Meniny, sviatky, svätí – 7. máj

kvety - meniny, svätí, sviatky

Meniny majú:

  • Monika
  • Stanislav
  • Mona
  • Monica
  • Monique
  • Stewart

Všetko najlepšie.

Patrónkou dňa je blahoslavená Gizela. Bola manželkou svätého Štefana, uhorského kráľa, podporovala manžela v šírení viery a po jeho smrti vstúpila do kláštora v Niedernburgu ako benediktínska rehoľníčka. Bola aj opátkou. Zomrela asi v roku 1060 v Pasove.

Ruženec - android aplikácia

Myšlienky pre deti a mladých

Sme naviazaní na svoju mienku a úsudok a veľmi si ich vážime. Preto sa len málokto dostáva k dokonalosti.

sv. František Saleský

Ak chceš byť milovaný, miluj!

Seneca

V tichosti a dôvere je vaša sila.

Kniha proroka Izaiáša 30, 15

Keď sa stíšim a nájdem si chvíľku, Boh ku mne prehovorí tichým hlasom. – Dokážeš počuť niekoho šepkať v miestnosti plnej ľudí a rôznych zvukov? Nie! Na to, aby si počul dobre niekoho, kto šepká, musíš byť veľmi potichu. Napriek tomu, že Boh je mocný, rád sa nám prihovára šeptom. To je dôvod, prečo sa niekedy počas dňa potrebujeme stíšiť a započúvať sa, čo nám hovorí. Ak si ten čas nájdeme, budeme počuť jeho slová, ktoré nám pošepká priamo do srdiečka.

Pána Boha sme povinní uctievať vnútorne i navonok, lebo človek pozostáva z duše a tela. Preto Pán Ježiš ustanovil vonkajšiu bohoslužbu pri svätej omši a pri sviatostiach. Cirkev koná obrady ako viditeľný znak svojej úcty voči Bohu.

Katechizmus
Meniny - android aplikácia

Pre dospelých

V omši, pri ktorej kňazovi posluhuje a odpovedá iba jeden posluhujúci, nech sa zachová obrad omše za účasti ľudu. Posluhujúci podľa potreby hovorí časti, ktoré patria ľudu.

Bez posluhujúceho alebo bez prítomnosti aspoň nejakého veriaceho možno slúžiť omšu iba z oprávneného a rozumného dôvodu. Vtedy sa vynechávajú pozdravy, výzvy a požehnanie na konci omše.

Prejavy úcty oltáru a evanjeliára: Podľa tradičného zvyku prejavujeme úctu oltáru a evanjeliáru bozkom. Ale tam, kde takýto znak nezodpovedá tradícii alebo povahe niektorého kraja, konferencia biskupov má namiesto neho určiť iný vhodný znak so súhlasom Apoštolskej stolice.

Pokľaknutie a úkon: Pokľaknutie na pravé koleno až na zem vyjadruje poklonu, a preto je vyhradené Oltárnej sviatosti a svätému Krížu od slávnostnej poklony v liturgii Veľkého piatka až do začiatku Veľkonočnej vigílie. V omši pokľakne celebrujúci kňaz tri razy a to: po pozdvihovaní hosti, po pozdvihovaní kalicha a pred prijímaním. Osobitosti, ktoré treba zachovať pri koncelebrovanej omši, sa uvádzajú na príslušných miestach. Ak je však v presbytériu svätostánok s Najsvätejšou sviatosťou, kňaz, diakon a ostatní posluhujúci pokľaknú, keď prídu k oltáru, keď od neho odchádzajú, ale nie počas samého slávenia omše. Inak každý, kto prechádza popred Najsvätejšiu sviatosť, si pokľakne, okrem procesiového sprievodu. Posluhujúci, ktorí nesú procesiový kríž alebo sviece, namiesto pokľaknutia urobia úklon hlavou. Úklon znamená úctu a česť, ktorá sa vzdáva osobám alebo ich znakom. Sú dva druhy úklonov – úklon hlavy a úklon tela.

a) Úklon hlavy je pri vyslovovaní mena troch Božských osôb spolu, pri mene Ježišovom, Panny Márie a svätého, na počesť ktorého sa slávi omša.

b) Úklon tela čiže hlboký úklon: pred oltárom, pri modlitbe Všemohúci Bože, očisť mi srdce i pery a Prijmi nás, Bože, v duchu pokorných; vo vyznaní viery pri slovách A mocou Ducha Svätého vzal si telo; v rímskom kánone pri slovách Pokorne ťa prosíme. Tak sa ukloní aj diakon, keď prosí o požehnanie pred čítaním evanjelia. Okrem toho sa kňaz trocha skloní, keď pri premenení vyslovuje Pánove slová.

Pre tradičných katolíkov

Hlava 30. – Oltárna ozdoba

Katolíkovi je najdrahším miestom na zemi dom Boží, a v ňom najväčším pokladom oltár. Či z toho prirodzene nenasleduje, že to najvzácnejšie a najcennejšie, čo máme, vynakladáme na ozdobu našich domov Božích? Či radosť z ozdoby kostolov a oltárov nespočíva v samotnej veci, ak máme živú vieru? Úcta, láska, vďačnosť k Bohu si žiada, aby oltár, na ktorom leží presväté telo a predrahá krv Ježiša Krista na zmierenie sveta, nebol bez ozdoby.

Keď Pán Boh odlúčil svetlo od tmy, suchú zem od vody, rozprestrel prvý jarný koberec na zem, naplnil ju všelijakými živými bytosťami, roztiahol krásne, slnečné nebeské klenutie nad všetko a len teraz postavil svojho miláčika, človeka, na túto dobre zariadenú a krásne ozdobenú zem, a síce do jej najutešenejšej časti, do raja. A človek by mal pristať na to, že svojmu Stvoriteľovi, svojmu Vykupiteľovi dá k spočívaniu holú kamennú dosku? Nikdy! Kde v srdci prebýva láska k Bohu, tam pre službu Bohu nechcú núdzu, ale krásu.

„Pane, milujem ozdobu Tvojho domu“ (Ž 25, 8), to jest nespočívam na núdznom a najpotrebnejšom, ale na tom, čo je najlepšie, najkrásnejšie, najvzácnejšie, to sa vynalotí ku službe Tvojej. Síce vtedy, keď Magdaléna vyliala drahú masť Pánovi na nohy, jeden z tých, ktorí stáli najbližšie k Ježišovi poznamenal, že tak ľúbezná vôňa sa rozľahla po celom dome, že to nie je potrebné a že tie peniaze sa mohli lepšie vynaložiť. Ale ten, kto to povedal, bol Judáš, ktorého nikto nesmie nasledovať. (Sauter, O. S. B., Das hl. Messopfer, 10.)

Ježiš Kristus - Kráľ neba i zeme

Kristus Kráľ – Intronizácia

Zdieľať:

Author: Zuzana

Som katolíčka nadšená pre misie a evanjelizáciu. V súčasnej digitálnej dobe mať web je skvelou príležitosťou ako evanjelizovať ľudí prostredníctvom internetu.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.