Meniny, sviatky, svätí – 16. apríl

kvety - meniny, svätí, sviatky

Meniny majú:

  • Dana
  • Danica
  • Irena
  • Danice
  • Arlene
  • Arline
  • Carlo
  • Carlos
  • Carol
  • Carole
  • Carolina
  • Caroline
  • Carrie
  • Carry
  • Charlene
  • Charles
  • Charlie
  • Chaz
  • Charlsie
  • Charlotte
  • Chuck
  • Ina
  • Karlene
  • Lottie
  • Sharla

Všetko najlepšie.

Patrónka dňa je svätá Galina (mučenica). Mučeníctvo podstúpila v Korinte spolu so siedmimi družkami na prelome 3. a 4. storočia.

Myšlienky pre deti a mladých

Nemyslite si, že ste takí, ako ľudia o vás hovoira. Obyčajne vám lichotia, aj keď si to neuvedomujú.

sv. František Saleský

Láska je jediná vec, ktorá rastie, ak ju rozdávame plným priehrštím.

Ricarda Huch

Lahodnosť jazyka je stromom života, ale poraňuje dušu, keď je nerestný.

Kniha prísloví 15, 4

Aj keď sa niečo stane inak, ako chcem, vo všetkom niečo dobré nájsť viem. – Ako sa cítiš, keď chceš hrať futbal a začne pršať? Alebo by si si dal na obed rezeň, no máte cestoviny. Niekedy nie sú veci tak, ako by si chcel. Ale to neznamená, že máš začať fňukať či sťažovať sa. Nepomôže to. Dokonca sa budeš cítiť ešte horšie. Takže nabudúce, keď niečo nebude podľa teba, skús sa na to pozrieť z inej stránky. Vieš na tom nájsť dačo dobré? Všimni si pekné veci, ktoré sa v tento deň stali. Nebude to trvať dlho a budeš sa cítiť lepšie!

Hneď po smrti bude Boh súdiť našu dušu z toho, čo sme si mysleli, rozprávali, robili alebo zanedbali. Tento súd voláme osobným súdom. Po osobnom súde príde duša do neba, očistca alebo do pekla.

Katechizmus
Meniny - android aplikácia

Pre dospelých

Nový misál nielen svedčí o lex orandi (pravidle modlitby) rímskej Cirkvi a stráži poklad viery posledných cirkevných koncilov, ale zároveň znamená aj dôležitý krok dopredu v liturgickej tradícii.

Keď totiž otcovia Druhého vatikánskeho koncilu preberali dogmatické rozhodnutia Tridentského koncilu, situácia vo svete, ku ktorému hovorili, bola celkom iná. Preto mohli dať pre pastoráciu také návrhy a úpravy, aké pred štyristo rokmi nebolo možné ani predvídať.

Už Tridentský koncil uznával veľký katechetický úžitok slávenia svätej omše. Nemohol však vyvodiť z toho všetky dôsledky pre praktický život. Mnohí vtedy prosili, aby pri slávení eucharistickej obety mohli používať ľudovú reč. Ako odpoveď na túto požiadavku koncil považoval za svoju povinnosť vzhľadom na vtedajšie okolnosti znova prízvukovať tradičnú náuku Cirkvi, podľa ktorej eucharistická obeta je predovšetkým úkonom samého Krista, a preto jej vlastná účinnosť nezávisí od spôsobu, ako sa na nej zúčastňujú veriaci. Preto rozhodne vyhlásil, i keď miernymi slovami: „Hoci omša obsahuje veľké poučenie pre veriaci ľud, predsa otcovia nepovažujú za vhodné, aby sa všeobecne slávila v ľudovej reči.“ Za odsúdeniahodného vyhlásil toho, kto by tvrdil, že „treba zavrhnúť obrad rímskej Cirkvi, podľa ktorého sa časť kánonu a slová premenenia vyslovujú tak ticho, alebo, že treba sláviť omšu v ľudovej reči“. Aj keď koncil vtedy zakázal používať v omši ľudovú reč, predsa nariadil, aby duchovní pastieri namiesto toho konali vhodnú katechézu: „Aby Kristove ovečky netrpeli hlad… posvätná synoda prikazuje pastierom a jednotlivým duchovným v pastorácii, aby pri slávení omše či už sami, alebo prostredníctvom iných často vysvetľovali niečo z toho, čo sa číta v omši, a aby objasnili medzi iným aj niektoré tajomstvo tejto presvätej obety, a to najmä v nedele a sviatky.“

Druhý vatikánsky koncil, ktorý sa zišiel preto, aby – podobne ako Tridentský koncil – prispôsobil Cirkev potrebám jej apoštolského poslania v dnešných časoch, dôkladne si uvedomil poučný a pastoračný charakter posvätnej liturgie. A keďže nikto z katolíkov nepopieral oprávnenosť a účinnosť posvätného obradu v latinskej reči, koncil mohol bez ťažkostí pripustiť, že „nezriedka môže byť pre ľud veľmi užitočné používať materinskú reč“, a dovolil používať reč ľudu. Oduševnenie, s akým všade prijali toto rozhodnutie, spôsobilo, že pod vedením biskupov a samej Apoštolskej stolice sa mohla zaviesť ľudová reč pri všetkých liturgických sláveniach, na ktorých sa zúčastňuje ľud, aby veriaci plnšie chápali slávené tajomstvo.

Hoci používanie ľudovej reči v posvätnej liturgii je len prostriedkom – i keď veľmi významným – na jasnejšie katechetické vysvetlenie sláveného tajomstva, predsa Druhý vatikánsky koncil pripomenul, že treba zachovávať niektoré predpisy Tridentského koncilu, ktoré sa niekde nedodržiavali, ako napríklad povinnosť konať homíliu v nedele, a vo sviatok a možnosť vsunúť nejaké ponaučenie do samých posvätných obradov.

Pre tradičných katolíkov

Tieto uvedené slová musíme rozumieť vo vlastnom zmysle, to jest o opravdivom požívaní tela a krvi Ježiša Krista.

Obrazný význam tu nemá vôbec žiadne miesto. Lebo a) v sýrsko-chaldejskej reči, ktorou Kristus Pán hovoril, znamenajú slová, „jesť niekoho telo“ obrazne toľko, ako „niekoho až na smrť prenasledovať“. Výraz: „jesť jeho telo“ nemôže mať v Kristových ústach tento zmysel, lebo žiaden človek so zdravým rozumom nebude veriť, že Kristus prikázal svojim učeníkom, aby ho až na smrť prenasledovali, a že im za to prisľúbil večný život.

b) Židia teda brali tieto slová prisľúbenia doslovne, podľa písmen, a veľmi sa na nich pohoršili. Hádali sa, akoby to bolo možné, keby bol Pán Ježiš chcel, aby židia tie jeho slová brali obrazne, alebo rozumeli v inom zmysle, nie v tom, v ktorom ich rozumeli, iste by bol i teraz, ako to robieval inokedy, vysvetlil to nedorozumenie. Keď napríklad učeníci obrazne nerozumeli výstrahu svojho božského Učiteľa o učení, aby sa kvasu chránili farizejov, ale podľa litery o chlebe farizejov, Ježiš napravil ich omyl slovami: „Prečo nechápete, že vám nehovorím o chlebe, keď som povedal: „Chráňte sa kvasu farizejov a saducejov“. A tu, kde išlo o odstránenie omylu omnoho nebezpečnejšieho, tu by to nebol Ježiš tak urobil? Ako by bol mohol zameškať dať tak potrebné, ako i ľahké vysvetlenie, najmúdrejší Učiteľ a najláskavejší Spasiteľ, keď to mohlo priniesť nebezpečenstvo, že mnohí ho opustia a naveky zachynú? Z toho sme nútení uzatvoriť: Ježiš Kristus nevysvetľoval svoje slová, lebo ich vlastný zmysel bol dosť jasný, a on chcel, aby boli brané len v tomto zmysle, ako im poslucháči rozumeli.
Že slová prisľúbenia musíme brať vo vlastnom doslovnom zmysle, to jasne vidíme i z toho, že Ježiš svojím poslucháčom toto ich chápanie nevytýkal, ale správnosť toho ich chápania potvrdzoval vždy silnejšími a jasnejšími slovami, hovoriac: „Zaiste, zaiste hovorím vám: ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nebudete mať v sebe života! Kto požíva moje telo atď..“

sv. Vincent de Paul
Zdieľať:

Author: Zuzana

Som katolíčka nadšená pre misie a evanjelizáciu. V súčasnej digitálnej dobe mať web je skvelou príležitosťou ako evanjelizovať ľudí prostredníctvom internetu.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.