milosrdného Boha s dokonalou dušou
Duša: “Pán môj a Učiteľ môj, túžim sa s tebou porozprávať.”
Ježiš: – Hovor, lebo ťa počúvam v každej chvíli, milované dieťa. Vždy čakám na teba. O čom sa túžiš so mnou porozprávať?
Duša: “Pane, najprv si chcem vyliať pri tvojich nohách city svojho srdca ako vôňu vďaky za toľké milosti a dobrodenia, ktorými ma ustavične zahŕňaš. Aj keby som ich chcela spočítať, nedokážem to. Viem len, že v mojom živote nebolo chvíle, v ktorej by som nepociťovala tvoju starostlivosť a dobrotivosť.”
Ježiš: – Tvoja reč je mi milá a vzdávanie vďaky otvára pred tebou nové poklady milosti. Ale, dieťa moje, porozprávajme sa konkrétne a podrobne o tom, čo ti najviac leží na srdci. Porozprávajme sa dôverne, úprimne ako dve srdcia, ktoré sa vzájomne milujú.
Duša: “Ó, môj milosrdný Pane, v mojom srdci sú tajomstvá, o ktorých okrem teba nikto nevie, ani vedieť nebude. Lebo aj keby som ich chcela vyjaviť, nikto by ma nepochopil. Niečo vie tvoj zástupca, lebo pred ním sa spovedám, ale len toľko, koľko som schopná odkryť z týchto tajomstiev. Ostatné zostáva medzi nami naveky, ó, môj Pane! Prikryl si ma plášťom svojho milosrdenstva tým, že si mi vždy odpustil hriechy. Neodmietol si mi ani raz odpustenie, ale zľutoval si sa nado mnou. Vždy si ma obdarovával novým životom, životom v milosti. Aby som v ničom nemala pochybnosti, odovzdal si ma pod nežnú opateru svojej Cirkvi, tej skutočnej nežnej matky, ktorá ma v tvojom mene utrvrdzuje v pravdách viery a bdie, aby som nikdy neblúdila. A zvlášť na tribunáli3 Tribunál – ide o sviatosť zmierenia. tvojho milosrdenstva moja duša zakúša celé more láskavosti. Padlám anjelom si nedal čas na pokánie, nepredĺžil si im čas milosrdenstva. Ó, môj Pane, na ceste môjho života si mi dal svätých kňazov, ktorí mi ukazujú bezpečnú cestu. Ježišu, v mojom živote je ešte jedno tajomstvo – najhlbšie, ale aj najsrdečnejšie -, si to ty sám v podobe chleba, keď prichádzaš do môjho srdca. Tu je celé tajomstvo mojej svätosti. Tu moje srdce spojené s tvojím stávajú sa jedným, tu už neexistujú nijaké tajomstvá, lebo všetko tvoje je moje, a moje – tvoje. Hľa, všemohúcnosť a zázrak tvojho milosrdenstva. Aj keby sa spojili všetky jazyky, ľudské aj anjelské, nenájdu dosť slov na vyjadrenie tohto tajomstva lásky a tvojho nepochopiteľného milosrdenstva. Keď rozjímam o tomto tajomstve lásky, moje srdce sa dostáva do novej extázy lásky. Hovorím ti o všetkom, Pane, mlčiac, lebo reč lásky je bez slov. Nestratí sa ani jeden záchvev môjho srdca. Ó, Pane, napriek tomu, že si sa tak veľmi znížil, tvoje veľkosť v mojej duši sa ešte zväčšila. Takto sa vzbudila v mojej duši ešte väčšia láska k tebe – moja jediná láska, lebo život lásky a zjednotenia sa navonok prejavuje v dokonalej čistote a hlbokej pokore, v miernej tichosti, vo veľkej horlivosti za spásu duší. Ó, môj najsladší Pane, bdieš nado mnou v každej chvíli a dávaš mi vnuknutie, ako konať v danom prípade, keď moje srdce váha medzi jednou a druhou vecou. Sám si neraz zasiahol a vyriešil si to. Ach, nespočetne ráz si mi dal v náhlom osvietení poznať, čo sa ti väčšmi páči.
Ó, ako mnoho je tých tajomných odpustení, o ktorých nikto nevie. Mnoho ráz si vlieval do mojej duše silu a odvahu, aby som mohla napredovať. Sám si odstraňoval ťažkosti, aby,4 Slovo “aby” je nepotrebné, autorka ho napísala v rukopise omylom. z mojej cesty a zasahoval si priamo do ľudského konania. Ó, Ježišu, všetko, čo som ti povedala, je len bledým odrazom v porovnaní s tým, čo je v skutočnosti v mojom srdci. Ó, môj Ježišu, ako veľmi túžim po obrátení hriešnikov. Ty vieš, čo pre nich robím, aby som ich pre teba získala. Nesmierne ma bolí každá urážka, ktorú ti spôsobili. Ty vidíš, že pri obrane tvojho kráľovstva nešetrím ani silami, ani zdravím, ani životom. Aj keď tu na zemi moje námahy zostávajú nepovšimnuté, neznamená to, že majú menšiu hodnotu v tvojich očiach. Ó, Ježišu, túžim privádzať duše k prameňu tvojho milosrdenstva, aby čerpali životodarnú vodu nádobou dôvery. Keď duša túži zakúsiť na sebe väčšie Božie milosrdenstvo, nech sa približuje k Bohu s veľkou dôverou. Ak jej dôvera v Boha bude bezhraničná, aj Božie milosrdenstvo bude pre ňu bezhraničné. Ó, môj Pane, ktorý poznáš každý úder môjho srdca, ty vieš, ako vrúcne túžim, aby všetky srdcia bili len pre teba, aby každá duša oslavovala tvoje veľké milosrdenstvo.”
Ježiš: – Moje milované dieťa, slasť môjho srdca, rozhovor s tebou je mi drahší a milší ako anjelský spev. Pre teba sú otvorené všetky poklady môjho srdca. Ber si z tohto srdca, čo potrebuješ pre seba i pre celý svet. Pre tvoju lásku ruším spravodlivé tresty, ktoré si ľudstvo zasluhuje. Jeden úkon čistej lásky voči mne je mi milší ako tisíc chválospevov nedokonalých duší. Jeden tvoj povzdych lásky mi vynahrádza mnohé urážky, ktorými ma sýtia bezbožníci. Najmenší skutok, čiže úkon čnosti, má v mojich očiach nesmiernu hodnotu, a to pre veľkú lásku, ktorú máš voči mne. V takej duši, ktorá žije výlučne mojou láskou, kraľujem ako v nebi. Ďňom i nocou bdie nad ňou moje oko a mám v nej svoje zaľúbenie. Mám ucho naklonené k jej prosbám a šepotu jej srdca a často s predstihom vypĺňam jej prosby. Ó, dieťa moje milované, zrenička môjho oka, odpočiň si chvíľu pri mojom srdci a zakús lásku, ktorou sa budeš tešiť celú večnosť. Ale, dieťa, ešte nie si vo vlasti, tak choď, posilnená mojou milosťou, a bojuj o moje kráľovstvo v ľudských dušiach. Bojuj ako kráľovské dieťa a pamätaj, že dní vyhnanstva sa rýchlo pominú a s nimi aj možnosť zbierať zásluhy pre nebo. Očakávam od teba, dieťa moje, veľa duší, ktoré budú po celú večnosť oslavovať moje milosrdenstvo. Dieťa moje, aby si mohla náležite odpovedať na moje volanie, prijímaj ma každý deň vo svätom prijímaní – ono ti dá silu…
Ježišu, nenechávaj ma samotnú v utrpení. Ty vieš, Pane, aká som slavá, som priepasťou úbohosti, som ničota sama, tak čo bude na tom zvláštne, ak ma necháš poradiť. Napriek opustenosti však dôverujem, napriek svojim pocitom dôverujem a celá sa premieňam na dôveru, neraz napriek tomu, čo cítim. Nezmenšuj moje utrpenie v ničom, len mi daj zniesť ho. Rob so mnou, čo sa ti páči, Pane, daj mi len milosť, aby som ťa dokázala milovať v každej situácii a za každých okolností. Nezmenšuj, Pane, kalich utrpenia, daj mi len silu, aby som ho mohla vypiť až do dna.
Ó, Pane, neraz ma vyzdvihuješ až do svetla videní, a o chvíľu ma ponáraš do temnej noci a do priepasti mojej ničoty. Duša sa cíti sama uprostred veľkého pralesa… Napriek všetkému ti však dôverujem, Ježišu, lebo ty sa nemeníš. Moje postoje sa môžu meniť, ale ty si vždy taký istý, plný milosrdenstva.

1490) + Ježišu, prameň života, posväcuj ma, moja sila, upevňuj ma, môj vodca, bojuj za mňa. Jediné svetlo mojej duše, osvecuj ma. Učiteľ môj, veď ma, so na teba odkázaná ako nemluvňa na lásku svojej matky. Aj keby sa proti mne všetko sprisahalo, a aj keby sa mi zem prepadla pod nohami, zostávam pokojná pri tvojom Srdci. Ty si pre mňa vždy najnežnejšou matkou a prevyšuješ všetky matky. Svoju bolesť ti vyspievam mlčaním a ty ma tak väčšmi pochopíš, akoby som ti o tom hovorila.

Ruženec - android aplikácia

  • 1
    Tribunál – ide o sviatosť zmierenia.
  • 2
    V rukopise “vybledli”.
  • 3
    Tribunál – ide o sviatosť zmierenia.
  • 4
    Slovo “aby” je nepotrebné, autorka ho napísala v rukopise omylom.
Zdieľať:

Author: Zuzana

Som katolíčka nadšená pre misie a evanjelizáciu. V súčasnej digitálnej dobe mať web je skvelou príležitosťou ako evanjelizovať ľudí prostredníctvom internetu.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.