Meniny, sviatky, svätí – 24. február

kvety - meniny, svätí, sviatky

Meniny majú:

  • Matej/Matěj
  • Matiáš/Matyáš
  • Sergio
  • Belinda

Všetko najlepšie.

Patrón dňa je svätý Modest (biskup). Bol trevírskym biskupom, zomrel okolo roku 480.

Myšlienky pre deti a mladých

Dve veci nám pomôžu zotrvať v nábožnom živote: rozhodnutie plniť si povinnosti stavu a odvaha neznepokojiť sa a nezmalomyseľnieť pri chybách, ktorých by sme sa mohli dopustiť.

sv. František Saleský

Čím štedrejší si k Bohu, tým väčšmi objavuješ Jeho veľkodušnosť k tebe.

sv. Ignác z Loyoly

Lebo ty si mi pomáhal a pod ochranou tvojich krídel budem plesať.

Kniha žalmov 63, 8

Boh je mojím hrdinom, veľký a mocný. Keď ma chráni, nič sa mi nemôže stať. – Máš svojho obľúbeného hrdinu? V televízii majú hrdinovia úžasné schopnosti a dokážu takmer všetko. Boh je však dokonca lepší ako akýkoľvek hrdina. Chráni ťa a stará sa o teba, niekedy aj neviditeľným spôsobom. Je najmocnejším hrdinom, akého si si kedy mohol priať.

Ježiš svoje učenie nazval Evanjeliom, Blahozvesťou, Radostným posolstvom. Preto sväté knihy, v ktorých je opísané Ježišovo učnie o živote, voláme Evanjeliá.

Katechizmus
Meniny - android aplikácia

Pre dospelých

Pri utrpení myslíme aj na nebeskú odmenu

Niektorý človek, keď na neho Boh dopustí kríž, utrpenie alebo protivenstvá, je taký smutný a zronený, ako keby Boh nebol sľúbil nijakú odmenu za bolesti alebo ako keby svoj sľub nemohol splniť. Takýmto spôsobom neslobodno urážať nekonečnú Božiu dobrotu, spravodlivosť a vernosť.

Táto zem je len slzavým údolím. Na tejto zemi Boh nesľúbil večnú slávu. Slávu sľúbil na druhom svete, vo večnosti, ako odmenu všetkým, čo budú zachovávať jeho príkazy, trpezlivo znášať svoje utrpenia a všetku svoju dôveru vkladať do nekonečného milosrdenstva pre zásluhy umučenia Ježiša Krista. Ježiš povedal: „Radujte sa a jasajte, lebo máte hojnú odmenu v nebi.“

Svätý Jozef de Calasanz hovorieval: „Keď pohliadneme na nebo, na našu bohatú odmenu, každá bolesť sa bude zdať nepatrnou.“ Táto myšlienka oduševňovala aj svätého Agapita, 15-ročného mučeníka. Keď mu kat kládol žeravé uhlie na hlavu, hovoril: „Čo ma po tom, keď tu na zemi bude spálená moja hlava, tam v nebi bude korunovaná slávou.“ Keď trpíš, mysli na nebo. Tento život je krátky. Utrpenie sa náhle pominie, ale odmena zaň a nebeská blaženosť bude večná.

Po svojom utrpení nasleduje síce smrť, ale po smrti nasleduje vzkriesenie, večná sláva a blaženosť. Po nevysloviteľných bolestiach Božej Matky nasledovala jej nevysloviteľná radosť v nebi.

Pre tradičných katolíkov

Počúvaj, ako pozoruhodne o tom píše svätý Pavol: „Toto naše terajšie kratučké a ľahké súženie pôsobí v nás preveľmi veľkú váhu večnej slávy“ (2 Kor 4, 17). Vezmi si tieto slová k srdcu a uvažuj o ich zmysle; lebo sú tak úžasné, že im sotva možno veriť. Kto by tomu aj mohol veriť, že kratučké a ľahké súženie môže v nás pôsobiť preveľmi veľkú slávu, keby nám to Písmo sväté výslovne nepovedalo? Keď svätý Pavol mohol kratučkému a ľahkému súženiu pripisovať takú krásnu odplatu, celým právom môžem takú odmenu privlastňovať účasti na omši svätej. Lebo omša svätá je kratučkým a ľahkým súžením či zapieraním seba. Keď máš ďaleko do kostola, keď je cesta blatistá a namáhavá, keď v zime mrzneš pri omši svätej, keď kvôli omši svätej musíš ráno včaššie vstať, keď ti omša svätá prichádza pridlhou, keď musíš niektoré práce odložiť, aby si sa mohol zúčastniť na omši svätej, keď niekedy pri omši svätej nemôžeš mať pravú nábožnosť atď., tieto a podobné ťažkosti sú ľahkým súžením, sebaumŕtvením, ktoré nemusíš znášať pre veci časné, ale pre najvznešenejšiu službu Božiu, pre vykonanie najznamenitejšieho z dobrých skutkov, pre omšu svätú. Z toho vyplýva, že toto kratučké a ľahké súženie ti nadobudne preveľmi veľkú slávu v nebi, a že každé ťa povýši o niekoľko stupňov vyššie v sláve.

Aby si mal akýsi pochop o tejto veľkej sláve, vyrozprávam ti jednu peknú legendu. Jeden roľník mal tak veľkú lásku k omši svätej, že keď bol v práci na poli alebo v hore a počul zvoniť na omšu svätú, zanechal svoj pluh i svoje voly a hneď sa ponáhľal do kostola. Tak to začal vo svojom mladom veku, robieval to usilovne až do staroby. Keď tak raz išiel z poľa do kostola a cesta sa mu pre zlé počasie zdala veľmi ťažkou, povedal si: „Som už starý muž a nemôžem tak chodiť ako za mlada. Hádam mi to Pán Boh nebude mať za zlé, keď viac ďalej nebudem z poľa do kostola tak ďaleko odchádzať. Keď budú zvoniť na omšu svätú a budem doma, pôjdem však na omšu svätú, ale ak budem na poli, budem v mene Božom vo svojej práci pokračovať.“ Keď sa takto rozhodol, počul kohosi za sebou prichádzať, a keď sa obzrel, videl anjela, ktorý mal lono plné kvitnúcich ruží, ten anjel bol tak krásny, že sa roľník nazdal, že má pred sebou samého Pána Boha. Preto padol pred ním na kolená a povedal: „Ó, môj milý Bože! Čím som si ja tú milosť zaslúžil, že ku mne prichádzaš?“ Anjel odpovedal: „Nie som Boh, ja som tvoj anjel strážny.“ Roľník na to: „Ó, milý môj anjel, čo to znamená, že som sa stal hodným teba vidieť?“ Anjel povedal: „Boh ma poslal, aby som chodil za tebou, a to som i vždy robil, keď si z poľa na omšu svätú odchádzal.“ A to prečo?“ pýtal sa roľník. Anjel odpovedal: „Koľko krokov si urobil ku kostolu, toľko ruží vypučalo na tvojich šľapajach. Tie som zakaždým zobral a zaniesol do neba.“ Potom otvoril svoje lono, ukázal mu ruže a povedal: „Hľa, to sú tie ruže, ktoré som dnes zobral spod tvojich nôh; preto ti radím, aby si to nerobil, čo si si predsavzal, ale aby si neprestával tak usilovne do kostola chodiť, ako si to robieval za mlada. Ak zotrváš v tomto svätom chválitebnom diele až do konca, budem pri tvojej smrti korunovať tvoju hlavu ružami a v nebi ovenčím i tvoj trón ružami na tvoju večnú česť a slávu.“ Potom anjel zmizol. Roľník v slzách ďakoval Bohu za to utešené zjavenie. Na to zjavenie nemohol nikdy viac zabudnúť a bol krásou anjela a ľúbeznou vôňou ruží nad nebeskými vecami tak uchvátený, že sa mu všetko pozemské hnusilo. Po tomto zjavení žil ešte krátky čas a zomrel viac od túžby po nebeských radostiach, ako pre bolesti v chorobe.

Hľa, tomu zbožnému mužovi boli zapisované všetky jeho kroky, ktoré vykonal na ceste na omšu a boli odmeňované vypučaním nevädnúcich nebeských ruží, ktorými zostane ozdobený na veky. Ak mu Boh každý krok k chrámu Pána tak bohato odmenil, ó, ako že mu potom odmenil jeho nábožnú účasť na omši svätej! To nevieme, ani pochopiť nemôžeme; ale dúfajme, že to niekedy v nebi uvidíme a zároveň s ním hojnej odplaty za účasť na omši svätej užívať budeme.

sv. Vincent de Paul
Zdieľať:

Author: Zuzana

Som katolíčka nadšená pre misie a evanjelizáciu. V súčasnej digitálnej dobe mať web je skvelou príležitosťou ako evanjelizovať ľudí prostredníctvom internetu.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.