Katolícke čítanie (535.) – 18.6.2024 – utorok

životopis svätej Terézie z Ávily

Život – sv. Terézia od Ježiša – Ježiš X. (1. – 3.)

Ako som už uviedla inde (6. kapitola), prvotiny priazne, o ktorej teraz začínam rozprávať, som dostala už inokedy, aj keď len na veľmi krátky čas.
Pri modlitbe som sa snažila byť pri Ježišových nohách, ako som sa už zmienila, a niekedy uprostred čítania som cítila, ako ma zaplavuje taký živý pocit Božej prítomnosti, že som nemohla vôbec pochybovať, že Boh je vo mne a ja v ňom.
To ale nebolo ako pri videní, ale myslím, že to nazývajú mystická teológia.1 Pri videní človek nadprirodzene chápe predmety, ktoré svojimi prirodzenými silami nemôže vnímať. Sú tri druhy videnia: telesné, obrazné, rozumové, podľa toho, či videný predmet je vnímaný telesnými zmyslami predstavivosti alebo rozumom. Svätica hovorí, že tu nemala žiadne z týchto troch druhov videnia. Podľa toho, ako rozpráva, čo videla a čo nazýva “mystická teológia”, ide o vliate nazeranie. P. Aurelián od Najsvätejšej sviatosti OCD ju definuje: Jednoduchá intuícia nadprirodzenej pravdy, ktorú pôsobí Boh prostredníctvom svetla Ducha Svätého alebo iného vyššieho svetla a s mimoriadnou pomocou aktuálnej milosti. Videnie sa líši od nazerania (kontemplácie) tým, že sa týka jednotlivého predmetu, nemusí prinášať milosť a obyčajne je poskytované v prospech druhého, zatiaľ čo nazeranie je omnoho všeobecnejšie, je vedené láskou a obyčajne je udelené k vlastnému prospechu.
Duša zostane v tomto prípade akoby ochromená, že sa zdá byť mimo seba. Vôľa miluje, pamäť sa mi zdá, ako by blúdila, rozum je asi pri sebe, ale nepremieta,2 Hovorí sa, že rozum je nečinný, keď nepremieta a nevyvodzuje závery. V skutočnosti však je celý uprený na predmet, pred ktorým stojí, pozoruje ho, je ním uchvátený, vie, že ho nedokáže pochopiť, a to ho napĺňa úžasom. je však celý uchvátený množstvom vecí, ktoré chápe, zatiaľ čo Boh mu dáva vidieť, že svojimi silami nie je schopný ho pochopiť.
Skôr ako som dostala túto milosť, napĺňala ma niekedy taká neha, ktorá sčasti, ako sa mi zdá, môže byť ovocím nášho úsilia. Je to akési zaľúbenie, ktoré úplne nevnímajú ani zmysly, ani duch. Aj keď pochádza len od Boha, napriek tomu sa zdá, že môžeme veľa vykonať, aby sme to dosiahli tým, že sa zamyslíme nad vlastnou úbohosťou a svojou nevďačnosťou vôči Bohu, alebo že spomíname, čo on pre nás vykonal, jeho bolestné utrpenie alebo tiež že roznecujeme svoje nadšenie pri kontemplácii jeho diel, jeho veľkosti, veľkej lásky, ktorú nám prejavuje, a iných podobných vecí, ktoré vie nájsť všade ten, kto naozaj túži, aby duchovne prospieval, aj keď ich nehľadá nejako úporne. Ak sa pridá k tomu trochu lásky, potom sa duša raduje, srdce sa roznežnie a prichádzajú slzy.
Čo sa týka sĺz, niekedy sa zdá, že sú vynucované, a niekedy ich dá Boh tak spontánne, že ich nemožno zadržať. Myslím, že týmto veľkým darom Boh ráči odmeňovať skromnú usilovnosť, lebo človek zažíva veľmi hlbokú útechu, ak plače pre tak veľkého Pána. Vôbec sa tomu nedivím; veď to sú predsa dôvody pre dušu, aby nachádzala útechu. V tom je všetka jej radosť, odtiaľ vyviera celý jej jasot.
Teraz mi prichádza na mysel dobrý priemer, aspoň sa mi tak zdá. Slasti pri modlitbe sa majú podobať tým, ktoré človek zažíva v nebi. Tam hore každý zažíva to, čo mu Boh dá. A pretože Boh rozdeluje slasti podľa zásluh každého a každý tiež pozná svoje zásluhy, sú všetci spokojní, napriek tomu, že je náramný rozdiel medzi slasťou a slasťou, oveľa väčšou ako tu na zemi medzi jedným prejavom duchovnej priazne a druhým, aj keď i ten je závratný.
Keď je duša na začiatku a prijíma od Boha túto milosť, zdá sa jej, že už po niečom väčšom nemôže túžiť, a je presvedčená, že bola bohato odmenená za svoju službu. A má v tom pravdu, lebo jediná z tých sĺz, ktoré si takmer, ako som povedala, môžeme sami privodiť – aj keď bez Boha nemôžeme robiť nič – má takú sladkosť, že podľa mojej mienky ju nemožno dosť zaplatiť ani všetkými prekážkami sveta; tak veľké dobro pôsobí. A nie je snáď veľkým dobrom svedectvo, že sa páčime Bohu? Kto dospel až sem, chváľ ho veľmi a buď mu za to veľmi vďačný, lebo ak sa nevráti späť, zdá sa, že Boh ho chce už pre svoj príbytok a vyberá ho pre svoje kráľovstvo.

Ruženec - android aplikácia

  • 1
    Pri videní človek nadprirodzene chápe predmety, ktoré svojimi prirodzenými silami nemôže vnímať. Sú tri druhy videnia: telesné, obrazné, rozumové, podľa toho, či videný predmet je vnímaný telesnými zmyslami predstavivosti alebo rozumom. Svätica hovorí, že tu nemala žiadne z týchto troch druhov videnia. Podľa toho, ako rozpráva, čo videla a čo nazýva “mystická teológia”, ide o vliate nazeranie. P. Aurelián od Najsvätejšej sviatosti OCD ju definuje: Jednoduchá intuícia nadprirodzenej pravdy, ktorú pôsobí Boh prostredníctvom svetla Ducha Svätého alebo iného vyššieho svetla a s mimoriadnou pomocou aktuálnej milosti. Videnie sa líši od nazerania (kontemplácie) tým, že sa týka jednotlivého predmetu, nemusí prinášať milosť a obyčajne je poskytované v prospech druhého, zatiaľ čo nazeranie je omnoho všeobecnejšie, je vedené láskou a obyčajne je udelené k vlastnému prospechu.
  • 2
    Hovorí sa, že rozum je nečinný, keď nepremieta a nevyvodzuje závery. V skutočnosti však je celý uprený na predmet, pred ktorým stojí, pozoruje ho, je ním uchvátený, vie, že ho nedokáže pochopiť, a to ho napĺňa úžasom.
Zdieľať:

Author: Zuzana

Som katolíčka nadšená pre misie a evanjelizáciu. V súčasnej digitálnej dobe mať web je skvelou príležitosťou ako evanjelizovať ľudí prostredníctvom internetu.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.