Meniny, sviatky, svätí – 23. apríl

kvety - meniny, svätí, sviatky

Meniny majú:

  • Vojtech
  • Vojtěch
  • Vojtěška
  • Trinity
  • Tristan
  • Tristen
  • Tristin
  • Triston

Všetko najlepšie.

Patrón dňa je svätý Vojtech (biskup a mučeník, spomienka). Bol druhým pražským biskupom. Pri hlásaní evanjelia pohanským Prusom zomrel mučeníckou smrťou 23. 4. 997. Spolok svätého Vojtecha je pomenovaný podľa neho.

Myšlienky pre deti a mladých

Horlivosť si ľahko získame, ak sa cez deň zamestnávame dobrými myšlienkami a strelnými modlitbami.

sv. František Saleský

Čím viac sa zriekaš seba samého, tým väčšia a úprimnejšia je tvoja láska.

Ludwig Feuerbach

Kto sa usiluje o statočnosť a milosrdenstvo, nachádza život, (statočnosť) a česť.

Kniha prísloví 21, 21

Nikto nie je dokonalý a tak je to dobré. Boh mi pomôže usilovať sa vo viere. – Boh vie, že nikto nie je dokonalý. Všetci robíme chyby. Ale môžeme sa usilovať zo všetkých síl každý deň. Môžeme Boha poprosiť, aby nám pomohol správať sa pekne alebo aby sme boli láskaví a verní. Takže nemusíš si robiť starosti s tým, ako byť dokonalý. Bohu stačí, keď sa snažíš.

Hlavné prikázanie, ktoré obsahuje všetky ostatné: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, z celej svojej mysle a z celej svojej sily!“ (Mk 12, 30) „Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!“ (Mk 12, 31)

Katechizmus
Meniny - android aplikácia

Pre dospelých

Konferencia biskupov má však právo prispôsobiť gestá a držanie tela, opísané v omšovom poriadku, povahe a rozumným národným zvyklostiam podľa noriem práva. Treba však dávať pozor, aby zodpovedali zmyslu a povahe jednotlivých častí slávenia. Kde je zvyk, že ľud po skončení zvolania Svätý až do konca eucharistickej modlitby a pred prijímaním, keď kňaz hovorí Hľa, Baránok Boží, zostáva kľačať, chvályhodne sa môže zachovať.

Aby sa dosiahla jednota v pohyboch a držaní tela počas toho istého slávenia, veriaci nech poslúchnu pokyny, ktoré pri bohoslužbe dáva diakon alebo iný laik, alebo kňaz podľa toho, ako je to určené v misáli.

Ku gestám sa rátajú aj úkony a sprievody, keď kňaz s diakonom a posluhujúcimi prichádza k oltáru; keď diakon pred ohlasovaním evanjelia prináša k ambone evanjeliár alebo knihu evanjelií; keď veriaci prinášajú obetné dary a pristupujú k svätému prijímaniu. Patrí sa, aby tieto úkony a sprievody boli dôstojné, možno ich sprevádzať patričným spevom podľa smerníc pre jednotlivé úkony.

V patričnom čase je potrebné zachovať ako súčasť slávenia aj posvätné ticho. Jeho ráz závisí od času, ktorý sa pri jednotlivých sláveniach vyskytuje. Pri úkone kajúcnosti a po výzve na modlitbu sa jednotlivci vnárajú do seba; po čítaniach alebo po homílii krátko uvažujú o tom, čo počuli; po prijímaní vo svojom srdci chvália Boha a modlia sa.

Už pred vlastným slávením omše je chvályhodné zachovať posvätné ticho v kostole, sakristii a priľahlých priestoroch, aby sa všetci nábožne a náležite pripravili na slávenie posvätného úkonu.

Pre tradičných katolíkov

Hlava 26. – Piata námietka ohľadom obety omše svätej

Omša svätá by sa mala slúžiť v materinskej reči a nie v reči, ktorej prítomní nerozumejú.

námietka

To, že sa omša svätá neslúžieva v materinskej reči, ale v reči latinskej, to má tiež svoje príčiny.

Prvá príčina: latinská reč sa nemení preto, že už nežije v ústach ľudu, ale materinská reč práve preto, že je rečou živou, sa ustavične vyvíja a mení; mnoho slov s časom zastaráva, alebo celkom mizne, niektoré menia svoj význam. Ako že sa napríklad naša milá slovenčina premenila! My už tú našu reč, v ktorej písali a učili svätí Cyril a Metod, nerozumieme. Keby sa teda omša svätá slúžievala v materinskej reči, musela by cirkev omšové modlitby pre ich starú reč z času na čas meniť a dávať tlačiť vo svojej reči. To by bola skutočne veľká ťažkosť a malo by to škodný vplyv i na vieru. Lebo cirkev by sa nemohla, ako doteraz odvolávať na staré omšové modlitby, aby dokázala nezmeniteľnosť svojho učenia, keďže jej protivníci by jej mohli vyhodiť na oči, že zmenila zmysel starých omšových modlitieb. Teraz katolíckej cirkvi niečo také vytýkať nemôžu preto, že pri omši svätej a vôbec pri všetkých bohoslužobných úkonoch používanie latinskej reči, ktorá je rečou mŕtvou, nepodlieha už žiadnym premenám.

Druhá príčina: latinská reč predstavuje i napomáha jednote a jednotnosti cirkvi na celej zemi i v službe Božej. Jednota cirkvi si žiada jednotu a jednotnosť v službe Božej, a táto zase jednotnosť reči. Kamkoľvek vnikne rímsko-katolícka cirkev, kdekoľvek zhromaždí deti okolo svojho posväteného oltára, všade pri bohoslužobnej slávnosti hovorí jednou a tou istou rečou. Nech katolík pochodí najbližšie krajiny, v Ázii a v Amerike, v Afrike i v Austrálii, takmer všade nájde ten istý kult (obrady) a počuje tú istú reč svojej svätej cirkvi. I pre kňazov je užívanie jednej cirkevnej reči dobré, keďže tak môžu omšu svätú slúžiť kdekoľvek na svete. Keby bola cirkevná reč rozdielna podľa jednotlivých krajín, koľko kňazov by sa muselo okrem svojej vlasti zrieknuť slúženia omše svätej preto, že cudziu reč nerozumejú?

sv. Vincent de Paul
Zdieľať:

Author: Zuzana

Som katolíčka nadšená pre misie a evanjelizáciu. V súčasnej digitálnej dobe mať web je skvelou príležitosťou ako evanjelizovať ľudí prostredníctvom internetu.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.