Meniny, sviatky, svätí – 18. apríl

kvety - meniny, svätí, sviatky

Meniny majú:

  • Valér
  • Valérie
  • Orville
  • Tamara
  • Tami
  • Tamia
  • Tammie
  • Tammy

Všetko najlepšie.

Patrónkou dňa je svätá Antúza (panna). Bola dcérou cisára Konštantína Kopronyma. Pomáhala chudobným, vykupovala otrokov, stavala kláštory. Rehoľné rúcho prijala od svätého biskupa Tarázia. Zomrela koncom 8. storočia.

Myšlienky pre deti a mladých

Mnohí túžia po dokonalosti a len máloktorí ju dosahujú. Viete prečo? Lebo Bohu úplne nedôverujú a neodovzdávajú sa do jeho otcovskej prozreteľnosti.

sv. František Saleský

Láska nechce nič mať, chce len milovať.

Hermann Hesse

Zver svoje diela na Pána a podaria sa tvoje zámery.

Kniha prísloví 16, 3

Pane, poviem ti o mojich plánoch. Veľké či malé, tešíš sa zo všetkých! – Boh sa stará a sleduje všetko, čo robíš. Je šťastný, keď sa s ním rozprávaš alebo keď si o ňom čítaš vo Svätom písme. Teší sa, keď nakreslíš obrázok, keď sa hráš so svojou sestričkou alebo keď si vyberáš oblečenie. Boha zaujíma všetko, čo robíš. Nielen veľké veci, ale aj každá maličkosť. Povedz mu o všetkých svojich plánoch!

Odplata v nebi je rovnaká. Tí, ktorí Boha viac milovali, dosiahnu väčšiu odmenu. Do očistca prídu duše tých, ktorí majú všedné hriechy alebo si zasluhujú dočasný trest. Trest v očistci trvá len dočasne. Pekelný trest trvá naveky.

Katechizmus
Meniny - android aplikácia

Pre dospelých

Slávenie svätej omše ako úkonu Krista a hierarchicky usporiadaného Božieho ľudu je stredom celého kresťanského života tak pre všeobecnú Cirkev, ako aj pre miestne cirkevné spoločenstvo a pre každého veriaceho. V nej totiž vyvrchoľuje úkon, ktorým Boh posväcuje svet v Kristovi, a v nej dosahuje vrchol kult, ktorý ľudia preukazujú Otcovi, keď sa mu klaňajú skrze Krista, Božieho Syna, v Duchu Svätom. Okrem toho v omši sa pripomínajú celý rok tajomstvá vykúpenia tak, že sa určitým spôsobom sprítomňujú. Ostatné posvätné úkony a všetky skutky kresťanského života s omšou súvisia, z nej vyplývajú a k nej smerujú.

Preto veľmi záleží na tom, aby sa slávenie omše čiže Pánovej večere usporiadalo tak, že by sa posvätní služobníci i veriaci zúčastnili na nej primerane svojmu postaveniu a z toho plnšie získali ovocie, pre ktoré Kristus Pán ustanovil eucharistickú obetu svojho tela a krvi a zveril ju ako pamiatku svojho umučenia a zmŕtvychvstania svojej milovanej neveste Cirkvi.

To sa vhodne uskutoční vtedy, keď sa bude prihliadať na povahu a okolnosti každého liturgického zhromaždenia a celé slávenie sa usporiada tak, aby viedlo k vedomej, činnej a plnej účasti veriacich, totiž k účasti tela i duše; s vrúcnou vierou, nádejou a láskou, ako si želá Cirkev, akú si vyžaduje sama povaha slávenia a na akú kresťanský ľud na základe krstu má právo a povinnosť.

Hoci sa niekedy nedá dosiahnuť taká prítomnosť a aktívna účasť veriacich, ktorá jasnejšie vyjadruje ekleziálnu povahu liturgického slávenia, eucharistické slávenie si predsa vždy zachováva svojú účinnosť a dôstojnosť, pretože je úkonom Krista a Cirkvi; kňaz v tomto úkone plní svoju najdôležitejšiu úlohu a vždy koná pre spásu ľudu.

Preto sa mu teda odporúča, aby podľa možnosti aj každodenne slávil eucharistickú obetu.

Keďže sa však slávenie Eucharistie, ako aj celá liturgia, koná viditeľnými znakmi, ktorými sa viera živí, upevňuje a vyjadruje, treba veľmi starostlivo povyberať a usporiadať tie Cirkvou predkladané výrazové formy a prvky, ktoré s prihliadnutím na osobné a miestne okolnosti účinnejšie napomáhajú aktívnu a plnú účasť veriacich a lepšie zodpovedajú ich duchovnému úžitku.

Najväčšiu dôležitosť má slávenie Eucharistie v partikulárnej cirkvi.

Diecézny biskup je totiž prvým rozdávateľom Božích tajomstiev, ako aj správcom, zveľaďovateľom a strážcom celého liturgického života jemu zverenej partikulárnej cirkvi. Tajomstvo Cirkvi sa zvlášť zjavuje v tých sláveniach, ktorým on predsedá, predovšetkým keď slávi Eucharistiu za účasti presbytéria, diakonov a ľudu. A preto takéto slávenia omše musia byť príkladom pre celú diecézu.

Pre tradičných katolíkov

Druhá príčina: Slová: „Toto je moje telo, toto je moja krv“ treba rozumieť vo vlastnom zmysle a doslova, teda o pravom tele a o pravej krvi Ježiša Krista, lebo Ježiš Kristus pri poslednej večeri výslovne vyhlásil, že to, čo im dáva za pokrm a nápoj, je jeho opravdivé a skutočné telo a krv.

Čo Pán Ježiš svojím učeníkom slávnostne prisľúbil, to im dal pred svojim utrpením, pri poslednej večeri. Po predobraznom jedení veľkonočného baránka, vzal chlieb do svojich svätých a velebných rúk, žehnal a lámal ho a dával svojim učeníkom, hovoriac: „Vezmite a jedzte; toto je moje telo“. Potom vzal kalich s vínom, žehnal a dal ho učeníkom svojim hovoriac: „Pite z neho všetci; toto je moja krv, krv nového Zákona, ktorá bude vyliata za vás a za mnohých, na odpustenie hriechov. Toto čiňte na moju pamiatku“ (Mt 26, 26 – 28; Mk 14, 22 – 24; Lk 22, 19. 20).

Tieto slová ustanovenia najsvätejšej Sviatosti oltárnej pripúšťajú len doslovný výklad, lebo:

a) Ježiš Kristus ustanovením najsvätejšej Sviatosti oltárnej vyplnil, čo po zázračnom rozmnožení chleba prisľúbil. Ale slová prisľúbenia, ako sme už počuli, majú sa rozumieť v zmysle doslovnom, teda i slová ustanovenia.

b) Ježiš, večná a neomylná pravda, v najjasnejších i najurčitejších výrazoch uisťuje, že to čo dáva svojim učeníkom jesť a piť, je jeho telo a jeho krv. Je nemožné brať tieto slová v obraznom zmysle, lebo podľa slov svätého Lukáša slovo telo stáva sa ešte jasnejším skrze slová: „ktoré za vás bude vydané“, a slovo krv ešte zreteľnejším skrze slová: „krv nového Zákona, ktorá bude vyliata za vás a za mnohých, na odpustenie hriechov“. S týmito vysvetlivkami majú slová ustanovenia len vtedy rozumný zmysel, keď ich neberieme a nerozumieme obrazne. Teda pevne a neohrozene musíme veriť, že to bolo jeho telo a krv opravdivo a skutočne.

Rozumne by sa dalo o tom len vtedy pochybovať, keby bolo nejakej dostatočnej príčiny k tomu, aby sme od vlastného a doslovného zmyslu slov ustanovenia odstúpili. Ale taká naskrze nie je, ani nám ju protivníci našej viery nikdy, pranikdy nedokážu. Lebo ich doslovné znenie a spojenosť, ako sme počuli, nemajú pražiadneho rozumného zmyslu, keby sme slovo „je“ mali rozumieť obrazne v zmysle „znamená“.

Okrem toho má sýrsko-chaldejská reč, ktorou Pán Kristus hovoril, asi štyridsať výrazov, ktorými označuje naše „znamená“. Keďže však Spasiteľ ani jeden z nich nepoužil, i to už dokazuje, že jeho slová ustanovenia sa majú brať vo vlastnom a doslovnom zmysle.

sv. Vincent de Paul
Zdieľať:

Author: Zuzana

Som katolíčka nadšená pre misie a evanjelizáciu. V súčasnej digitálnej dobe mať web je skvelou príležitosťou ako evanjelizovať ľudí prostredníctvom internetu.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.