Meniny, sviatky, svätí – 17. apríl

kvety - meniny, svätí, sviatky

Meniny majú:

  • Rudolf
  • Raul
  • Callie
  • Rudolfo
  • Rudolph
  • Rudy

Všetko najlepšie.

Patrónmi dňa je blahoslavená Katarína Tekakwith – „Ľalia Mohavkov“ a Rudolf z Bernu. – Bola prvá blahoslavená indiánka, ktorú blahorečil sv. Ján Pavol II. 22. 6. 1980. Jej hrob je cieľom nespočetných pútnikov. Zomrela 17. 4. 1680 v Sault – St. Louis v Kanade. – Rudolf bol ako malý chlapec zavraždený 17. 4. 1294 v Berne. Podľa tradície sa na tom mieste diali zázraky.

Myšlienky pre deti a mladých

Zachovávať Božie a cirkevné prikázanie nestačí. Každý nech dobre skúma osobitné povinnosti svojho stavu a nech si ich plní.

sv. František Saleský

Na svete je len jedno nešťastie: to, že nikdy nemilujeme dostatočne.

Georges Bernanos

Veselé srdce rozlieva jas po tvári, bolesť srdca však zarmucuje ducha.

Kniha prísloví 15, 13

Keď som šťastný, úsmev na tvári mám. Prejavujem tak, akú veľkú radosť mám. – Čo robíš, keď si šťastný? Usmievaš sa? Spievaš? Skáčeš? Chceš niekoho objať? Každý sa teší iným spôsobom. Ale jednu vec robíme všetci. Všetci sa usmievame. Keď sa tvoje srdce teší, úsmev si nemôže pomôcť, uvelebí sa ti na tvári a zostane tam. Tak si zaspievaj, poskoč si a raduj sa! Máš na to toľko dôvodov!

Do neba prídu duše dobrých, ktorí sú bez hriechu a sú oslobodení od časných trestov. Boh dobrých v nebi odmieňa nevýslovnou blaženosťou. Z tváre do tváre vidia Boha a sú s ním spojení večnou láskou.

Katechizmus
Meniny - android aplikácia

Pre dospelých

Predovšetkým však Druhý vatikánsky koncil odporúčal „tú dokonalejšiu účasť na omši, ktorou po kňazovom prijímaní aj veriaci prijímajú Pánovo telo z tej istej obety“, čím pomohol uskutočniť aj iné želanie tridentských otcov, a to, aby pre plnšiu účasť na svätej Eucharistii „veriaci prítomní na svätej omši prijímali Eucharistiu nielen duchovne, ale aj sviatostne“.

Z tých istých pohnútok a z toho istého pastoračného úsilia Druhý vatikánsky koncil mohol z nového hľadiska zvážiť ustanovenia Tridentského koncilu o prijímaní pod obidvoma spôsobmi. Pretože sa dnes neuvádza do pochybnosti náuka o účinnosti prijímať pod obidvoma spôsobmi, a to preto, že jasnejšia forma sviatostného znaku poskytuje osobitnú možnosť hlbšie vniknúť do tajomstva, na ktorom sa veriaci zúčastňujú.

Cirkev tak ostáva verná svojej úlohe, pretože ako učiteľka pravdy zachováva „staré“, to jest poklad tradície, a zároveň plní svoju povinnosť tým, že zvažuje a múdro používa veci „nové“ (porov. Mt 13, 52).

Jedna časť nového misála vhodnejšie prispôsobuje modlitby Cirkvi potrebám našich čias; také sú predovšetkým omše pri vysluhovaní sviatostí a svätenín a omše na rozličné príležitosti, v ktorých sa tradícia vhodne spája s novými prvkami. Zatiaľ čo viaceré liturgické texty vybrané z najstaršej cirkevnej tradície a uvedené v mnohých vydaniach Rímskeho misála zostali nezmenené, iné početné texty boli prispôsobené dnešným požiadavkám a podmienkam a ďaľšie texty, ako modlitby za Cirkev, za laikov, za posvätenie ľudskej práce, za spoločenstvo všetkých národov, za niektoré potreby príznačné našej dobe, boli zasa zostavené úplne nanovo, pričom sa použili myšlienky a často aj výrazy z najnovších koncilových dokumentov.

Pri použití textov najstaršej tradície zaiste sa neurobila krivda tomuto úctihodnému pokladu tým, že sa z ohľadu na terajšiu situáciu vo svete niektoré vety pozmenili, aby aj spôsob vyjadrovania bol v súlade s rečou dnešnej teológie a verne odzrkadľoval súčasný stav cirkevnej disciplíny. Preto boli upravené niektoré výrazy týkajúce sa hodnotenia a užívania pozemských dobier, ako aj výrazy, ktoré vyjadrujú nejaký vonkajší spôsob pokánia používaný prv v iných obdobiach Cirkvi.

Normy Druhého vatikánskeho koncilu v mnohých bodoch teda doplnili a zdokonalili liturgické normy Tridentského koncilu. Vatikánsky koncil tak zavŕšil úsilie priviesť veriacich bližšie k posvätnej liturgii. Toto úsilie trvalo už štyristo rokov a v poslednom čase k nemu prispelo najmä štúdium liturgie podporované svätým Piom X. a jeho nástupcami.

Pre tradičných katolíkov

c) Tieto ďaľšie Kristove vysvetlenia, poslucháči brali zase len doslovne, takže následkom toho odišlo od neho i viac Kristových učeníkov, lebo „tvrdá je to reč“. Ježiš nejde napravovať ich chápanie ako mylné, ale ostáva pri vlastnom zmysle svojich slov a kvôli ich pravde sa odvoláva na svojho nebeského Otca, hovoriac: „A čo keď uvidíte Syna človeka vstupovať tam, kde prv bol, (či potom uveríte?)“ (Jn 6, 63).

Alebo či aj potom budete pochybovať, že vám môžem dať svoje telo za pokrm a svoju krv za nápoj, keď vám svojím nanebovstúpením dokážem, že som Boh?

„Duch je“, hovorí božský Spasiteľ ďalej, „ktorý oživuje, telo nič neprospieva. Slová, ktoré som vám ja hovoril, sú duch a život“ (Jn 6, 64). Týmito slovami odmieta Ježiš hrubé chápanie svojej reči, ako keby chcel svoje telo porezať na kusy, aby ho ako iné mŕtve mäso mohol predkladať na jedenie a svoju krv v jej prirodzenej podobe chcel dávať na pitie. Lebo požívanie mŕtveho tela i krvi Ježiša Krista by nič neosožilo, ale telo i krv Ježiša Krista, oživené Duchom, spojené s božstvom, prítomné spôsobom ducha, oslávené, pôsobia život. Toto Spasiteľovo vysvetlenie, neuspokojilo mnohých jeho učeníkov, lebo Ježiš i vtedy rozhodne ostáva pri tom, čo povedal, že človek musí jesť jeho telo a piť jeho krv.

Keď nato mnoho učeníkov od neho odišlo, povedal apoštolom: „Či i vy chcete odísť pre tú „tvrdú reč“? a tak znovu potvrdil, že jeho slová sa majú brať vo vlastnom zmysle, ako ich všetci jeho poslucháči chápali.

sv. Vincent de Paul
Zdieľať:

Author: Zuzana

Som katolíčka nadšená pre misie a evanjelizáciu. V súčasnej digitálnej dobe mať web je skvelou príležitosťou ako evanjelizovať ľudí prostredníctvom internetu.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.