Meniny, sviatky, svätí – 10. máj

kvety - meniny, svätí, sviatky

Meniny majú:

  • Viktória
  • Blažena
  • Reagan
  • Regan
  • Viola
  • Violet

Všetko najlepšie.

Patrón dňa je svätý Ján z Ávily (kňaz). Bol apoštolom Andalúzie, horlivý kazateľ a španielsky misionár. Zanechal 18 spisov o Najsvätejšej sviatosti. Zomrel 10. 5. 1569 v Montile v Španielsku. Za svätého ho vyhlásil Pavol VI. v roku 1970.

Ruženec - android aplikácia

Myšlienky pre deti a mladých

Myslieť si, že čnosť je veľmi ťažká a cesta do neba neschodná, je omyl. Nič nie je príjemnejšieho a sladšieho ako Boží zákon.

sv. František Saleský

Boh nás miluje až tak, že v nás prebýva, že nám je druhom v našom vyhnanstve, oporou a priateľom v každom okamihu.

bl. Alžbeta od Trojice

Tráva zaschne, kvet zvädne, ale slovo nášho Boha trvá naveky.

Kniha proroka Izaiáša 40, 8

Božia láska je večná, nikdy nezanikne. Prežije zem, more, nebesia… aj keď všetko pominie. – Je veľmi veľa vecí, ktoré tu boli už pred nami, odkedy ich Boh stvoril. Ako napríklad vrchy a moria. Ale aj tie sa raz pominú. Jediný, kto tu bude naveky, je Boh a jeho láska k nám. Preto mu veríme. Bude tu, keď všetko ostatné bude preč.

Modloslužby sa dopúšťa ten, kto sa nejakému stvoreniu klania tak, ako Bohu. Vzbudzujme si často vieru, nádej a lásku. Nezanedbávajme rannú a večernú modlitbu. V kostole sa správajme úctivo.

Katechizmus
Meniny - android aplikácia

Pre dospelých

Na slávenie Eucharistie sa Boží ľud schádza spravidla v kostole alebo ak ho niet, alebo je nepostačujúci na inom čestnom mieste, dôstojnom takého veľkého tajomstva. Kostoly teda alebo iné miesta majú byť primerané posvätným úkonom a činnej účasti veriacich. Okrem toho posvätné budovy a veci potrebné na bohoslužbu majú byť naozaj dôstojné, pekné a nech sú znakmi a symbolmi nadzemských skutočností. Všetky kostoly nech sú posvätené alebo aspoň požehnané. No katedrály a farské kostoly nech sú posvätené slávnostným obradom.

Presbytérium: je miesto, kde stojí oltár, ohlasuje sa Božie slovo a kde kňaz, diakon a ostatní posluhujúci vykonávajú svoju úlohu. Má sa primerane odlišovať od kostolnej lode, či už čiastočným vyvýšením, alebo osobitnou štruktúrou a výzdobou. Má však byť také priestranné, aby sa v ňom mohlo pohodlne konať a sledovať slávenie Eucharistie.

Ambona: Dôstojnosť Božieho slova si vyžaduje, aby v kostole bolo vhodné misto, z ktorého by sa Božie slovo ohlasovalo a ku ktorému by sa pri liturgii slova pútala pozornosť veriacich. Patrí sa, aby tým miestom bola spravidla pevná ambona, a nie jednoduchý prenosný pult. Nech je už dispozícia kostola akákoľvek, ambona sa musí umiestniť tak, aby vysvätených služobníkov a lektora mohli veriaci dobre vidieť a počuť. Z ambony sa prednášajú jedine čítania, responzóriový žalm a veľkonočný chválospev. Taktiež môže sa z nej predniesť homília a úmylsy spoločnej modlitby. Dôstojnosť ambony si vyžaduej, aby na ňu vystupoval len služobník slova. Patrí sa, aby nová ambona bola požehnaná obradom uvedeným v Rímskom rituáli predtým, než sa začne liturgicky používať.

Pre tradičných katolíkov

Svätú obetu neslobodno konať bez horiacich sviec, a aspoň dve voskové sviece musia horieť na oltári, na ktorom sa slúži omša svätá.

Cirkev od počiatku pri Bohoslužbách používala svetlá, a síce nielen preto, ako sa niektorí domnievajú, aby rozháňali tmu, alebo aby upomínali na tie časty, v ktorých v katakombách, alebo v iných tmavých miestnostiach sa slávievali sväté tajomstvá, ale a to celkom zvláštne preto, lebo svetlo znamená nadprirodzené Božské tajomstvá nášho náboženstva. Svetlo premieňa celé viditeľné stvorenstvo, osvetľuje, ohrieva, oživuje, čistí a tríbi; ak niet svetla, príroda ostáva bez života, studená a zmeravená, pustá a tmavá. Teda svetlo najvhodnejšie zobrazuje ovocie obety omše svätej a neviditeľného kňaza-obetníka Ježiša Krista, ktorý je prameňom každého svetla i života, ktorý ako pravé svetlo osvecuje každého človeka, prichádzajúceho na svet, a keďže vyvolení všetkých čias od neho prijali svetlo života. Preto vo Veľkom týždni, akonáhle Krista položia do hrobu, pozhásajú svetlá na oltári a zapália ich len pri Bohoslužbách a Vzrkriesení.

To isté nás učí svätý Hieronym, hovoriac: „Nie k zahnaniu tmy zapaľujeme svoje sviece, ale na znak radosti, lebo v Kristovi nám vyšlo pravé svetlo, lebo v ňom máme pravdu i spásu.“

Horiace sviece upomínajú i na vážnosť života. Stále a isto teplo stravuje vosk. Plameň neustáva, vniká do vosku, topí ho a pracuje tak dlho, kým ho nestrávi. Či nie práve tak klesá človek, stávajúc sa vždy menším, do hrobu? Kým v nás horí plameň života, stravuje zároveň z nášho života, odoberá nám sily, kým všetko nie je strovené; vtedy plameň života zhasne. Už Seneca nám privoláva: „Denne zomierame, denne sa berie časť z nášho života. Koľko sa minulo z času, toľko sme stratili zo života, i sám ten deň, ktorý žijeme, si delíme so smrťou. Tak to skutočne je. Preto je šťastlivý ten, kto vo svojom povolaní dobre zastupoval službu Božiu a ako svieca vo svätyni horel na česť Božiu! (Platzweg, P. Karl S. J. Betrachtungnn über die heilige Messe, str. 50)

Ježiš Kristus - Kráľ neba i zeme

Kristus Kráľ – Intronizácia

Zdieľať:

Author: Zuzana

Som katolíčka nadšená pre misie a evanjelizáciu. V súčasnej digitálnej dobe mať web je skvelou príležitosťou ako evanjelizovať ľudí prostredníctvom internetu.