Meniny, sviatky, svätí – 13. apríl

kvety - meniny, svätí, sviatky

Meniny majú:

  • Aleš
  • Charmaine
  • Misty
  • Mysta
  • Nolan

Všetko najlepšie.

Svätci v tomto dni a zároveň patrónisvätý Martin I. (pápež a mučeník, ľubovoľná spomienka), blahoslavená Ida a vdova blahoslavená Ida. – Svätý Martin bol rodák z Todi, bránil vieru, odsúdil blud monoteletov. Cisár ho dal odsúdiť na smrť, no carihradský patriarcha ho bránil. Zomrel 13. 4. 656 vo vyhnanstve na Chersonese (Krym). – Blahoslavená Ida bola cisterciánka, mysticky omilostená, s Kristovými ranami. Zomrela v roku 1290 vo Walenne v Belgicku. – Vdova blahoslavená Ida po smrti manžela Eustachia, bolonského vojvodu, vstúpila do kláštora svätej Márie de Capella. Vynikala štedrosťou k chudobným a horlivosťou pre krásu Božieho domu. Zomrela v roku 1113.

Myšlienky pre deti a mladých

Radšej stratiť všetko ostatné ako nádej, odvahu a odhodlanie milovať Boha navždy.

sv. František Saleský

Kúpna sila šťastia je láska.

Phil Bosmans

Luhárske pery sa ošklivia Pánovi, tí však, čo pravdu pestujú, sú jeho záľubou.

Kniha prísloví 12, 22

Všetky sľuby dodržím. Spoľahni sa, čo poviem, aj splním! – Je jednoduché niečo sľúbiť, však? Možno si rodičom sľúbil, že si ustelieš posteľ alebo že nakŕmiš mačku. Ale je tiež jednoduché robiť niečo iné a zabudnúť na to, čo sme sľúbili. Niekedy je ťažké sľub dodržať. Ale urobiť to, čo si sľúbil, je znak, že si už veľký. Takže, dodržiavaj sľuby!

Odpustenie hriechov môžeme získať prostredníctvom Cirkvi vo sviatosti krstu a vo sviatosti pokánia. Chváľme Boha za to, že dal Cirkvi moc odpúšťať hriechy. Bez odpustenia hriechov by sme sa nedostali do nebeského kráľovstva.

Katechizmus
Meniny - android aplikácia

Pre dospelých

Keď Kristus Pán chcel so svojimi učeníkmi sláviť veľkonočnú večeru, pri ktorej ustanovil obetu svojho tela a krvi, rozkázal pripraviť veľké zariadené večeradlo (Lk 22, 12). Tento príkaz Cirkev vždy vzťahovala aj na seba, keď určovala predpisy o duchovnej príprave ľudu, o miestach, obradoch a textoch na slávenie najsvätejšej Eucharistie. Podobne i terajšie predpisy, vypracované v intenciách Druhého vatikánskeho koncilu, ako aj nový misál, ktorý bude odteraz používať Cirkev rímskeho obradu pri slávení svätej omše, to sú nové dôkazy starostlivosti Cirkvi, jej viery a stálej lásky voči najväčšiemu eucharistickému tajomstvu a súčastne dosvedčujú aj jej nepretržitú a súvislú tradíciu, hoci sa zaviedli aj niektoré nové prvky.

Obetnú povahu svätej omše, ktorú v súhlase so všeobecnou cirkevnou tradíciou slávnostne vyhlásil Tridentský koncil, znova zdôraznil aj Druhý vatikánsky koncil, keď o omši vyriekol tieto významné slová: „Náš Spasiteľ pri Poslednej večeri ustanovil eucharistickú obetu svojho tela a krvi, aby ňou v priebehu vekov neprestajne pokračoval v obete kríža, kým on sám nepríde. Tak zveril Cirkvi, svojej milovanej neveste, pamiatku svojej smrti a svojho zmŕtvychvstania.“

Čo takto učí koncil, vyjadrujú omšové texty. (Niektorí tradiční katolíci druhý vatikánsky koncil neuznávajú. To už nechám na teológov, nech vyriešia tento problém. Ale myslím skôr takých teológov, ktorí túto svätú omšu aj slávia a vedia ju porovnať so svätou omšou po druhom vatikánskom koncile. Osobne nie som proti, aby sa katolícka Cirkev vrátila len k sláveniu tradičnej svätej omše, tzv. latinskej.) Veď v eucharistických modlitbách sa vhodne a presne vyjadruje náuka, ktorú vynikajúco naznačuje táto myšlienka zo starodávneho Leoniánskeho sakramentára: „Kedykoľvek slávime pamiatku tejto obety, ktoná sa dielo nášho vykúpenia.“ Keď kňaz v týchto modlitbách koná spomienku (anamnézu), obracia sa k Bohu i v mene všetkého ľudu, vzdáva Bohu vďaky a prináša živú a svätú obetu čiže dar Cirkvi a obetu, ktorou Boh sám chcel byť uzmierený, a prosí, aby Kristovo telo a krv boli obetou, v ktorej má Otec zaľúbenie a celý svet spásu.

Pre tradičných katolíkov

Ježiš skrze omšu svätú nás nechce ešte raz vykúpiť, ale chce Boha Otca pohnúť, aby nám i skutočne doprial a dal odpustenie a milosť, ktorú on na kríži zaslúžil. Náš božský Vykupiteľ pri omši svätej takrečeno ukazuje svojmu nebeskému Otcovi svoje za nás ukrižované telo a svoju za nás preliatu krv a hovorí: „Hľa, Otče, i pre týchto, ktorí sú pri svätej obete, som všetko toto trpel; i za týchto ti obetujem svoje Telo i svoju Krv, život svoj i smrť svoju, aby si sa zmiloval nad nimi a dal imo odpustenie a milosť.“

Teda celkom bezdôvodná je námietka, že nepotrebujeme obety zmierenia; a tak celým právom učí tridenstký koncil, že „obeta omše svätej je vskutku obetou zmierenia, ktorá môže byť prinášaná za živých i mŕtvych, za hriechy i pokuty, zadosťučinenia i za iné potreby“.

Inoverci sa na obranu síce odvolajú na Sväté Písmo, v ktorom o Kristu Pánu stojí, že „nepotrebuje obetovať každý deň, ako kňazi, najprv za svoje hriechy obetu, potom za hriechy ľudu, lebo to urobil raz obetovaním seba samého.“ (Žid = Hebr 7, 27) Ak nepomyslia na to, že v tom samom liste k Židom, z ktorého berú tieto slová, stojí i toto: „Máme oltár, z ktorého nemajú moc jesť tí, ktorí slúžia stánku.“ (13, 10)

Zdanlivý rozpor medzi tými dvoma miestami z listu k Židom zmizne, keď uvážime, že je reč o dvoch rozličných obetách. V prvom prípade sa rozumie krvavá obeta na kríži. Táto bola len raz obetovaná. V druhom prípade je reč o nekrvavej obete omše svätej, ktorá nám privlastňuje ovocie zadosťučinenia, a ktorú prorok Malachiáš predpovedal týmito slovami: „Lebo od východu slnka až na západ veľké je moje meno medzi národmi, a na každom mieste posväcuje a obetuje sa môjmu menu obeta čistá.“ (Mal 1, 11)

Obeta omše svätej v rímskej cirkvi je teda biblická a tak ani v očiach protestantových nie je ona žiadnym bludných učením, alebo pohanením obety Kristovej.

Zdieľať:

Author: Zuzana

Som katolíčka nadšená pre misie a evanjelizáciu. V súčasnej digitálnej dobe mať web je skvelou príležitosťou ako evanjelizovať ľudí prostredníctvom internetu.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.