Katolícke čítanie (534.) – 17.6.2024 – pondelok

ilustračný obrázok - pondelok, sobota
Katolícke čítanie: pondelok-sobota

Kto miluje Ježiša Krista, nikdy sa nehnevá na svojho blížneho (10. – 11.)

V tichosti sa máme zvlášť cvičiť, keď nás predstavení alebo priatelia napomínajú. Svätý František píše: “Kto ochotne prijíma pokarhanie, dokazuje, že miluje čnosť, ktorá je opakom pýchy, pre ktorú ho karhajú. Je to tiež veľkým znamením, že napreduje v dokonalosti.”
Aj voči sebe treba zachovať tichosť. Diabol nás presviedča, že je chválitebné, keď sa hneváme na seba, že sme sa dopustili chyby. To je lesť nepriateľa, ktorý sa usiluje zväčšovať náš nepokoj a tak nás urobiť neschopnými konať dobro. Svätý František Saleský vraví: “Buďme si istí, že myšlienky, ktoré nás znepokojujú, nepochádzajú od Boha, Kniežaťa pokoja, ale od diabla alebo od sebalásky. Znepokojujúce myšlienky hneď odmietnime a nezaoberajme sa nimi.”
Napokon ešte poznámka. Tichosť nevyhnutne potrebujeme, keď musíme karhať iných. Napomenutie dané s trpkou horlivosťou často viac uškodí ako osoží. To platí zvlášť vtedy, keď ten, koho musíme napomínať, je rozčúlený. V tomto prípade odložme napomenutie a počkajme, až sa v ňom búrka hnevu utíši. Ale nenapomínajme ani vtey, keď sme sami v zlej nálade. Taká nálada je zlý radca. Naše napomenutie v hneve by istotne vyznelo tvrdo a neprinieslo by osoh.
Pre naše vlastné dobro dokážme, že milujeme Ježšia Krista: znášajme pokojne a radostne, keď s nami zle zaobchádzajú, keď nás prenasledujú a nami pohŕdajú.

Modlitba k Preblahoslavenej Panne Márii v nešťastí (1.)

Zdravas’, Mária, milosti plná, Pán s tebou, krotká Panna! Zdravas’, nádej biednych! Zdravas’, milostivá Matka sirôt! Ó, Mária, keď sa nebeská brána zatvorí, keď mi bude odopreté priblížiť sa k Bohu pre moje hriechy, keď ma opustí sila a ochabne myseľ, keď už nedokážem nájsť nijakú pomoc, ku komu sa budem utiekať, ak nie k tebe?
Keď ma doženie prázdnota tohto života a môjho srdca sa zmocní úzkosť, keď už nedokážem nájsť nijakú radosť na tomto svete, keď stratím posledné nebeské povzbudenie a zahalí ma temnota, ku komu sa budem utiekať, ak nie k tebe?
Keď ma bude prenasledovať pokušenie a budú mnou lomcovať vášne, keď ma zasiahne nečakaná choroba alebo iné nešťastie, keď ma bude sužovať jedno trápenie za druhým, kam sa mám schovať, ku komu sa mám utiekať, ak nie k tebe, láskavá utešiteľka biednych? Kto iný by mi pomohol nájsť prísta spásy, ak nie žiariaca Hviezda morská, ktorá nikdy neskrýva svoje svetlo?

Modlitba a sväté sviatosti ako prostriedky nábožného života – Príprava rozjímania

V nasledujúcich troch článkoch ťa chcem poučiť o spôsobe rozjímania. Každé rozjímanie sa začína prípravou. Môže byť trojaká:
1. Živo sa postav do Božej prítomnosti. Pri modlitbe predstupujeme pred dobrého Pána Boha, aby sme ho oslavovali a prosili o milosť. Preto pri každej modlitbe, najmä pri rozjímaní, je dôležité, aby sme sa hlboko, živo a vážne postavili do Božej prítomnosti. Navrhujem ti niekoľko spôsobov.
Prvý spôsobo spočíva v uvedomení si Božej všadeprítomnosti. Boh je na každom mieste a v každej bytosti tejto zeme. Ako vtáci všade nájdu vzduch, kamkoľvek zaletia, tak aj my všade nájdeme milého Pána Boha, kamkoľvek zájdeme. Každý veriaci kresťan vie o tejto pravde, ale máloktorý si ju uvedomuje a prežíva. Nemôžeme vidieť Pána Boha na vlastné oči, a preto ľahko zabúdame na jeho všadeprítomnosť. Ak má byť naše rozjímanie užitočné a dobré, musíme sa dať preniknúť myšlienkou Božej všadeprítomnosti.
Druhý spôsob je myšlienka, že Boh celkom zvláštnym spôsobom prebýva v našej duši a v srdci, ba že je duchom nášho ducha a srdcom nášho srdca. Ako duša je v celom tele, oživuje ho, a predsa celkom zvláštne je v našom srdci, tak aj Boh je všade, ale celkom zvláštnye v našej duši. Preto Dávid volá Boha “Bohom môjho srdca” (Ž 73, 26) a svätý Pavol hovorí o Bohu: “V ňom žijeme, hýbeme sa a sme” (Sk 17, 28).
Tretí spôsob je predstaviť si nášho milého Spasiteľa, ako sa pozerá z neba na všetkých ľudí, najmä na tých, čo sa modlia. Takto videl Spasiteľa svätý Štefan, keď pri svojom kameňovaní pohliadol na nebo. My sami s nevestou v Šalamúnovej piesnei môžeme povedať: “Hľa, veď už stojí pred naším múrom! Okiencom hľadí, cez mriežku sa díva” (Pies 2, 9).
Štvrtý spôsob je v tom, že si predstavíme Spasiteľa tak blízko pri sebe, ako bol pri Márii alebo Marte a apoštoloch. Obyčajne si predstavujeme priateľov a známych, akoby boli pri nás a hovoríme: “Tak ho vidím, akoby bol pri mne, vidím ho, ako robí to a ono, počujem ho, ako rozpráva to a ono.” Keď si však v kostole pred Oltárnou sviatosťou, vtedy predstava o Ježišovej prítomonsti je nielen duchovná, ale Spasiteľ a Vykupiteľ je skutočne pri tebe a ty si pri ňom. Vonkajšia podoba svätej hostie je len akoby závoj, za ktorým je Spasiteľ skutočne prítomný, hľadí na nás a pozoruje nás.
Drahá Filotea, ak sa chceš postaviť do Božej prítomnosti, použi jeden zo spomenutých spôsobov. Nie však všetky naraz, ale len jeden, a hľad, aby si nevenovala priveľmi mnoho času tejto príprave na rozjímanie.

2. Keď si sa postavila do Božej prítomnosti, vzbuď si v hlbokej úcte úkon pokory a vďačnosti za to, že môžeš byť pred Bohom a pros ho o milosť dobrého rozjímania. Môžeš to urobiť hoci aj Dávidovými slovami: “Otvor mi oči, aby som pozoroval divy tvojho zákona. Daj mi chápavosť a je tvoj zákon záchovam a celým srdcom sa ho budem pridŕžať” (Ž 119, 18. 34). Vzývaj svojho anjela strážcu, ako aj svätých, o ktorých je azda v rozjímaní reč. Keď rozjímaš o Ježišovej smrti, môžeš vzývať bolestnú Božiu Matku, svätého Jána, svätú Magdalénu a kajúceho lotra a prosiť ich, aby ti vnukli také myšlienky, akémali oni pri Ježišovej smrti.
V prosbe o dobré rozjímanie nemáš prosiť o nejaké neobyčajné útechy a osvietenia. V tej veci nech robí Boh, ako sa mu páči. V každej práci a utrpení, ako aj v modlitbách a rozjímaniach má ti záležať jedine na tom, aby si najdobrotivejšieho Boha potešila svojou úctou, láskou a oddanosťou jeho svätej vôli.

3. Okrem obidvoch prípravných častí je ešte tretia, ktorá však neprichodí v každom rozjímaní. Je to predstava rozjímaného predmetu. Pomocu obrazotvornosti si predstavíme predmet tak, akoby sme ho videli na vlastné oči. Keď rozjímaš napríklad o Ježišovi na kríži, predstav si, akob si bola na Kalvárii a na vlastné oči videla, čo sa robí pri ukrižovaní. Podobne môžeš rozjímať, keď ide o predmety prístupné zmyslom, ako smrť, peklo, nebo. Keď ide o predmety, ktoré sa nedajú zmyslami zachytiť, ako je napríklad rozjímanie o Božích vlastnostiach, prípadne o cnostiach, vtedy nemôže byť reč o predstave. Niektorí učitelia duchovného života odporúčajú pri takýchto rozjímaniach použiť nejaké podobenstvo alebo prirovnanie. To je dosť ťažko a ani to neodporúčam. Pri rozjímaní stačí, keď sa rozpamätáme na hlavnú vec a potom si ju v ume tak preberáme, akoby sme ju chceli niektomu vysvetliť, a pritom si vzbudzujeme úkon viery vzhľadom na rozjímanú pravdu alebo tajomstvo.

Ruženec - android aplikácia
Zdieľať:

Author: Zuzana

Som katolíčka nadšená pre misie a evanjelizáciu. V súčasnej digitálnej dobe mať web je skvelou príležitosťou ako evanjelizovať ľudí prostredníctvom internetu.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.