Meniny, sviatky, svätí – 12. máj

kvety - meniny, svätí, sviatky

Meniny majú:

  • Pankrác
  • Ginger
  • Ross
  • Virginia

Všetko najlepšie.

Patróni dňa sú svätý Nerej a Achilej (mučeníci, ľubovoľná spomienka), svätý Pankrác (mučeník, ľubovoľná spomienka) a blahoslavená Imelda Lambertini (panna). – Svätí Nerej a Achilej boli vojaci, ktorí sa stali kresťanmi. Zomreli okolo roku 304 ako mučeníci. – Svätý Pankrác pochádzal pravdepodobne z Frýgie, v Ríme sa dal pokrstiť. A keď sa odmietol zrieknuť viery, ako 14-ročného ho v roku 304 v Ríme umučili. – Blahoslavená Imelda ako 10-ročná vstúpila do kláštora dominikánok vo Val di Pietra pri Bologni. Plná lásky k Eucharistii zomrela láskou, keď prvý raz prijímala Kristovo telo. Bolo to zázračné prijímanie, lebo svätá hostia sa z kalicha vzniesla pred jej ústa. Zomrela 12-ročná 12. 5. 1333. V roku 1970 ju pápež vyhlásil za ochrankyňu prijímajúcich Eucharistiu.

Ruženec - android aplikácia

Myšlienky pre deti a mladých

Keď si to láska vyžaduje, je dobré povedať blížnemu nielen čo je potrebné pre jeho poučenie, ale aj čo je potrebné pre jeho útechu.

sv. František Saleský

Iba ak daruješ seba samého, miluješ skutočne.

Kahlil Hibran

On dáva silu ukonanému a bezmocnému dá veľkú zdatnosť.

Kniha proroka Izaiáša 40, 29

Keď som unavený a slabý, Boh ma posilňuje, aby som bol opäť plný sily. – Naše telo je úžasné! Čo nám však pomáha, aby sme boli zdraví a silní? Dobré jedlo, trochu cvičenia, spánok… Ale aj keď sa o seba staráme, niekedy sa môžeme rýchlo unaviť alebo sme slabí. Ak tvrdo pracujeme, cítime sa naozaj vyčerpaní. Boh nám sľúbil, že nás bude posilňovať, keď už sami nevládzeme. Len sa ho opýtaj!

Spomedzi svätých si najviac ctíme preblahoslavenú Pannu Máriu, lebo je Božia Matka, z Božej milosti najsvätejšie stvorenie. Svojím príhovorom nám môže najviac u Boha pomáhať. Tiež si ctíme svätého Jozefa, ochrancu Cirkvi, a svojho patróna.

Katechizmus
Meniny - android aplikácia

Pre dospelých

Oltár a jeho výzdoba

Oltár, na ktorom sa pod sviatostnými znakmi sprítomňuje obeta kríža, je aj stolom Pána, ku ktorému sa Boží ľud povoláva na účasť na omši. Oltár je aj stredom vzdávania vďaky, ktoré sa uskutočňuje Eucharistiou.

Slávenie Eucharistie na posvätnom mieste sa má konať na oltári. Mimo posvätného miesta sa môže konať aj na primeranom stole, no vždy má byť na ňom plachta a korporál, kríž a sviece.

Je osožné, aby bol v každom kostole pevný oltár, ktorý jasnejšie a trvalo naznačuje Ježiša Krista, Živý kameň (1 Pt 2, 4; porov. Ef 2, 20). Na ostatných miestach určených na posvätné slávenia môže byť prenosný oltár.

Pevným sa nazýva oltár, ktorého stavba je spojená s dlažbou, takže ho nemožno pohnúť; prenosným zas ten oltár, ktorý možno prenášať.

Hlavný oltár treba postaviť oddelene od steny, aby ho bolo možné ľahko obdádzať a aby sa mohla na ňom bohoslužba konať tvárou k ľudu; radno tak urobiť všade, kde je to možné. Oltár nech je však na takom mieste, aby bol skutočne stredom, na ktorý sa spontánne upútava pozornosť celého zhromaždenia. Má byť spravidla pevný a konsekrovaný.

Oltáre pevné i prenosné treba postaviť podľa obradov v Rímskom pontifikáli; prenosné oltáre však možno iba požehnať.

Podľa tradičného cirkevného zvyku a symboliky stolová doska pevného oltára má byť kamenná, a to z prírodného kameňa. Ale podľa úsudku konferencie biskupov možno použiť aj iný, dôstojný, pevný a umelecky stvárnený materiál. Stĺpy alebo základ, ktorý má niesť oltárnu dosku, môžu byť z akejkoľvek hmoty, len nech je vhodná a pevná.

Prenosný oltár možno postaviť z akejkoľvek dôstojnej a pevnej hmoty, vhodnej na liturgické používanie podľa tradícií a zvykov rozličných krajov.

Je dobré, keď sa zachová zvyk pri posvätení vkladať pod oltár pozostatky svätých, aj tých, čo neboli mučeníkmi. Treba však dbať na to, aby pravosť týchto relikvií bola celkom zaručená.

V novostavaných kostoloch je najlepšie postaviť jeden oltár, ktorý v zhromaždení veriacich naznačuje jedného Krista a jednu Eucharistiu Cirkvi.

Ak však už v postavených kostoloch je starý oltár umiestnený tak, že ťažko umožňuje účasť ľudu a nemožno ho ani preniesť bez ujmy na umeleckej hodnote, nech sa postaví iný pevný umelecky zhotovený oltár, ktorý treba posvätiť. A len na ňom nech sa konajú posvätné slávenia. Starý oltár nech sa zvlášť neozdobuje, aby sa neodvádzala pozornosť veriacich od nového oltára.

Z úcty ku sláveniu pamiatky Pána a k hostine, na ktorej sa podáva Pánovo telo a krv, má sa prestrieť na oltár, na ktorom sa celebruje, aspoň jedna plachta bielej farby, ktorá tvarom, rozmermi a výzdobou má byť v súlade so štýlom oltára.

V ozdobovaní oltára nech sa zachováva umiernenosť.

V období Adventu nech sa oltár ozdobuje kvetmi s takou umiernenosťou, ktorá je v súlade s povahou tohto obdobia, aby sa nepredbiehlao plnej radosti z Narodenia Pána. V Pôstnom období sa zakazuje zdobiť oltár kvetmi. Výnimkou sú nedeľa Laetare (Štvrtá pôstna nedeľa), slávnosti a sviatky.

Ozdoba kvetmi má byť vždy umiernená a nech sa usporiada skôr okolo oltára ako na menze oltára.

Na menzu oltára možno položiť len to, čo si vyžaduje slávenie omše, čiže evanjeliár od začiatku slávenia do prednášania evanjelia, od prinášania darov do očistenia nádob kalich s paténou, cibórium, ak je potrebné, napokon korporál, purifikatórium, paliu a misál.

Nech sa nenápadne umiestni aj mikrofón na zosilnenie hlasu kňaza.

Svietniky, ktoré sa vyžadujú pri jednotlivých liturgických úkonoch kvôli úcte i slávnostnosti obradu, treba vhodne umiestniť s prihliadnutím na štruktúru oltára a presbytéria na oltár alebo vedľa neho. Celok má byť vkusne zladený, ale tak, aby veriaci mohli dobre vidieť, čo sa deje na oltári alebo čo sa naň kladie.

Na oltári alebo v jeho blízkosti má byť kríž s podobou ukrižovaného Krista, dobre viditeľný zhromaždenému ľudu. Je osožné, aby takýto kríž zostával blízko oltára aj mimo liturgického slávenia, aby sa tak myseľ veriacich obracala na spásonosné Pánovo umučenie.

Miesto úschovy Najsvätejšej sviatosti

Podľa štruktúry jednotlivých kostolov a podľa zákonitých miestnych zvykov treba Najsvätejšiu sviatosť uložiť v každom kostole vo svätostánku na najčestnejšom, význačnom, viditeľnom a náležite vyzdobenom mieste kostola prispôsobenom a vhodnom na modlitbu.

Svätostánok nech je zvyčajne len jeden, nepohnuteľný, zhotovený z pevného a neporušiteľného nepriesvitného materiálu a uzavretý tak, aby sa čo najviac zabránilo nebezpečenstvu znesvätenia. Je vhodné, aby bol pred uvedením do liturgickej služby požehnaný obradom stanoveným v Rímskom rituáli.

Na vyjadrenie znaku je vhodnejšie, aby svätostánok, v ktorom sa uschováva najsvätejšia Eucharistia, nebol na oltári, na ktorom sa slávi svätá omša.

Podľa úsudku diecézneho biskupa možno svätostánok umiestniť:

  • v presbytériu mimo oltára, na ktorom sa celebruje: svätostánok nech má vhodný tvar a nech je na najvhodnejšom mieste, prípadne aj na starom oltári, na ktorom sa už necelebruje
  • alebo aj v kaplnke vhodnej na súkromnú poklonu a modlitbu veriacich, ktorá má byť organicky spojená s kostolom a prístupná veriacim

Podľa tradičného zvyku vedľa svätostánku nech nepretržite svieti osobitná lampa (večné svetlo), naplnená olejom alebo voskom, ktorým sa naznačuje a uctieva Kristova prítomnosť.

Okrem toho sa nesmie zabúdať na všetky ďaľšie predpisy o uschovávaní najsvätejšej Eucharistie podľa noriem práva.

Pre tradičných katolíkov

Hlava 31. – Kňazské rúcha

Aj v pohanstve nosili kňazi pri bohoslužobných úkonoch zvláštny odev, rozdielny od všedného. Tak nám rozprávajú Ovidius, Virgilius a iní pohanskí spisovatelia, že keď ich kňazi išli prinášať obety bohom odievali sa zvláštnym rúchom. I židovským kňazom bolo predpísané zvláštne sväté rúcho a jeho látka, farba i podoba bola detailne ustanovená. Tak v druhej knihe Mojžišovej (Ex 28, 4 – 5) čítame: „Tieto rúcha, ktoré zhotovíš, budú: Náprsník a nárameník, sukňa a ľanové úzke rúcho, čapica a pás… A vezmi k tomu zlato a modrý podstavec (hyacint) a šarlát a červec dvakrát farebný a kment.“ To veľkolepé videnie, ktorý najvyšší kňaz Starého Zákona poskytoval očiam ľudu, opisuje Jesus, syn Sirachov, nasledujúcimi nadšenými slovami: „Ako hviezda ranná uprostred oblakov a ako mesiac plný svojim časom svieti, a ako slnko skvejúce, tak on (Simon najvyšší kňaz) skvel sa v chráme Božom. Ako dúha skvejúca sa medzi oblakmi, ako kvet ružový, v dňoch jarných, ako ľalie, ktoré sú pri živej vode, ako vonné kadidlo v letných dňoch, ako pučiaca oliva a cypriš, hore sa pnúci, takým bol, keď vzal na seba rúcho slávy a úplne sa obliekol do šiat svojej dôstojnosti; keď tak vstúpil k oltáru svätému, slávy dodal odevu svätému.“ (Jes. Sir. 50, 6 – 12) Ak Boh v Starom Zákone, ktorý bol len predobrazom a tieňom tajomstiev Nového Zákona, predpísal tak krásne a skvelé rúcha pre obety, tým viac musí žiadať, aby jeho premilá nevesta, svätá cirkev, konala svoje nekonečne svätejšie a dôstojnejšie Bohoslužby v skvoste slávnom a bohatom!

Ježiš Kristus - Kráľ neba i zeme

Kristus Kráľ – Intronizácia

Zdieľať:

Author: Zuzana

Som katolíčka nadšená pre misie a evanjelizáciu. V súčasnej digitálnej dobe mať web je skvelou príležitosťou ako evanjelizovať ľudí prostredníctvom internetu.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.