Meniny, sviatky, svätí – 1. máj

kvety - meniny, svätí, sviatky

Meniny majú:

  • Jeremiáš
  • Pamela
  • May
  • Wyatt

Všetko najlepšie.

Patrón dňa je svätý Jozef (robotník, ľubovoľná spomienka) a svätý Žigmund (kráľ). – Zaviedol ju v roku 1955 pápež Pius XII. v súvislosti s dňom práce, aby robotníkom pripomenul príklad svätého Jozefa, ktorý prácou svojich rúk zarábal na živobytie Svätej rodiny. – Svätý Žigmund bol kráľom Burgundska. Najprv bol arián, potom sa obrátil na katolícku vieru a konal príkladné pokánie. Zomrel 11. 5. 524.

Ruženec - android aplikácia

Myšlienky pre deti a mladých

Usilujte sa prekonávať malé pokušenia k hnevu, podozrievaniu, žiarlivosti, závisti, nezdravej citovej neviazanosti, neúprimnosti, márnomyseľnosti, strojenosti, zlých myšlienok. Tak nadobudnete silu premáhať veľké pokušenia.

sv. František Saleský

Keby som rozdal celý svoj majetok ako almužnu a keby som obetoval svoje telo, aby som bol slávny, a lásky by som nemal, nič by mi to neosožilo.

Svätý Pavol

Púšťaj svoj chlieb po vode a po mnohých dňoch ho (zasa) nájdeš.

Kniha Kazateľ 11, 1

Keď niekomu dávam darček, usmejem sa. Cítim sa pri tom dobre a radujem sa. – Niekedy sa nechceš podeliť s hračkami. Je to tak? Koniec koncov, znamená to nechať niekomu inému to, čo chceš ty sám. Ale ak sa s hračkou podelíš, väčšinou ju dostaneš naspäť. Dať niekomu hračku navždy môže byť ešte ťažšie, ako podeliť sa s ňou len na chvíľu. Ale ak niekomu daruješ darček, dávaš ho s úsmevom. A ten, komu ho dávaš, ti úsmev opätuje. Úsmev je ten najkrajší dar!

Naše povinnosti voči Bohu a blížnemu sú obšírnejšie v Desatore Božích prikázaní. Boh ich dal na vrchu Sinaj Mojžišovi na dvoch kamenných tabuliach. Zaväzujú všetkých ľudí.

Katechizmus
Meniny - android aplikácia

Pre dospelých

Liturgia Eucharistie (svätá omša)

Obrad prijímania: Keďže eucharistické slávenie je veľkonočnou hostinou, je prospešné, aby podľa Pánovho príkazu veriaci dostatočne pripravení prijali jeho telo a krv ako duchovný pokrm. Na to poukazuje lámanie chleba a iné prípravné obrady, ktorými sa veriaci bezprostredne privádzajú na prijímanie.

Modlitba Pána: V Modlitbe Pána žiadame každodenný chlieb, ktorým sa kresťanom predovšetkým naznačuje eucharistický chlieb a prosíme o očistenie od hriechov, aby sa sväté veci dávali naozaj svätým. Kňaz vyzve na modlitbu a všetci veriaci spolu s kňazom sa modlia; potom sám kňaz pripája embolizmus, ktorý ľud uzaviera doxológiou. Embolizmus rozvíja poslednú prosbu Modlitby Pána; prosí, aby celé spoločenstvo veriacich bolo zbavené moci zla. Výzva vlastná Modlitba Pána embolizmus a doxológia, ktorou ho ľud zakončuje, sa spievajú alebo recitujú nahlas.

Obrad pokoja: Nasleduje obrad pokoja, kotrým Cirkev vyprosuje pokoj a jednotu pre seba a pre celú ľudskú rodinu a veriaci si prejavujú cirkevné spoločenstvo a vzájomnú lásku prv, ako prijmú sviatosť. Spôsob, ako si dávať znak pokoja, nech ustália konferencie biskupov podľa povahy a zvykov príslušných národov. Je však vhodné, aby každý naznačil znak pokoja striedmo iba najbližšie stojacim.

Lámanie chleba: Kňaz láme eucharistický chlieb, ak je potrebné, za pomoci diakona alebo koncelebranta. Gesto lámania chleba, ktoré konal Kristus pri Poslednej večeri, dalo v apoštolských časoch meno celej eucharistickej obete. Naznačuje, že mnohí veriaci sa stávajú jedným telom prijímaním z jedného chleba života, ktorým je Kristus. On pre spásu sveta zomrel a vstal z mŕtvych (1 Kor 10, 17). Lámanie chleba sa začína po odovzdaní znaku pokoja a koná sa s náležitou dôstojnosťou; nech sa však zbytočne nepreťahuje a nevenuje sa mu neprimeraná dôležitosť. Tento obrad je vyhradený kňazovi a diakonovi. Kňaz láme chlieb a časť hostie vpustí do kalicha na znak jednoty tela a krvi Pána v diele spásy, totiž tela živého a osláveného Krista Ježiša. Prosbu Baránok Boží podľa zvyku zbor alebo kantor spieva a ľud na to odpovedá alebo sa prosba zvýšeným hlasom prednesie. Prosba sprevádza lámanie chleba a môže sa opakovať viackrát až do skončenia obradu. Posledný raz sa zakončí slovami daruj nám pokoj.

Pre tradičných katolíkov

Obetiskom Nového Zákona je kostol. Nazýva sa „dom Boží“, „príbytok večného kráľa“, lebo v kostole skutočne prebýva Boh, večný kráľ a všemohúci Pán neba i zeme. Kostoly sú domy Božie v najplnšom zmysle slova. Ony sú rezidenciami a kráľovskými hradmi Najvyššieho, v ktorých Pán neba i zeme osobne prebýva a kde ho každý kedykoľvek môže nájsť. Zástupy anjelov ho tu obsluhujú, klaňajú sa mu, chvália ho, uctievajú ho a prednášajú mu naše prosby. Keď chrám v Jeruzaleme bol vystavaný len k uschovaniu archy zmluvy, v našich kostoloch sa pri každej omši svätej nekrvavým spôsobom obnovuje obeta Ježiša Krista na kríži a uschováva sa Najsvätejšeie v podobe chleba. Preto chrám Starého Zákona v Jeruzaleme sa v celej svojej kráse nedá ani prirovnať najchudobnejšiemu kostolíku, v ktorom sa uschováva Najsvätejšia sviatosť. Ten bol len predobrazom a tieňom katolíckych kostolov, v ktorých Pán neba i zeme je opravdivo, skutočne a podstatne prítomný a očakáva naše návštevy. A prečo nás očakáva? Aby nád dával svoje príkazy, aby nám oznamoval, čo od nás žiada. Očakáva nás, aby sme mu dávali odpočet z toho, ako sme jeho svätú vôľu plnili a jeho príkazy vykonali. Očakáva nás, aby nás tešil, posilňoval, občerstvoval, aby s nami slávil hody lásky a už viac nás nenazýval sluhami a služobníkmi, ale priateľmi, bratmi a synmi.

Na každom kostole býva veža; tá nám má byť ukazovateľom cesty do neba; má nám ako prst ukazovať náš pravý domov, našu pravú vlasť nad hviezdami. Každý ohlas zvonu, ktorý z tej kostolnej veže zvučí, na nás volá: „Hore srdcia! Hore k nebu!“

Nikdy nezabudnime, že obetište Nového Zákona je miesto posvätené, že ono je v pravde brána nebies, dom Boží, príbytok večného kráľa. „Svoje kostoly ani nedokážeme“, právom hovorí P. Martin z Kochemu, „mať dostatočne v úctivosti, ani dosť nábožne sa v nich modliť?! Keby sme mali hodne živú vieru, len so strachom by sme vstupovali do posvätených kostolov, s najväčšou úctou sa tam Pánovi Ježišovi klaňali v najsvätejšej sviatosti a zbožne uctievali anjelov, ktorí ho tam obkľučujú. Ale kto v kostole bľaboce, smeje sa, alebo inak Pána Boha uráža a hnevá; dopúšťa sa veľkého zneuctenia Velebnosti Boha a jeho svätého domu. Keď teda vstupuješ do kostola, musíš si spravodlivo zaumieniť, že tam ani jedno zbytočné slovo nepreriekneš, ani nevypočuješ, ani sa nebudeš všetečne obzerať; ale že sa budeš pobožne modliť, Boha svojho ctiť, hriechy svoje ľutovať a milosrdenstvo Božie na seba zvolávať.“

Ježiš Kristus - Kráľ neba i zeme

Kristus Kráľ – Intronizácia

Zdieľať:

Author: Zuzana

Som katolíčka nadšená pre misie a evanjelizáciu. V súčasnej digitálnej dobe mať web je skvelou príležitosťou ako evanjelizovať ľudí prostredníctvom internetu.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.