Meniny, sviatky, svätí – 11. apríl

kvety - meniny, svätí, sviatky

Meniny majú:

  • Július
  • Izabela
  • Gillian
  • Jill
  • Jillian
  • Julia
  • Julian
  • Juliana
  • Julianna
  • Julianne
  • Julien
  • Juliet
  • Julio
  • Julius
  • Julie
  • Julliette

Všetko najlepšie.

Svätí na dnes a patróni dňa sú svätý Stanislav (biskup a mučeník, spomienka) a svätá Gemma Galgani (panna). – Svätý Stanislav bol krakovským biskupom, dobrý pastier svojho ľudu, otec chudobných, priateľ svojich kňazov. Zomrel 11. 4. 1079, keď ho pri oltári cez svätú omšu zabil kráľ Boleslav II. – Svätá Gemma bola veľká trpiteľka, na tele ktorej sa objavovali rany Kristovho utrpenia; mystička, žila anjelským životom. Zomrela 25-ročná na Bielu sobotu 11. 4. 1903 v Lucce v Taliansku.

Myšlienky pre deti a mladých

Duša, ktorá prechádza od hriechu k dokonalosti, nech si nemyslí, že to dokáže naraz. Zornička zaháňa temnoty len pomaly.

sv. František Saleský

Milovať je trpieť, ale nemilovať je zomrieť.

Marie von Ebner-Eschenbach

Človek, čo žehná (rád druhým, sám) zbohatne, ten však, kto (iných) preklína, aj sám bude prekliaty.

Kniha prísloví 11, 25

Keď pomáham druhým a robím, čo mám, prejavujem im svoju lásku. – Zamysli sa, ako pomáhaš tým, ktorých máš rád. Pomáhaš napríklad mladšiemu bratovi pri obliekaní? Alebo pomôžeš s riadmi, keď ťa o to rodičia poprosia? Môžeš nakŕmiť rybičky, vyniesť smeti či pohrabať lístie pred domom. Všetkými týmito spôsobmi pomáhaš ostatným a ukazuješ im, ako ich ľúbiš. Ako môžeš dnes niekomu pomôcť?

Na zemi žijúci kresťania si majú pomáhať predovšetkým modlitbou a dobrými skutkami. Cirkev má spoločné duchovné poklady, na ktorých majú podiel všetci, čo patria do spoločenstva svätých.

Katechizmus
Meniny - android aplikácia

Pre dospelých

Popri ústnej modlitbe je krásna i potrebná rozjímavá modlitba, pri ktorej nehovoríme ústami, ale necháme hovoriť svojej srdce a počúvame hlas svojho svedomia, cez ktoré k nám hovorí Boh. Rozjímať znamená rozmýšľať o niektorej pravde viery, aby sme sa povzbudili k dokonalému životu. Pri rozjímaní si predstavujeme svoju večnú spásu a povzbudzujeme svoju vôľu, aby využívala prostriedky na spásu. Kto nerozjíma, ťažko pochopí, že spása je dôležitá vec, nepozná nebezpečenstvá, ktoré hrozia jeho duši, nevidí ohavnosť hriechu, do ktorého tak často klesá, jeho srdce zatvrdne a jeho svedomie ohluchne, a tak mu hrozí nebezpečenstvo, že vo večnosti zahynie. Prorok Jeremiáš (Jer 12, 11) volá: „Spustošená je celá krajina, lebo niet nikoho, kto by si to vzal k srdcu.“

Kto rozjíma o večných pravdách, bude sa chrániť hriechu. „Pri všetkých svojich činoch maj na mysli svoj koniec a nikdy nezhrešíš“ (Sir 7, 40). Kto rozjíma, lepšie pozná Božie príkazy, svoju slabosť, krehkosť, nedokonalosti, náruživosti a hriechy; nadobúda silu odolávať pokušeniam, trpezlivo znášať kríže, svedomito konať svoje povinnnosti, vzrastať v kresťanských čnostiach a viesť dokonalý život.

Majme na pamäti, že rozjímanie nepatrí iba medzi kláštorné múry. Každý obchodník, remeselník, roľník atď. stále premýšľa, ako by zveľadil svoj obchod, remeslo, hospodárstvo atď. Tak musí i kresťan rozmýšľať o svojej spáse. Keby sme denne rozjímali, iste by sme sa vyhli nielen smrteľným, ale i mnohým všedným hriechom.

Rozjímať máme o večných pravdách a kresťanských čnostiach. Tu sa dá nájsť v rozličných knihách o večných pravdách. V prvom rade je to Sväté písmo. Ďalej napríklad Nasledovanie Krista od Tomáša Kempenského (na tejto stránke každý utorok a piatok v minulom roku i do februára tohto roku – katolícke čítanie), niektorý náboženský alebo duchovný časopis a iné knihy, ktoré najlepšie odporučí kňaz alebo duchovný vodca, ktorý máva a vedie exercície.

Prečítaš si malý odsek, stranu alebo jednu celú stať a môžeš rozjímať.

Pre tradičných katolíkov

2.

Túto pravdu, že obeta svätej omše bola od pradávna slávená, dokazujú i najstarší cirkevní Otcovia. Klement z Ríma, Ignác, Justín, Irenej, Tertulian, Origenes a Cyprian hovoria o kresťanskom oltári a obete, ktorá je v kresťanskej Cirkvi už zavedená.

Svätý Justín (100 – 167) napríklad píše vo svojom dialógu so židom Tryphonom (č. 41): „O tej obete, totižto o eucharistickom chlebe a eucharistickom kalichu Boh už vtedy (skrze Malachiáša) predpovedal, pridajúc, že „jeho meno od nás uctievané, od vás (židov) zneuctievané bude“.

Tomuto svedectvu sa pripája svedectvo svätého Ireneja, ktorý vo svojom spise, proti učiteľom bludov hovorí: „Obeta nového Zákona je svätá večera Pána. Ježiš Kristus, keď ju ustanovil za sviatosť, zároveň ju ustanovil i za obetu. Keď vypovedal o chlebe: „Toto je moje telo“, a o víne: „Toto je moja krv“, – tým nás učil, že toto je obeta nového Zákona, obeta, ktorú cirkev, ktorá ju od apoštolov prijala, obetuje Bohu po celom svete.

Tieto slová sú tak jasné, že sami protestanstskí učení muži uznávajú, že Irenej tu zreteľne hovorí o obete omše svätej.

3.

To isté, čo najstarší cirkevní učitelia, svedčia i cirkevné snemy. Už prvý všeobecný koncil v Nicei v roku 325 hovorí ohľadom omše svätej: „Tu u stola božského nemáme zostať stáť pri predloženom chlebe a kalichu, ale máme pozdvihnúť svojho ducha a vo viere uznávať, že na tom svätom stole leží ten Baránok, ktorý sníma hriechy sveta a ktorý nekrvavým spôsobom bol zabitý kňazom a keď skutočne požívame jeho predrahé telo a predrahú krv, máme veriť, že sú to znaky nášho budúceho zmŕtvychvstania.“ Viac iných cirkevených koncilov tohože storočia, ako anciranský, neocesareanský, laodicenský vo svojich nariadeniach predpokladajú, že kňazi slúžia omšu svätú.

4.

Že obetu omše svätej vždy slávievali, to ďalej a síce celkom neomylne dokazujú prastaré omšové modlitby a obrady, ktoré boli predpísané pre slávenie omše svätej, tak vo východnej, ako v západnej cirkvi. Vo všetkých totižto, sa nielen najurčitejšie vyslovuje viera, že Ježiš Kristus obetuje v omši svätej seba, svoje Telo a svoju Krv, Otcovi nebeskému, ale to obetovanie sa udáva i za najsvätejší, najvzácnejší a najctihodnejší úkon, za prameň spasenia, za najctihodnejšiu príčinu slávy a radosti cirkvi.

Zo starých liturgií uvediem len jednu, ktorá siaha až do najstaršej doby kresťanstva, liturgiu svätého Jakuba. V nej stojí: „Nech mlčí každé smrteľné telo, nech tu stojí s bázňou a s trasením, všetko pozemské nech mizne z myšlienok; lebo Kráľ kráľov, Pán pánov; Kristus Boh náš prichádza, aby bol obetovaný a veriacim daný za pokrm.“

5.

K prastarým omšovým knihám pridávajú sa ešte iné pamätnosti, ktoré vydávajú platné svedectvo menovite o prinášaní svätej obety v cirkvi katakomb. V katakombách sa totižto ešte i dnes nachádzajú oltáre, nápisy a maľby, ktoré svedčia o niekdajšom slávení obety omše svätej.

Ako ďaľšie doklady by sme mohli uviesť sekty, ktoré už v prvých storočiach odpadli, ako Nestoriani, ktorí omšu svätú, ako obetu v podstate priam tak konajú, ako cirkev katolícka. To isté platí i o cirkvi gréckej.

Teda omšu svätú nevymysleli kňazi, ale apoštoli, cirkevní otcovia, závery koncilov, prastaré modlitby omšové a mnohé iné cirkevné pamiatky nám dokazujú, že ju od apoštolských čias nepretržite po všetky storočia uznávali a slávili ako obetu.

Ježiš Kristus - Kráľ neba i zeme

Kristus Kráľ – Intronizácia

Zdieľať:

Author: Zuzana

Som katolíčka nadšená pre misie a evanjelizáciu. V súčasnej digitálnej dobe mať web je skvelou príležitosťou ako evanjelizovať ľudí prostredníctvom internetu.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.