Meniny, sviatky, svätí – 24. apríl

kvety - meniny, svätí, sviatky

Meniny majú:

  • Juraj
  • Jiří
  • Jura
  • Ervin
  • Erwin
  • Dharma
  • Tara
  • Tarra
  • Taryn
  • Thora

Všetko najlepšie.

Patróni dňa sú svätý Juraj (mučeník, ľubovoľná spomienka) a svätý Fidél zo Sigmaringenu (kňaz a mučeník, ľubovoľná spomienka). – Svätý Juraj zomrel za vieru okolo roku 300 v Palestíne ako rímsky vojak. Je patrónom vojakov aj skautov. – Svätý Fidél sa narodil v nemeckom mestečku Sigmartigen. Stal sa kapucínom a ako neúnavný kazateľ šíril vieru a posilňoval pravé učenie. Zomrel 24. 4. 1622, bol zavraždený heretikmi v Seewi vo Švajčiarsku.

Myšlienky pre deti a mladých

Pripravte si srdce, aby ste z otcovskej Božej prozreteľnosti rovnako prijali zármutok i potechu, aby ste po nich ani netúžili ani ich neodmietli.

sv. František Saleský

Láska je oveľa väčšie a oveľa odvážnejšie dobrodružstvo ako plavba okolo sveta.

Gilbert Keith Chesterton

Navykaj chlapca na životnú dráhu, ktorej sa mu treba pridŕžať, a neodchýli sa od nej ani v starobe.

Kniha prísloví 22, 6

Najkrajšia zo všetkých vecí, ktoré sa naučím, je milovať Boha, v to verím! – Keď si bol malé bábätko, nemohol si robiť veľa vecí. Mohol si len jesť, spať a vyzerať milo. A teraz? Pozri sa na seba! Dokážeš chodiť, rozprávať, hovoriť vtipy, spievať pesničky… Tvoji rodičia ťa to všetko naučili. A chcú ťa naučiť oveľa viac. Ale najdôležitejšie, čo sa od nich môžeš naučiť, je to, že Boh ťa veľmi miluje!

Boha milujeme nadovšetko vtedy, keď robíme, čo sa jemu páči a sme hotoví radšej zomrieť, ako ho uraziť ťažkým hriechom (Abrahám, svätí mučeníci). Boha máme milovať nadovšetko, lebo On je voči nám nekonečne dobrý.

Katechizmus
Meniny - android aplikácia

Pre dospelých

Jednotlivé časti svätej omše

Obrady, ktoré predchádzajú liturgiu slova čiže spev na vstup, pozdrav, úkon kajúcnosti, Kyrie, Gloria a kolekta, majú povahu začiatku, úvodu a prípravy. Ich úlohou je utvoriť spoločenstvo zo zhromaždených veriacich a správne ich pripraviť na počúvanie Božieho slova a na dôstojné slávenie Eucharistie. V niektorých sláveniach, ktoré sa spájajú s omšou podľa smerníc liturgických kníh, sa vynechávajú úvodné obrady alebo sa vykonávajú osobitným spôsobom.

Antifóna na vstup: Keď sa ľud zišiel a prichádza kňaz s diakonom a posluhujúcimi, začína sa spev na vstup. Tento spev otvára slávenie, utužuje jednotu zhromaždených, ich myseľ uvádza do tajomstva liturgického obdobia alebo slávnosti a sprevádza procesiu kňaza a posluhujúcich. Spev na vstup spieva striedavo zbor spevákov alebo kantor a ľud alebo sám ľud, alebo sám zbor. Možno spievať antifónu s príslušným žalmom z Rímskeho graduála alebo z Jednoduchého graduála, alebo to môže byť aj spev primeraný posvätnému úkonu, liturgickej povahe dňa alebo obdobia. Text tohto spevu nech je schválený konferenciou biskupov. Ak nie je spev na vstup, recitujú antifónu uvedenú v misáli alebo veriaci, alebo niektorí z nich, alebo lektor; inak sám kňaz, ktorý si ju môže prispôsobiť aj úvodnej výzve.

Pozdravenie oltára a zhromaždeného ľudu: Keď kňaz, diakoni a posluhujúci prišli do presbytéria, pozdravia oltár hlbokým úklonom. Potom na znak úcty kňaz a diakon oltár pobozkajú; a kňaz, ak je to vhodné, kríž a oltár incenzuje. Po vstupnom speve kňaz, stojac pri sedadle, značí sa znakom kríža spolu s celým zhromaždením; potom kňaz pozdravom oznamuje zhromaždenému spoločenstvu Pánovu prítomnosť. Týmto pozdravom a odpoveďou ľudu sa prejavuje tajomstvo zhromaždenej Cirkvi. Po pozdravení ľudu môže kňaz alebo diakon, alebo posluhujúci laik veľmi krátko uviesť veriacich do omše dňa.

Úkon kajúcnosti: Potom kňaz vyzve všetkých na úkon kajúcnosti. Po krátkej chvíli ticha celé spoločenstvo ho vykoná formulou všeobecného vyznania hriechov a kňaz ho zakončí rozhrešením, ktoré však nemá účinok sviatosti pokánia. V nedeľu, najmä vo Veľkonočnom období, namiesto obvyklého úkonu kajúcnosti môže byť niekedy požehnanie vody a pokropenie na pamiatku krstu.

Pre tradičných katolíkov

Tretia príčina: Užívaním latinskej reči sa stáva služba Božia ctihodnejšou. Koľko by omša svätá stratila z jej velebnosti a slávnosti, keby bola pri jej konaní užívaná materinská reč!

Keď v šestnástom storočí kňazi, ktorí odpadli od katolíckej cirkvi, ešte nejaký čas slúžievali omšu svätú v nemeckej reči, ľudia stratili všetku úctu pred omšou svätou a hovorievali: „Takú nemeckú omšu si môžeme sami slúžiť.“

Ako príčinu, prečo by sa omša svätá mala slúžiť v mateinskej reči, mohli by sme podľa zdania udať: aby veriaci rozumeli kňazovým slovám. Ale potom by kostol nesmel byť nikdy väčší ako veľká izba, alebo kňaz by musel celú omšu svätú asi uprostred kostola slúžiť, a to tak hlasne, ako keď z kazateľne káže, a o pozdvihnutí a oslávení služieb Božích spevom a hudbou by nemohlo byť ani reči. Ostatne, kto si žiada materinskú reč pri omši svätej, nemá na pamäti, že vlastne cieľom svätej obety nie je poučenie. Keď kňaz slúži omšu svätej nerobí to preto, aby ľud poučoval, ale aby Pánu Bohu obetoval obetu. Aby dokonal obetu, musí síce hovoriť slová, ale on tie slová nehovorí k prítomným, ale k Bohu. A z tej príčiny už od apoštolských čias kňaz pri omši svätej hovorí zväčša celkom ticho, takže počuť to, čo hovorí, nemôžu ani tí, ktorí stoja celkom blízko pri oltári. Omša svätá totižto bola od počiatku považovaná za tajomné konanie; preto kňaz pri nej zväčša hovorí tak tichým hlasom, že ho prítonmní sotva môžu počuť. Keďže teda omša svätá nie je ustanovená na poučovanie ľudu, ale na uctenie Boha a na obsiahnutie jeho milosti a dobrodenia, preto niet rozumnej príčiny, prečo by ju mal kňaz slúžiť v materinskej reči.

K poučeniu ľudu máme kázne a kresťanské vyučovania, a tieto sa dejú v materinskej reči. A naša svätá cirkev ukladá kňazom a duchovným správcom za povinnosť, aby tajomstvá a obrady omše svätej vykladali v materinskej reči. Okrem toho je mnoho poučných a modlitebných kníh, ktoré obsahujú omšu svätú v doslovnom, slovenskom preklade, ako ju kňaz slúži v latinskej reči a podávajú jasné a základné poučenie o všetkom, čo sa k svätej obete vzťahuje. Teda tá námietka protivníkov našej viery nemá pražiadneho základu, že omša svätá by sa mala slúžiť v materinskej reči. A nie bez príčiny vyriekla naša svätá cirkev kliatbu na tých, ktorí sa opovážili tvrdiť, že „omša svätá sa smie slúžiť len v materinskej reči“. (Koncil tridentský Sed. 22)

S radosťou a oduševnením sa pridŕžajme tej liturgickej reči, ktorú sme dostali z Ríma, ktorou hovorí rímska matka cirkev. Milujme túto svoju matku a preto i tú reč, ktorou hovorí. Ostaňme verní tejto matke až do smrti, pamätliví súc krásnych slov Bossuetových: „Z povďačnosti za milosť Božiu, ktorej pečať je vo vás, modlite sa bez prestania za cirkev Kristovu. Traste sa i pri tieni odtrhnutia! Pamätajte na veľké nešťastie tých národov, ktoré roztrhali zväzok jednoty a rozpadli sa medzi sebou, ktoré zo svojho náboženstva už nič viac nemajú, len zmätok a strach pred smrťou! Proti opovážlivým duchom a vnadám novoty postavme tú skalu, na ktorej sme založení a vážnosť našich podaní (tradícií), ktoré všetky minulé storočia obsahujú.

sv. Vincent de Paul
Zdieľať:

Author: Zuzana

Som katolíčka nadšená pre misie a evanjelizáciu. V súčasnej digitálnej dobe mať web je skvelou príležitosťou ako evanjelizovať ľudí prostredníctvom internetu.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.