Katolícke čítanie (524.) – 7.6.2024 – piatok

životopis svätej Terézie z Ávily

Život – sv. Terézia od Ježiša – Ježiš IX. (1. – 3.)

Moja duša už pociťovala únavu a chcela si odpočinúť, ale jej zvrátené náklonnosti jej v tom zabraňovali. Jednoho dňa pri príchode do oratória moje oči padli na sochu, ktorú tam postavili: zaobstarali ju pre jednu slávnosť, ktorá sa mala konať v kláštore.1 Bola to veľmi expresívna socha “Ecce homo”. Do dnes sa uctieva v avilskom kláštore Vtelenia. Znázorňovala nášho Pána pokrytého ranami; bola tak výrazná, že na mňa hlboko zapôsobila, lebo živo predstavovala, koľko pre nás Ježiš vytrpel: pri pomyslení na nevďačnosť, akou som odpovedala na tie rany, ma zachvátila taká bolesť, že sa mi zdalo, že mi pukne srdce. Vrhla som sa k jeho nohám v záplave sĺz a prosila som ho, aby mi dal silu už ho viac neuraziť.
Veľmi som uctievala svätú Máriu Magdalénu a často som myslievala na jej obrátenie, zvlášť keď som šla k svätému prijímaniu. Uvedomovala som si, že je Ježiš teraz u mňa, preto som sa mu vrhla k nohám a predstavovala som si, že si moje slzy nezaslúžia, aby nimi úplne pohŕdal. Nevedela som, čo hovorím; domnievala som sa, čo pre neho nerobím, keď kvôli nemu plačem. Aj keď moje city sa takmer ihneď vytrácali. Napriek tomu som sa však odporúčala tejto slávnej svätici, aby mi vyprosila odpustenie.
Nič mi však nebolo prospešnejšie ako padnúť na tvár pred sochou, o ktorej som sa zmienila. Vtedy som si veľmi nedôverovala a skladala som všetku dôveru v Boha. Zdá sa mi, že som mu hovorila, že nepovstanem, pokým mi nedá, o čo ho prosím. Iste ma musel vypočuť, lebo od toho času som sa dosť polepšila.
To bol môj spôsob modlitby. Pretože som si nedokázala predstavovať rozumom, snažila som sa predstaviť si Ježiša Krista vo svojom vnútri, zvlášť v tých obdobiach jeho života, v ktorých som ho vídala viac samotného, a zdalo sa mi, že sa tak lepšie cítim. Zdávalo sa mi, že ma ľahšie prijme ako osobu, ktorá potrebuje pomôcť, keď bude sám a keď trpí. Veľakrát som mala také naivné predstavy.
Veľmi rada som konala “modlitbu v Getsemanskej záhrade”, kde som bdela s ním. Myslela som na jeho pot a na utrpenie, ktoré tam znášal, a túžila som po tom, aby som mu stierala ten smrteľný pot. Keď som si však pripomenula svoje ťažké hriechy, spomínam si, že som nemala odvahu. Zostala som tak dlho, pokým mi to dovoľovali moje myšlienky, ktoré ma veľmi vyrušovali.

Ruženec - android aplikácia

  • 1
    Bola to veľmi expresívna socha “Ecce homo”. Do dnes sa uctieva v avilskom kláštore Vtelenia.
Zdieľať:

Author: Zuzana

Som katolíčka nadšená pre misie a evanjelizáciu. V súčasnej digitálnej dobe mať web je skvelou príležitosťou ako evanjelizovať ľudí prostredníctvom internetu.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.