Meniny, sviatky, svätí – 18. jún

kvety - meniny, svätí, sviatky

Meniny majú:

  • Vratislav
  • Vratislava
  • Milan
  • Milana
  • Chantal
  • Colby
  • Lashawnda
  • Shawnda

Všetko najlepšie.

Patrón dňa je svätý Gregor Barbarigo (biskup). Spravoval Padovskú diecézu. Vyznačoval sa dobrou výchovou kléru, katechézou detí, synodálnymi zhromaždeniami. Zomrel v roku 1697.

sv. Vincent de Paul

Myšlienky pre deti a mladých

Aká krásna je chvála, keď prichádza spontánne. Aká je škaredá, keď ju vyhľadávame a robíme si na ňu nárok.

sv. František Saleský

Láska sa podobá len láske, nie je porovnateľná s ničím iným.

Oscar Wilde

Synovia Siona, plesajte a radujte sa v Pánovi, svojom Bohu, pretože vám dá učiteľa spravodlivosti a zošle vám dážď ranný a neskorý ako kedysi.

Kniha proroka Joela 2, 23

Kedykoľvek padá dážď z neba, ďakujem ti zaň aj že mám teba. – Možno ti nepríde na um, že dážď môže byť darom od Boha. Najmä ak sa chceš hrať vonku. Ale dážď je niečo, bez čoho by sme nemohli žiť. Keby nepršalo, neboli by jabĺčka ani jahody či pomaranče. Nemali by sme mlieko (kravičky jedia trávu, aby mali mlieko). Nemali by sme chlieb (je z obilia, ktoré rastie na poli). Nemali by sme ani oblečenie (je z bavlny, ktorá rastie na poliach). Nuž teda, si rád, že prší?

Kto poškodil ohováraním alebo osočovaním česť blížnemu, je povinný poškodeného odprosiť a osočovanie odvolať. Kto týmto spôsobom zavinil škodu, musí zavinenú škodu nahradiť.

Katechizmus
Meniny - android aplikácia

Pre dospelých

Ranné chvály ako ranná modlitba sú podľa ctihodnej tradície celej Cirkvi základnou zložkou každodenného ofícia, a preto ich treba pokladať za jednu z hlavných častí denného ofícia a ako také ich aj sláviť (SC 89 a; porov. č. 100).

Ranné chvály, ako to vidno z mnohých ich prvkov, sú určené a usporiadané na posvätenie rána. Tento ranný charakter najlepšie vystihuje svätý Bazil Veľký slovami: „Ranná modlitba je na to, aby boli prvé hnutia nášho ducha a našej mysle zasvätené Bohu; a nezačínajme nič iné skôr ako by sme sa nenaplnili radosťou z rozjímania o Bohu, ako je napísané: „Na Boha myslím a vzdychám“ (Ž 77, 4). Ani sa nedávajme do práce skôr, ako vykonáme to, čo sa hovorí v žalme: „Veď ku tebe, Pane, sa modlím, za rána počúvaš môj hlas, za rána prichádzam k tebe a čakám.“ (Ž 5, 4 – 5; sv. Bazil Veľký Regulae fusius tractatae, Resp. 37, 3: PG 31, 1014).

Okrem toho táto posvätná hodina, ktorá sa koná na úsvite dňa, vyvoláva spomienku na zmŕtvychvstanie Pána Ježiša, ktorý je pravým svetlom, čo osvecuje všetkých ľudí (porov. Jn 1, 9), „slnkom spravodlivosti“ (Mal 3, 20), „vychádzajúcim z výsosti“ (Lk 1, 78). „Ráno sa treba modliť preto, aby sme modlitbou oslávili Pánovo zmŕtvychvstanie.“ (Svätý Cyprián, De oratione dominica, 35: PL 4, 561).

Pre tradičných katolíkov

Po Kréde príde ako najbližšia príprava k obete Ofertorium čiže obetovanie. Kňaz bozká oltár a obráti sa k ľudu s pozdravom: „Pán s vami!“ čím želá pokoj a svornosť, aby Boh so zaľúbením prijal ich obetné dary. I ľud želá kňazovi požehnanie pokoja, keď mu odpovedá: „I s duchom tvojím!“ Potom obrátiac sa k oltáru vyzýva veriacich k modlitbe slovom: „Oremus“, „Modlime sa!“ A sám sa hneď potichu modlí verš z niektorého žalmu alebo z niektorého miesta zo Svätého Písma, ktoré slúži za úvod k ofertóriu, obetovaniu, a preto sa nazýva ofertórium či obetovanie. Verš ofertória vždy obsahuje hlavnú myšlienku slávnosti, ktorá sa práve koná. Tak napríklad na Nanebovstúpenie Kristovo znie: „Vstúpil Boh s radostným spievaním a Pán so zvukom trúby. Aleluja“ (Žalm 46, 6).

Potom kňaz odkrýva kalich; miništrant dáva zvončekom znamenie, aby boli prítomní upozornení, že sa začína obetná časť svätej omše. Kňaz položí kalich vľavo, do ruky berie paténu s hostiou, trochu ju pozdvihne a modlí sa: „Prijmi Otče Svätý, všemohúci a večný Bože túto nepoškvrnenú obetu, ktorú ja nehodný služobník Tvoj, prinášam Tebe, Bohu svojmu, živému a pravému, za nesčíselné hriechy a urážky a nedbalosti moje, i za všetkých okolostojacich, ale i za všetkých veriacich kresťanov, živých i mŕtvych, aby mne a im prospela ku spaseniu, k životu večnému. Amen.“ V tejto obetnej modlitbe sa hostia nazýva nepoškvrnenou, keďže súc pripravená podľa cirkevných predpisov1 Pripravovaniu hostií bývala v dávnejších časoch venovaná mimoriadna pozornosť. Pripravovali ich alebo kňazi sami alebo diakoni a nábožné osoby pod dozorom kňaza. Zvlášť v kláštoroch sa to dialo s veľkou slávnosťou. K tomu potrebné nádoby používali len na tento cieľ, vyberali pšeničné zrnká a mlel ich len bezúhonný sluha; samotné pripravovanie a pečenie hostií sa dialo za ustavičných modlietieb kláštorného duchovenstva. Ani kniežatá a urodzené dámy neopovrhli vlastnoručne konať túto prácu. Považovali to za poctu, keď sa im také cirkevné práce zverili. Kráľ svätý Vencel svojou vlastnou rukou zbieral klasy a pripravoval múku i ctihodný chlieb pre oltár. Svätá kráľovná Radegundis tiež vlastnoručne pripravovala hostie pre viac kostolov. , nemá žiadnu škvrnu ani vadu; ďalej a to celkom zvláštne, keďže má to určenie, aby bola premenená v prečistú obetu, ktoru je Sám Ježiš Kristus. Pozdvihovanie hostie naznačuje odovzdávanie sa Bohu.

Ku koncu modlitby robí kňaz s paténou, na ktorej hostia leží, znamenie kríža nad korporálom, na ktorý sa neskôr položí hostia, premenená na telo Pána, a tak ho žehná a svätí.

Kňaz sa potom obráti na epištolnú stranu, očistí kalich purifikatoriom, vlieva do neho víno a prilieva trochu málo vody, ktorú najprv prežehnáva slovami: „Bože, ktorý si dôstojnosť ľudskej podstaty podivne stvoril a podivnejšie napravil, daj: aby sme skrze tajomstvo vody a vína boli účastní božstva Toho, ktorý človečenstva nášho ráčil byť účastný, Ježiš Kristus, Syn Tvoj, náš Pán, ktorý s Tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého, Boh na veky vekov. Amen.“

Ježiš Kristus - Kráľ neba i zeme

Kristus Kráľ – Intronizácia


  • 1
    Pripravovaniu hostií bývala v dávnejších časoch venovaná mimoriadna pozornosť. Pripravovali ich alebo kňazi sami alebo diakoni a nábožné osoby pod dozorom kňaza. Zvlášť v kláštoroch sa to dialo s veľkou slávnosťou. K tomu potrebné nádoby používali len na tento cieľ, vyberali pšeničné zrnká a mlel ich len bezúhonný sluha; samotné pripravovanie a pečenie hostií sa dialo za ustavičných modlietieb kláštorného duchovenstva. Ani kniežatá a urodzené dámy neopovrhli vlastnoručne konať túto prácu. Považovali to za poctu, keď sa im také cirkevné práce zverili. Kráľ svätý Vencel svojou vlastnou rukou zbieral klasy a pripravoval múku i ctihodný chlieb pre oltár. Svätá kráľovná Radegundis tiež vlastnoručne pripravovala hostie pre viac kostolov.
Zdieľať:

Author: Zuzana

Som katolíčka nadšená pre misie a evanjelizáciu. V súčasnej digitálnej dobe mať web je skvelou príležitosťou ako evanjelizovať ľudí prostredníctvom internetu.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.