Meniny, sviatky, svätí – 30. január

kvety - meniny, svätí, sviatky

Meniny majú:

  • Ema
  • Robin
  • Daphne
  • Roosevelt

Všetko najlepšie.

Patrónkami dňa sú svätá Martina (panna a mučenica) a svätá Aldegunda (opátka). – Svätá Martina pochádzala z bohatej rodiny. Vynikala nevinnosťou života, dobročinnou láskou a odvahou vo vyznávaní viery. Zomrela v roku 677. Pápež Donus dal na jej počesť postaviť baziliku. Pápež Urban VIII. napísal o nej nádherný hymnus. – Svätá Aldegunda odmietla sobáš, na ktorý ju nútili. Keď prijala z rúk svätého Amanda panenský závoj, založila kláštor v Maubergu, kde sa stala opátkou. Zomrela v roku 684.

Myšlienky pre deti a mladých

Krása stráca na cene, ak si na ňu potrpíme. Aby bola príťažlivá, treba ju akosi zanedbávať. Aj veda, keď sa ňou nafukujeme, je nám na hanbu a degeneruje na domýšľavosť.

sv. František Saleský

Milovať Boha je tá najvyššia čnosť! Milovať Boha je tá najväčšia múdrosť! Milovať Boha je tá najvyššia vznešenosť! Milovať Boha je tá najväčšia radosť.

Johann Michael Sailer

Ty dávaš život všetkému. Tebe sa klania nebeské vojsko.

Kniha Nehemiášova 9, 6

Stvoril si stromy, vtáky a nebo. Pomôž mi ďakovať ti za toto všetko. – Premýšľame o Bohu, keď ideme do kostola alebo keď čítame zo Svätého písma. Ale Boh je všade. Aj keď ho nemôžeme vidieť, okolo seba pozorujeme veľa vecí, ktoré stvoril. Keď budeš opäť vonku, pozri sa vôkol seba. Zamysli sa nad tým, kto stvoril všetko, čo vidíš. Stromy, vtáky, oblaky… Kamkoľvek sa pozrieš, môžeš vidieť Boha. Poďakuje sa mu za to, že stvoril taký nádherný svet.

Najdokonalejšie Božie stvorenia sú anjeli a ľudia. Anjeli sú duchovia, ktorí majú rozum a slobodnú vôľu, ale nemajú telo, a sú nesmrteľní. Boh stvoril veľa anjelov. Sväté písmo spomína Michala, Gabriela, Rafaela a deväť anjelských chórov.

Katechizmus

Pre dospelých

Veríme, že Cirkev, ktorú založil Kristus a za ktorú sa modlil, je nepominuteľne jedna vo viere, v uctievaní Boha a vo zväzku hierarchického spoločenstva. Bohatá rozmanitosť liturgických obradov a legitímna rozdielnosť teologického a duchovného dedičstva, ako aj osobitná rozdielnosť v disciplíne v lone tejto Cirkvi nielenže „neškodí“ jej „jednote“, ale ju „skôr ešte zvýrazňuje“.

Uznávame, že aj „mimo“ zväzku Kristovej Cirkvi „sa nachádzajú viaceré prvky posväcovania a pravdy, ktoré ako vlastné dary Cirkvi pobádajú ku katolíckej jednote“, a veríme v pôsobenie Svätého Ducha, ktorý vzbudzuje vo všetkých Kristových učeníkoch túžbu po tejto jednote; dúfame, že kresťania, ktorí ešte nie sú v plnom spoločenstve jedinej Cirkvi, napokon sa zjednotia v jedinom stáde pod jediným pastierom.

Veríme, že „Cirkev je na spásu potrebná. Jediný Kristus je totiž Prostredníkom a Cestou spásy a on sa nám stáva prítomným vo svojom tele, ktorým je Cirkev“. Avšak spasiteľný Boží plán zahŕňa všetkých ľudí: lebo aj „tí, čo bez vlastnej viny nepoznajú Kristovo evanjelium a jeho Cirkev, ale hľadajú Boha úprimným srdcom a usilujú sa pod účinkom milostí plniť jeho vôľu, ktorú poznávajú z hlasu svedomia“, patria medzi jeho ľud, hoci neviditeľným spôsobom v počte, ktorý je známy Bohu, a „môžu dosiahnuť večnú spásu“.

Pre tradičných katolíkov

Keďže teda Boh skrze omšu svätú prijíma zadosťučinenie za tvoje hriechy, to ho vedie k tomu, aby svoj hnev proti tebe odložil a dal ti pocítiť svoju milosť, aby si svoje hriechy poznal, oľutoval a dôkladným pokáním sa s ním zmieril.

To však závisí od teba, či chceš alebo nechceš prijať tie milosti, ktoré sa ti vo svätej omši k tvojmu zmiereniu sa s Bohom podávajú. S obetou omše svätej je to aj v tomto ohľade práve tak ako s obetou na kríži. Keď sa Pán Ježiš obetoval na kríži, tak všetci ktorí stáli na Golgote dostali prehojné milosti k pokániu a obráteniu; ale tieto milosti len málo z nich použilo na svoje spasenie. Najviac ich zostalo v zatrvrdnutí a tí prišli o ovocie, o úžitky obety na kríži. Tak i mnoho hriešnikov prichádza ku svätej omši. Prameň milosti im z nej hojne vyteká, ale oni nechcú z neho čerpať a zostávajú vo svojej nekajúcnosti. Z veľkej zmiernej obety nemajú úžitok. Len tí, ktorí horlivo používajú milosti obety omše svätej, dosiahnu odpustenie a zmierenie s Bohom. To dosvedčuje neomylný tridentský koncil týmito slovami: „Keď v omši svätej predstupujeme pred Boha so skrúšeným srdcom, so správnou vierou, s bázňou a úctou, s ľútosťou a pokáním, Pán zmierený touto obetou udeľuje milosť a dar pokánia a odpúšťa previnenia a hriechy.“ (Sed. 22, hlava 2) Ó, aké potešiteľné sú to slová.

Skrze obetu omše svätej dosiahneš i odpustenie časných trestov za hriechy. Ako nás učí viera, po odpustení hriechov a večných trestov obyčajne nám zostávajú ešte časné tresty, ktoré musíme trpieť buď na tomto svete alebo v očistci. Na vyrovnanie časných trestov za hriechy máme rozličné prostriedky, napr. odpustky a kajúcne skutky, zvlášť ale omšu svätú. Lebo ak už obety starého zákona mohli odstrániť mnohé časné tresty ľudí, kto by pochyboval o tom, že omša svätá, v ktorej neprinášame Bohu na obetu zvieratá, ale jeho jednorodeného Syna, dokáže nekonečne viac? Pozrime sa na Golgotu: tam Spasiteľ obetujúci seba za nás odpustil kajúcnemu lotrovi nielen hriechy a večný trest, ale i všetky časné tresty, lebo mu povedal: „Ešte dnes budeš so mnou v raji.“ (Lk 23, 43) Ak teda obeta na kríži mala moc zotrieť časné hriechy za hriechy, túto moc musíme priznať i omši svätej, lebo je svojou podstatou jedna a tá istá s obetou na kríži.

Teda kedykoľvek nábožne sa zúčastníš na omši svätej, ktorá má podobne ako obeta na kríži nekonečnú cenu, môžeš iste dúfať, že ti Boh ešte nevytrpené časné tresty za hriechy celkom alebo aspoň sčasti odpustí. Ako by ťa to malo teda povzbudzovať, aby si na omšu svätú, kedykoľvek ti to je len možné, chodieval a vždy sa na nej nábožne zúčastňoval!

Ale nijako by ti nemalo stačiť, že omšu svätú ako obetu zmiernu obetuješ za seba; ty musíš podľa svojich síl pomáhať i svojim príbuzným a dobrodincom i úbohým blížnym trpiacim. Najúbohejšími z úbohých sú však duše trpiace v očistci. Máme síce mnoho prostriedkov na pomáhanie dušiam v očistci a na ich vyslobodenie z ich múk, ale žiaden z nich nie je tak mocným ako práve omša svätá. O tom svedčí katolícka cirkev slovami: „Duše v očistci dostávajú pomoc skrze príhovor veriacich, najviac však skrze spasiteľné obetovanie omše svätej.“ (Tridentský koncil, Sed. 25)

Duše trpiace v očistci bezprestania k tebe volajú, milý čitateľu: Zmiluj sa nad nami úbohými! Trpíme väčšie a hroznejšie muky i bolesti, než ich je možné trpieť na svete, a sami si nemôžeme ani najmenej pomôcť. Ale ty nám môžeš tak ľahko pomôcť omšou svätou. Ach, maj milosrdenstvo s nami úbohými! Obetuj omšu svätú na naše vyslobodenie, a ak môžeš, daj za nás slúžiť sväté omše! Milý čitateľu, vypočuj bedákanie a volanie o pomoc tvojich zomrelých príbuzných i dobrodincov, snáď drahého otca tvojho, milovanej matky tvojej, dobrého brata tvojho alebo dobrej sestry tvojej, alebo iných pokrvných, príbuzných i známych. Počúvaj to bedákanie a volanie o pomoc dobrodincov i priateľov tvojich! Slyš, ako na teba volá tvoj bra, tvoja sestra: „Zmilujte sa nado mnou, zmilujte sa aspoň vy, priatelia moji; lebo ruka Pánova dotkla sa ma.“ (Job 19, 21)

Posvätný ruženec: radostný (ráno), bolestný (na obed), slávnostný (večer)

Zdieľať:

Author: Zuzana

Som katolíčka nadšená pre misie a evanjelizáciu. V súčasnej digitálnej dobe mať web je skvelou príležitosťou ako evanjelizovať ľudí prostredníctvom internetu.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.