Meniny, sviatky, svätí – 21. január

kvety - meniny, svätí, sviatky

Meniny majú:

  • Vincent
  • Běla
  • Agnes
  • Annice
  • Anissa
  • Inez
  • Vicente
  • Vince
  • Vincent
  • Vincenzo
  • Vinnie

Všetko najlepšie.

Patrónkou dňa je svätá Agnesa (panna a mučenica, spomienka). Bola dcérou rímskych bohatých kresťanských rodičov. Pre jej krásu si ju chcel vziať za ženu syn mestského prefekta. Keď ho Agnesa odmietla, že už má za ženícha Ježiša Krista, vtedy sa začalo jej utrpenie, ktoré zvŕšilo jej mučeníctvo okolo roku 304. Konštantín Veľký dal nad jej hrobom postaviť baziliku.

Myšlienky pre deti a mladých

Najťažšie je zriecť sa svojej mienky. A predsa pre pokoru a dokonalosť niet nič potrebnejšieho.

sv. František Saleský

Láska k Bohu a láska k blížnemu sú dve krídla dverí, ktoré sa nedajú otvoriť ani zavrieť samostatne.

Sören Kierkegaard

Všetky Pánove prísľuby sú pravdou.

Druhá kniha Samuelova 7, 28

Boh dodrží svoje sľuby, viem, že je to pravda. Sľubuje aj to, že ma bude vždy milovať, aj teba. – Stalo sa ti už niekedy, že niekto nedodržal sľub, ktorý ti dal? Možno ti kamarát sľúbil, že sa budete spolu hrať, a potom sľub nedodržal. Alebo ti mama sľúbila, že pôjdete spolu na ihrisko, a potom musela urobiť niečo iné a na ihrisko ste ísť nemohli. Aj keď ľudia porušia sľub neúmyselne, vždy nám to ublíži. Boh v Biblii prisľúbil mnoho vecí. Sľubuje nám, že sa bude o nás starať naveky. Sľubuje, že s ním budeme žiť v nebi. Boh však všetky tieto sľuby nedodrží. Na to sa môžeš spoľahnúť.

Boh je duch. Aj keď ho nevidíme, dal sa ľuďom poznať; múdrym usporiadaním sveta; zvlášnym zjavením, ktoré sa nachádza vo Svätom písme a v ústnom podaní, čiže v Tradície.

Katechizmus

Pre dospelých

Modliť sa znamená byť stále v prítomnosti trojsvätého Boha a v spoločenstve s Ním. Znamená asi toľko, že by sme nemali vymeškať ani jedinú príležitosť modliť sa, a teda túto Božiu prítomnosť neprestajne podnecovať, živiť, a tak udržiavať s Bohom stály a trvalý vzťah. Modliť sa máme v nebezpečenstvách a v pokušení, ráno a večer, pred prácou a po práci, pred jedlom a po jedle, ba modliť sa máme neustále. To môžeme dosiahnuť tak, že každú svoju prácu i jedenie, i odpočívanie, aj spánok obetujeme Pánu Bohu z lásky k nemu a na jeho väčšiu slávu. Pri práci môžeme kedy-tedy pozdvihnúť myseľ k Bohu nejakou strelnou modlitbou, ktorú nemusíme ani vysloviť ústami, stačí len mysľou vypovedať. Takto splníme príkaz Kristov: „Treba sa stále modliť a neochabovať“ (Lk 18, 1) a obohatíe seba na celú večnosť, lebo každý dobrý skutok konaný v Božej milosti a z lásky k Bohu, totiž na slávu Božiu, nám zväčší milosť a večnú slávu. Inak mnohé naše skutky, hoci aj dobré, by boli pre večnosť stratené. Mnohými vzdychmi získavame aj odpustky, ktorými môžeme pomôcť dušiam v očistci.

Modliť sa máme za rodičov, za duchovných a svetských predstavených, za živých i mŕtvych, priateľov i nepriateľov, za hriešnikov, odpadlíkov a pohanov, čiže za misie, za rozšírenie Božieho kráľovstva na zemi a za vlasť.

Pán Ježiš nás vykúpil na kríži, preto sa často ako kresťania označujeme, čiže prežehnávame. Prežehnanie je dvojaké:

  • veľké, pri ktorom si ľavú ruku vystretou dlaňou položíme na hruď, pravou vystretou dlaňou i prstami robíme na seba kríž, dotýkajúc sa prstami čela, hrude, ľavého a pravého pleca. Pri slove „Amen“ už sa hrude nedotkneme, ale si zložíme ruky;
  • malé prežehnanie je staršie ako veľké. Slová sú tie isté ako pri veľkom prežehnaní, ale namiesto jedného kríža poznačíme si palcom pravej ruky tri krížiky, a to na čelo, ústa a prsia. Používajú ho germánske národy.

V mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Amen.

slová požehnania

Pre tradičných katolíkov

Taktiež sa vo svätej omši obnovuje a našim očiam predstavuje tajomstvo narodenia. Lebo ako sa Kristus Pán narodil z preblahoslavenej Panny, tak pri svätej omši akoby sa rodil ústami kňaza. A keď kňaz vypovedal posledné slovo pri premenení, drží božské dieťatko, Ježiška, opravdivo telesne vo svojich kňazských rukách. Na dôkaz toho padá hneď na svoje kolená, pokorne sa klania svojmu vlastnému Bohu a Stvoriteľovi vo svojich rukách, nábožne ho pozdvihuje nad svoju hlavu a s radosťou ho ukazuje všetkému zhromaždenému ľudu. Ako premilá Matka Božia ukázala svoje novonarodené dieťatko zbožným pastierom, aby ho všetci poznali a jemu ako Bohu a svojmu Pánovi sa klaňali, tak i kňaz ukazuje ľudu to isté Jezuliatko pod spôsobom chleba akoby v plienkach zavinuté, aby ho všetci poznali a jemu ako Bohu a svojmu Pánovi sa klaňali. Kto to zo srdca urobí, koná väčšiu čnosť, než akú konali pastieri. Lebo títo videli Krista Pána v tele svojimi vlastnými očami a uverili v jeho božstvo; ale my vidíme len vonkajšie podoby chleba a vína, a predsa pevne veríme, že sa v nich skrýva božstvo i človečenstvo Ježiša Krista.

Vo svätej omši máme prítomného i toho, ktorému sa klaňali traja svätí králi, ktorého Simeon vzal na svoje ruky a ktorého Matka Božia v chráme obetovala nebeskému Otcovi. Týchto troch môžeme pri svätej omši nasledovať a tak našou nábožnosťou Kristovi Pánovi niečo veľmi milého preukázať a sebe večnú odplatu zaslúžiť. Podobne počujeme ako Kristus hlása ústami kňaza svoje sväté evanjelium a môžeme z toho čerpať mnoho spásonosného úžitku. Ďalej vidíme Krista Pána pri svätej omši činiť zázrak a víno na svoju presvätú krv premieňať, čo je nepomerne väčším zázrakom ako keď v Káne premenil vodu na víno. Vidíme ho tiež opakovať svoju poslednú večeru a zase chlieb a víno na svoje pravé telo i pravú krv premieňať. Napokon pri pozdvihovaní vidíme Pána Krista na kríži povýšeného a uchom svojho duch počujeme, ako sa modlí za nás: „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia,“ (Lk 23, 34) ako ťažko svojimi hriechmi tvoje božstvo urážajú! My to všetko síce nevidíme očami svojho tela, ale predsa z celého srdca veríme a pre túto svoju pevnú vieru si zasluhujeme väčšiu odplatu než tí, ktorí to videli na vlastné oči, ako o tom Kristus Pán výslovne svedčí slovami: „Blahoslavení, ktorí nevideli a uverili.“ (Jn 20, 29) Čím vyššími a nepochopiteľnejšími sú tieto tajomstvá, tým záslužnejšou je i naša viera a tým bohatšou bude i naša odmena za ňu v nebesiach. Preto kňaz Sanchez píše: „Keby len kresťan dokázal tieto veci náležite použiť, mohol by sa jednou svätou omšou viac obohatiť, než skrze všetky ostatné Bohom stvorené veci.“ (Sanchez, Thesaur. Missae c. 2.)

Posvätný ruženec: radostný (ráno), bolestný (na obed), slávnostný (večer)

Zdieľať:

Author: Zuzana

Som katolíčka nadšená pre misie a evanjelizáciu. V súčasnej digitálnej dobe mať web je skvelou príležitosťou ako evanjelizovať ľudí prostredníctvom internetu.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.