Katolícke čítanie (529.) – 12.6.2024 – streda

ilustračný obrázok - nedeľa, streda
Katolícke čítanie: streda-nedela

1501) + Keď teraz nemôžem v noci spávať, lebo mám bolesti, navštevujem všetky kostoly a kaplnky a aspoň chvíľu adorujem Najsvätejšiu sviatosť. Keď sa vraciam do svojej kaplnky, modlím sa za istých kňazov, ktorí hlásajú a oslavujú Božie milosrdenstvo. Modlím sa ja na úmysel Svätého Otca a vyprosujem Božie milosrdenstvo pre hriešnikov – tak vyzerajú moje noci.

20. 1. [1938]
1502)
Nikdy sa pred nikým neplazím. Neznášam lichotenie a pokora je len pravda. V skutočnej pokore niet ponižovania sa. Aj keď sa pokladám za najmenšiu v celom kláštore, na druhej strane sa teším z dôstojnosti Ježišovej nevesty… To nič, že si niekedy o mne myslia, že som pyšná, lebo viem, že ľudia nevidia úmysel, s ktorým konáme.

1503) Keď som sa na začiatku svojho rehoľného života, hneď po noviciáte, začala cvičiť zvlášť v pokore, nepostačovali mi samotné pokorenia, ktoré Boh na mňa dopúšťal, ale sama som ich vyhľadávala. V nadmernej horlivosti som sa prestaveným vydávala za takú, aká som v skutočnosti nebola, a pripisovala som si nedostatky, o akých som nemala ani poňatia. No po krátkom čase mi dal Ježiš poznať, že pokora je len pravda. Od tej chvíle som zmenila svoj názor a idem verne za Ježišovým svetlom. Poznala som, že ak je duša s Ježišom, on jej nedovolí blúdiť.

1504) + Pane, ty vieš, že už od svojej mladosti som vždy hľadala tvoju vôľu, a keď som ju poznala, snažila som sa ju splniť. Moje srdce si privyklo na vnuknutia Ducha Svätého, ktorému som verná. V najväčšom hluku som počula Boží hlas, vždy, viem, čo sa deje vnútri mojej [duše]…

1505) Usilujem sa o svätosť, lebo takto budem užitočná Cirkvi. Neprestajne sa usilujem o čnosti. Snažím sa verne nasledovať Ježiša a to množstvo každodenných tichých čností, ukrytých, takmer nebadaných, ale konaných s veľkou láskou, vkladám do pokladnice Božej Cirkvi na úžitok všetkých duší. Vnútorne cítim, akoby som bola zodpovedná za všetky duše. Cítim dobre, že nežijem len pre seba, ale [pre] celú Cirkev.

1506) + Ó, nepochopiteľný Bože, moje srdce sa rozplýva od radosti, že si mi dovolil preniknúť tajomstvá tvojho milosrdenstva. Všetko má svoj počiatok v tvojom milosrdenstve a tvojím milosrdenstvom sa končí.

1507) Všetky milosti plynú z milosrdenstva a aj posledná hodina je pre nás plná milosrdenstva. Nech nikto nepochybuje o Božej dobrote, aj keby jeho hriechy boli čierne ako noc. Božie milosrdenstvo je silnejšie ako naša úbohosť. Potrebné je len jedno, aby hriešnik odchýlil aspoň trochu dvere svojho srdca lúčom Božieho milosrdenstva a ostatné už dokončí Boh. Nešťastná je však duša, ktorá dokonca v poslednej hodine zatvorila dvere pred Božím milosrdenstvom. Tieto duše ponorili Ježiša v Getsemanskej záhrade do smrteľného smútku, veď z jeho najľútostivejšieho Srdca vyplynulo Božie milosrdenstvo.

22. 1. [1938]
1508)
Ježišu, naozaj by bolo strašné trpieť, keby nebolo teba. No práve ty, Ježišu, na kríži rozpätý, dávaš mi silu a vždy si pri trpiacej duši. Stvorenia opustia človeka v utrpení, ale ty, Pane, si verný…

1509) V chorobe sa človekovi často stáva to, čo Jôbovi v Starom zákone. Keď človek chodí a pracuje, všetko je v poriadku, ale ak Boh zošle chorobu, už je tých priateľov akosi menej. No predsa sú. Zaujímajú sa o naše utrpenie, a tak ďalej, ale ak Boh dopúšťa dlhšiu chorobu, pomaly nás začínajú opúšťať aj verní priatelia. Navštevujú nás zriedkavejšie a ich návšteva nám často spôsobuje bolesť. Namiesto toho, aby nás potešili, vyčítajú nám niektoré veci, ktoré nám spôsobujú veľké utrpenie. A tak duša je sama ako ten Jób. Našťastie však nie je sama, lebo je s ňou Ježiš – hostia. Keď som okúsila spomínané utrpenia a celú noc som prežila v smútku, ráno, keď mi kňaz priniesol sväté prijímanie, musela som sa silou vôle ovládnuť, aby som nahlas nevykríkla: “Vitaj, skutočný a jediný Priateľ.” Sväté prijímanie mi dáva silu trpieť a bojovať. Ešte jedno chcem povedať, čo som skúsila: keď Béh nedáva duši ani smrť, ani zdravie a trvá to roky, okolie si na to zvykne a nepovažuje už človeka za chorého.

1510) Vtedy sa začína obdobie tichého mučeníctva. Len Boh vie, koľko obetí duša prináša. Keď som sa raz večer cítila tak zle, že som rozmýšľala, ako sa dostanem do cely, stretla som sestru asistentku, ktorá práve vysvetľovala sestre direktorke,1 Sestry Kongregácie Matky Božieho Milosrdenstva boli v tých časoch rozdelené na dva chóry, tzv. sestry direktorky a sestry koadjútorky (pomocnice). O tom, do ktorého chóru bude sestra patriť, rozhodovalo vedenie kongregácie – v závislosti od intelektuálnej úrovne, veku a schopnosti kandidátky. Úlohou sestier direktoriek bolo spravovať kongregáciu a viesť výchovné ústavy, sestry koadjútorky im mali pomáhať predovšetkým fyzickou prácou. že má ísť na vrátnicu s istým príkazom. Keď ma však zbadala, povedala jej: “Nie, vy už nemusíte ísť, pôjde sestra Faustína, lebo veľmi prší.” Odpovedala som, že dobre, išla som a splnila som daný príkaz, o ktorom iba sám Boh vie. Toto je len jeden príklad z mnohých. Neraz sa zdá, že sestra druhého chóru je z kameňa, ale aj ona je človek, má srdce a city…

Ruženec - android aplikácia

  • 1
    Sestry Kongregácie Matky Božieho Milosrdenstva boli v tých časoch rozdelené na dva chóry, tzv. sestry direktorky a sestry koadjútorky (pomocnice). O tom, do ktorého chóru bude sestra patriť, rozhodovalo vedenie kongregácie – v závislosti od intelektuálnej úrovne, veku a schopnosti kandidátky. Úlohou sestier direktoriek bolo spravovať kongregáciu a viesť výchovné ústavy, sestry koadjútorky im mali pomáhať predovšetkým fyzickou prácou.
Zdieľať:

Author: Zuzana

Som katolíčka nadšená pre misie a evanjelizáciu. V súčasnej digitálnej dobe mať web je skvelou príležitosťou ako evanjelizovať ľudí prostredníctvom internetu.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.