Meniny, sviatky, svätí – 31. január

kvety - meniny, svätí, sviatky

Meniny majú:

  • Emil
  • Marika
  • Emely
  • Emilee
  • Emilia
  • Emilio
  • Emily
  • Milly

Všetko najlepšie.

Patrón dňa je svätý Ján Bosco (kňaz, spomienka). Bol apoštolom opustenej mládeže. Založil rehoľu saleziánov. Svätorečený bol v roku 1934. Svojou formou preventívnej výchovy predišiel modernú pedagogiku. Spolu so svätou Máriou Dominikou Mazzarellovou, ktorá bola svätorečená v roku 1951, založil aj kongregáciou Dcér Panny Márie Pomocnice. Zomrel 31. 1. 1888 v Turíne.

Myšlienky pre deti a mladých

Najlepšou a najvzácnejšou rozvahou je jednoduchosť.

sv. František Saleský

Láska je spontánna, vždy nová: zakaždým sa prejavuje iným spôsobom, nedá sa opísať, vynalieza nepredvídateľné riešenia.

Chiara Lubich

Ty si Boh, ktorý odpúšťa, si láskavý a milosrdný, dlho zhovievavý a veľkého zľutovania.

Kniha Nehemiášova 9, 17

Drahý Bože, ty si môj najlepší kamarát. Tvoja láska je nekonečná. – Keďže Boha nevidíme, je ťažké predstaviť si, aký je. Ale Biblia nám hovorí, že je ako veľmi dobrý kamarát. Odpúšťa nám, keď urobíme niečo zlé, je zhovievavý. Vie, aké je to byť dieťaťom. Miluje nás viac, ako si len vieme predstaviť. Aký skvelý priateľ!

Keď Boh stvoril anjelov, boli všetci dobrí. Všetci anjeli nezostali dobrí. Mnohí zhrešili, a preto boli zvrhnutí do pekla. Zlých anjelov voláme zlí duchovia, diabli či démoni. Dobrých anjelov odmenil Boh večnou nebeskou blaženosťou.

Katechizmus

Pre dospelých

Veríme, že omša, ktorú slávi kňaz v osobe Krista, silou moci prijatej vo sviatosti posvätného stavu a ktorú obetuje v Kristovom mene i v mene údov jeho tajomného tela, je naozaj obeta prinesená na Kalvárii, ktorá sa sviatostným spôsobom sprítomňuje na našich oltároch. Veríme, že takisto ako sa chlieb a víno, ktoré konsekroval Pán pri Poslednej večeri, premenili na telo a jeho krv, čoskoro potom za nás obetované na kríži, aj chlieb a víno, ktoré konsekruje kňaz, premieňa sa na telo a krv Krista slávne sídliaceho v nebi. A veríme, že tajomná Pánova prítomnosť pod podobami vecí, ktoré sa našim zmyslom aj naďalej javia ako predtým, je opravdivá, skutočná a podstatná.

V tejto sviatosti teda nemôže byť prítomný inakšie ako premenením celej podstaty chleba na jeho telo a premenením celej podstaty vína na jeho krv, pričom zostávajú nedotknuté jedine vlastnosti chleba a vína, ktoré vnímame svojimi zmyslami. Toto tajomné premenenie Cirkev priliehavo a náležite nazýva prepodstatnením. Preto každé teologické vysvetlenie, ktoré sa usiluje pochopiť do určitej miery toto tajomstvo, aby bolo v zhode s katolíckou vierou, musí neporušene zachovať, že po konsekrácii v samej objektívnej skutočnosti, teda nezávisle od nášho ducha, chlieb a víno prestali jestvovať, a preto po konsekrácii máme naozaj pred sebou telo a krv Pána Ježiša pod sviatostnými podobami chleba a vína, hodné poklony, ako to chcel sám Pán, aby sa nám dal za pokrm a začlenil nás do jednoty svojho tajomného tela.

Jediná a neoddeliteľná existencia osláveného Krista, Pána, v nebi sa neznásobuje, ale sa vo Sviatosti stáva prítomnou na rozličných miestach sveta, kde sa koná eucharistická obeta. Hľa, to je tajomstvo viery a eucharistického pokladu, ktoré všetci bez výnimky musíme uznávať. Táto existencia po slávení obety zostáva prítomná v Najsvätejšej sviatosti, ktorá prítomná vo svätostánku na oltári je akoby živým srdcom našich chrámov. Preto je našou veľmi milou povinnosťou vzdávať úctu a poklonu vo svätej hostii, ktorú naše oči vidia, samému vtelenému Slovu, ktoré naše oči vidieť nemôžu a ktoré sa nám sprítomnilo bez toho, žeby opustilo nebo.

Takisto veríme, že Božie kráľovstvo, ktoré má svoj začiatok tu na zemi v Kristovej Cirkvi, „nie je z tohto sveta“, ktorého tvárnosť sa pomíňa“, a že jeho vzrasť nemožno pokladať za to isté ako kultúrny, vedecký a technický pokrok ľudstva, ale že spočíva v tom, aby sa hlbšie poznávalo nevyspytateľné bohatstvo Krista, aby sa čoraz pevnejšie vkladala nádej do večných dobier, aby sa vrúcnejšie odpovedalo na Božiu lásku a napokon, aby sa milosť a svätosť stále viac šírili medzi ľuďmi. Avšak tá istá láska pobáda Cirkev, aby pokladala za vec srdca aj pravé časné dobro ľudí, lebo hoci neprestáva pripomínať všetkým svojim deťom, že „tu na zemi nemajú trvalý príbytok“, predsa ich podnecuje, aby každý podľa svojho životného postavenia a možností napomáhal vzrast svojej pozemskej vlasti, podporoval spravodlivosť, pokoj a bratskú svornosť medzi ľuďmi a aby poskytoval príhodnú pomoc svojim predovšetkým chudobným a nešťastným bratom.

Pre tradičných katolíkov

V Starom zákone Boh ustanovil Židom nielen zápalné obety na znamenie poddania sa pod moc Božiu, ale i obety pokojné a prosebné na dosiahnutie časných dobrých vecí a odstránenie škodlivých, zlých vecí. Tieto prosebné obety boli u Židov vo veľkej vážnosti: nimi nadobudli mnoho dobrého a mnoho zlého od seba oddialili. Tak čítame vo Svätom písme: Keď Filištínci chceli prepadnúť Izraelských synov, títo povedali Samuelovi, aby za nich prosil Boha. Samuel za nich obetoval baránka a prosil Boha o pomoc. Vtedy Boh zastrašil Filištíncov a Izraeliti ich odohnali. (1 Kr 7, 7)

Aj o Dávidovi čítame, že keď Boh trestal ľud morovou ranou, Dávid dal obetovať obetu pokojnú, ktorá oddialila od ľudu morovú ranu. A takých príkladov máme vo svätom Písme mnoho.

Ak Boh dal Židom takú mocnú prosebnú obetu, o čo viac to učinil v novom zákone? Ak na pokojnú obetu zabitý a obetovaný Baránok priniesol obetujúcemu od Boha toľko milosti, akú moc musí mať nevinný Baránok Boží, keď býva za nás na oltári duchovným spôsobom zabitý a s celým pokladom svojich zásluh Bohu Otcu obetovaný? Čo by mohol v okamihu takého obetovania nebeský Otec odoprieť? Veď sám Spasiteľ, teda večná Pravda, hovorí: „Ak budete Otca o niečo prosiť v mojom mene, dá vám.“ (Jn 16, 13) Ak teda sám Ježiš, ako sa to deje v omši svätej, prosí za nás svojou krvou a my s odvolávaním sa na túto predrahú krv prosíme o vyslyšanie, čo nám môže vtedy Boh ešte odoprieť? Hoci sme nehodní, aby nás vyslyšal, Boh na príhovor svojho Syna nám nič neodoprie. Alebo ktože pochybuje o tom, že Ježiš v omši svätej prosí Boha za nás? Ak Ježiš podľa slov svätého Pavla vstúpil na nebesia a tam žije v sláve na veky, „aby za nás prosil“, či tu na oltári, kde je spolu najvyšším kňazom i našou obetou, aby nám zásluhy svojho utrpenia i svojej smrti v miere prehojnej privlastňoval, či tu sa snáď prestane za nás modliť k svojmu nebeskému Otcovi?

Posvätný ruženec: radostný (ráno), bolestný (na obed), slávnostný (večer)

Zdieľať:

Author: Zuzana

Som katolíčka nadšená pre misie a evanjelizáciu. V súčasnej digitálnej dobe mať web je skvelou príležitosťou ako evanjelizovať ľudí prostredníctvom internetu.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.