Katolícke čítanie (528.) – 11.6.2024 – utorok

životopis svätej Terézie z Ávily

Život – sv. Terézia od Ježiša – Ježiš IX. (4. – 7.)

Už niekoľko rokov som sa takmer každý večer pred spaním na chvíľu ponorila do Ježišovej modlitby v Getsemanskej záhrade; a to aj pred tým ako som sa stala rehoľníčkou, pretože mi povedali, že sa tým získa veľa odpustkov. Som presvedčená, že moja duša veľmi získala týmto cvičením, lebo som konala modlitbu bez toho, aby som vedela, čo to je. Tak som si na to zvykla a zostala som tomu verná ako znamenie kríža, ktoré robím skôr ako si ľahnem spať.
Aby som sa vrátila k tomu, čo som hovorila o trápení s roztržitými myšlienkami: je dobré vedieť, že ak koná duša modlitbu bez pomoci rozumového uvažovania, buď je hlboko uzobraná alebo veľmi zmätená: hovorím zmätená, ak sa to týka uvažovania. Ak napriek tomu pokračuje dobre, získa veľa, pretože koná z lásky. Skôr ako dôjde k cieľu, musí vynaložiť veľa námahy, iba že by bola z tých, ktorých Boh privedie k modlitbe pokoja v krátkom čase, ako urobil niekoľkým mojim známym.
Dušiam, ktoré sa vydali na túto cestu, veľmi pomáha dobrá kniha, aby sa rýchlo uzobrali. Mne stačil pohľad na pole, vodu alebo kvety: tie veci mi pripomínali Stvoriteľa, burcovali ma, pomáhali k uzobranosti, slúžili mi ako kniha. Naviac mi pomáhalo pomyslenie na moju nevďačnosť a na moje hriechy.
Na duchovné a vznešené veci bol môj rozum taký hrubý, že som si ich nedokázala predstaviť, pokým Pán neráči mi ich predstaviť nejakým iným spôsobom.
Bola som tak málo schopná vytvoriť si rozumom predstavu o nejakom predmete, že sa mi to nepodarilo, ak som ho predtým nevidela, aj keď iní si môžu pomáhať fantáziou, a tak si vytvárajú predstavy, na ktoré sa sústredia. Ja som nedokázala myslieť na Ježiša Krista len ako na človeka, ale aj tu som mohla čítať hocičo o jeho kráse a kontemplovať jeho obrazy, a napriek tomu som si ho nedokázala predstaviť, len ako slepec alebo ako niekto v úplnej tme, kto hovorí s nejakou osobou, cíti jej prítomnosť, lebo vie, chápe a má istotu, že stojí pred ňou, ale nevidí ju. Tak mi bývalo, keď som myslievala na nášho Pána. A kvôli tomu mám tak rada obrazy. Ako sú nešťastní tí, ktorí sa vlastnou vinou zbavujú takého dobra! Je jasné, že nemilujú Pána, lebo keby ho milovali, tešilo by ich vidieť jeho obraz, ako ľudia radi pozerajú na obraz milovanej osoby.
V tom čase mi dali “Vyznania svätého Augustína” a považujem to za riadenie Božej prozreteľnosti, pretože som ich nielen nehľadala, ale som ani nevedela, že existujú.
Svätého Augustína si veľmi vážim: predovšetkým preto, že kláštor, kam som bola daná na vychovanie, patril jeho rádu, a potom pretože bol hriešnikom. Svätci, ktorí boli hriešnici, ako ich Pán povolal do svojej služby, boli pre mňa veľkou útechou. Zdalo sa mi, že u nich nachádzam oporu v nádeji, že Pán odpustí aj mne, ako odpustil im. Ale opakujem, veľmi ma trápila skutočnosť, že oni, keď ich Boh povolal, už ho neopustili, ale ja som bola povolaná nespočetne veľa ráz; a to ma trýznilo. Dodávala som si však odvahy, keď som pomyslela na jeho lásku, ktorú mi prejavoval, lebo ja som nikdy nepomyslela na jeho lásku, ktorú mi prejavoval, lebo som nikdy nestratila dôveru v jeho milosrdenstvo, zato sebe som nedôverovala a to veľakrát.

Ruženec - android aplikácia
Zdieľať:

Author: Zuzana

Som katolíčka nadšená pre misie a evanjelizáciu. V súčasnej digitálnej dobe mať web je skvelou príležitosťou ako evanjelizovať ľudí prostredníctvom internetu.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.