Meniny, sviatky, svätí – 19. február

kvety - meniny, svätí, sviatky

Meniny majú:

  • Vlasta
  • Patrik
  • Dodie
  • Dolly
  • Dora
  • Dorie
  • Doreen
  • Dorothea
  • Dorothy
  • Dorthy
  • Leland
  • Thea

Všetko najlepšie.

Patróni dňa sú svätý Mansvét (biskup) a blahoslavený Konrád z Placenzy (pustovník). – Svätý Mansvét bol milánsky biskup, obhajca viery, bojoval proti proti bludu monoteletizmu. Zomrel okolo roku 680. – Blahoslavený Konrád bol slávny sicílsky pustovník. Žil v modlitbe, askéze a tvrdom pokánie. Žil v rokoch od 1290 do 1352.

Myšlienky pre deti a mladých

Učme sa tu na zemi milovať tak, ako sa budeme milovať v nebi.

sv. František Saleský

V láske získavame najväčšiu blaženosť, aká kedy bola na svete.

Platón

Moja sila a chvála je Pán, on sa mi stal záchrancom.

Kniha žalmov 118, 14

Keď prídu problémy, strachovať sa nemusím. Božia sila ma hneď urobí statočným. – Mal si už niekedy deň, počas ktorého sa všetko pokazilo? Biblia hovorí, že problémy nikoho neobídu. Ale niečo je na problémoch aj dobré. Keď prídu, nie si sám. Boh ti pomôže. Je silnejší ako ktorýkoľvek problém, ktorý máš. Pomôže ti čokoľvek prekonať.

Boží Syn sa stal človekom, aby nás slovom a príkladom učil, aby mohol za nás trpieť a umrieť, a tak nás vykúpiť. Mocou Svätého Ducha si vzal ľudské telo a ľudskú dušu. Preto je Ježiš Kristus pravý Boh a pravý človek.

Katechizmus
Meniny - android aplikácia

Pre dospelých

Dôsledky kríža

Nie je čnosťou prijať z Božích rúk utrpenia, kríže a nepríjemnosti a potom sa za ne hanbiť. Kto sa hanbí za svoj kríž, nemá živú vieru v Boha, ba ani vieru v Božiu prozreteľnosť. Sú ľudia, ktorí sa vychvaľujú, ako už mnoho vytrpeli, koľko krížov prežili a že pritom všetkom boli vraj vždy takí trpezliví, že až sami sa tomu čudujú. Takí už na tejto zemi prijali svoju odmenu. Keby trpeli z lásky k Bohu, iste by sa tým nechválil. Ich utrpenie nebude v nebi odmenené.

Napokon, na čo sa taký človek chváli, koľko trpí. Zdravý človek, ktorý nič netrpí, mu i tak neuverí, lebo nemá pochopenie pre utrpenie, pokiaľ ho sám nezakúsi. Dobrotivý Boh však vidí všetko a všetko zváži. Hoci ľudia nemajú pochopenie pre naše utrpenie, Boh predsa všetko vidí. Práve takéto tajné kríže a utrpenia, o ktorých svet nevie, nekonečne dobrotivý Pán Boh odmení v nebi najštedrejšie.

Akú nevysvetliteľnú duševnú radosť prináša utrpenie, o ktorom nevie nik, iba sám dobrotivý Boh. S akou veľkou dôverou sa môže taká duša pritúliť k tŕním korunovanému Srdcu láskavého Ježiša.

„Ach, ako by sme nemohli byť svätými, keď máme telo, ktoré môže trpieť, a máme srdce, ktoré môže Ježiša milovať.“

sv. Margita Alacoque

Milovať Pána Boha má takú veľkú hodnotu, že sa to slovami nedá ani vypovedať; ale omnoho väčším šťastím je trpieť z lásky k Pánu Ježišovi. Ešte nik na zemi netrpel také hrozné duševné muky ako Panna Mária.

sv. Klement Hofbauer

Ak sa vám páči obsah na tejto webovej stránke, môžete ma podporiť vami zvolenou sumou. Viac aj tu.

Pre tradičných katolíkov

Počúvaj ďalej, aké zázračné veci milosť Božia v srdci pôsobí. Najskôr činí dušu nevýslovne krásnou a tak ľúbeznou a príjemnou, že krása slnka, hviezd, kvetín i ľudí sa s ňou nemôže ani porovnávať. Keby si mohol dušu, ktorá je v milosti Božej vidieť, musel by si uznať, že každá prirodzená krása musí pred ňou blednúť. To že tento nebeský lesk milosti Božej je neviditeľný pre naše telesné ba i duchovné oko, to jej výnimočnosti nie je na ujmu; ba práve to svedčí o jej vznešenosti, lebo všetko, čo môžeme vidieť telesnými očami, môže mať len obmedzenú a pozemskú krásu.

„Je ale isté“, hovorí bohomyseľný Blosius, „že keby krása duše nachádzajúcej sa v milosti Božej mohla byť videná, tak by diváko naplnila údivom i úžasom, tak že by boli ako bez seba“. Keď Boh túto krásu raz svätej Kataríne zo Sieny zjavil, bozkávala šľapaje tých, ktorí sa namáhajú priviesť naspäť hriešnikov k milosti Božej a úžasom ako bez seba povedala svojmu spovedníkovi: „Ó, otče môj, keby si bol videl krásu duše, ozdobenej milosťou Božou, istotne by si šiel tisíckrát na smrť za každú jednu!“ Kristus Pán sám, ktorého tento lesk svätých duší pritiahol z neba na zem, povedal svätej Brigite, že keby mala vidieť ten lesk, bola by ním oslepená a bez života by padla na zem.

Po druhé milosť Božia nadobúda duši priateľstvo s Bohom a pôsobí, že Boh a omilostená duša sa stávajú dvoma vernými a dôvernými priateľmi. O tomto priateľstve hovorí Kristus Pán: „Už vás nebudem nazývať služobníkmi, ale nazval som vás priateľmi mojimi“ (Jn 15, 15). „Čo je väčšie“ poznamenáva k tomu svätý Cyril Alexandrijský, „čo je vznešenejšie nad to, byť a nazývať sa priateľom Kristovým? Dôstojnosť toho prevyšuje hranice ľudskej prirodzenosti. Lebo ako hovorí žalmista, všetky veci slúžia Stvoriteľovi a niet ničoho, čo by nepodliehalo jeho jarmu na slúženie. Ake je to tak, Pán pozdvihuje k nadprirodzenej oslave svojich služobníkov, ktorí plnia jeho prikázania, keď ich nenazýva služobníkmi, ale priateľmi a zachádza s nimi ako s priateľmi.“

V tomto priateľstve s Bohom nás milosť Božia činí účastnými na Božskej prirodzenosti, vtláča nám jeho obraz do duše, a tým nás činí akosi Bohu rovnými a hodnými jeho najvrúcnejšej dôvernosti. Našu prirodzenosť tak mení a tak vrúcne spája s Bohom, že Boh ďalej v nás nachádza akoby sám seba, a tak nás môže objímať s tou istou láskou, ktorou miluje sám seba. Takto býva človek, zrodený v biede a nečistote, milosťou Božou nad všetky nebesá povýšený a Bohom ako pravým priateľom býva objímaný. Ba keď i človek hriechom v nevernosti túto pásku priateľstva pretrhol, Boh napriek tomu nechce od neho odstúpiť, ale zostáva stáť pred jeho dušou a neprestáva klopať, akoby prosil, aby ho zas dnu pustila, ako sám hovorí: „Hľa, stojím pri dverách a klopem. Ak niekto počuje môj hlas a otvorí mi dvere: vojdem k nemu a budem s ním večerať a on so mnou.“ (Zjv 3, 20)

Po tretie býva duša milosťou Božou tak zošľachtená, že sa stáva nielen priateľkou Božou ale i dieťaťom Božím. Keby kráľ prijal dieťa žobráka za svoje, aká by to bola česť pre to dieťa! Ale pre dušu je tisíc a tisíckrát väčšia česť to, keď ju Boh najhodnejší oslavy prijal za svoje dieťa! Tomu sa diví svätý Ján, keď hovorí: „Podívajte sa, akú lásku nám preukázal Otec, aby sme sa nazývali synmi Božími a nimi aj boli.“ (1 Jn 3, 1) A svätý Pavol k tomu dodáva: „A keď synovia, (teda) i dedičia, zaiste Boží dedičia a spoludedičia Kristovi“ (Rim 8, 17). Ó, aké bohaté je to dedičstvo, byť dedičom Božím! Ako nie je možné, aby sme pochopili, akým veľkým i bohatým Pánom je nekonečný Boh, tak nie je možné pochopiť, akou veľkou cťou a milosťou je to, byť dieťaťom a dedičom Božím! Z toho, že sme priatelia i synovia Boží vyplýva, že Boh je voči duši človeka štedrý a že jej hojne dáva svoje dary. Dáva jej cnosti a bohabojnosť, útechy, dobré žiadosti i vnútorné radosti. Ochraňuje ju, posilňuje ju, riadi i spravuje ju, oddáva jej, ako sme už počuli, seba samého a celkom sa s ňou spája, ako hovorí Sväté písmo: „Daroval nám veľké a drahé veci, tak aby sme skrze ne boli učinení účastnými na jeho Božskej prirodzenosti.“ (2 Pt 1, 3. a 4.). Či to nie sú slávne a nevýslovne bohaté dary?

Zdieľať:

Author: Zuzana

Som katolíčka nadšená pre misie a evanjelizáciu. V súčasnej digitálnej dobe mať web je skvelou príležitosťou ako evanjelizovať ľudí prostredníctvom internetu.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.