Meniny, sviatky, svätí – 8. február

kvety - meniny, svätí, sviatky

Meniny majú:

  • Zoja
  • Milada
  • Aranka
  • Cortney
  • Courtney
  • Curtis
  • Kurtis

Všetko najlepšie.

Patróni dňa sú svätý Hieronym Emiliáni (ľubovoľná spomienka) a svätá Jozefína Bakhita (panna, ľubovoľná spomienka). – Svätý Hieronym Emiliáni nazývaný aj „otec sirôt“ založil Kongregáciu rehoľných klerikov na pomoc chudobným, chorým, sirotám a opusteným. Je patrónom sirôt a opustených (Pius XI. v roku 1928). Zomrel 8. 2. 1537 v Somaske v Taliansku. Jeho hrob je cieľom pútí a miestom mimoriadnych uzdravení. – Svätá Jozefína Bakhita je černošská svätica zo Sudánu, ktorá sa ako otrokyňa dostala do kresťanských rúk v Benátkach, kde konvertovala a stala sa potom rehoľníčkou kanosských dcér lásky. Zomrela v roku 1947. Za svätú bola vyhlásená v roku 2000.

Myšlienky pre deti a mladých

Kto je naozaj trpezlivý, znáša s rovnakou duševnou silou kríže ponižujúce i kríže, ktoré sú u ľudí vo veľkej vážnosti.

sv. František Saleský

Každý čin, ktorý nie je založený na láske, nesie v sebe zárodok smrti.

Heinrich Pestalozzi

Pane, opora moja, útočište moje, osloboditeľ môj. Bože môj, moja pomoc, tebe dôverujem; ty si môj štít, sila mojej spásy a môj ochranca.

Kniha žalmov 18, 3

Moja mamička, môj ocko a Boh, to sú traja, vďaka ktorým sa cítim bezpečne nielen ja! – Boh vždy chce, aby si sa cítil bezpečne. Tvoji rodičia tiež. Urobia všetko pre to, aby ťa chránili. Mama ťa teplo oblečie, keď je vonku zima. Ocko ťa drží za ruku, keď prechádzate cez cestu. Ak tvoji rodičia musia niekam odísť, poprosia, aby ťa strážil niekto, komu dôverujú. Môžeš dôverovať rodičom aj Bohu, že ťa budú vždy chrániť a držať v bezpečí.

Prví ľudia stratili mimoriadne dary tým, že vedome a dobrovoľne neposlúchli Boha a jedli ovocie zo zakázaného stromu.

Katechizmus

Pre dospelých

Sviatostný Ježišu, nie som schopný vysloviť všetky myšlienky a city, ktorými sa ti klaniam. Prijmi aspoň to, že tu kľačím pred tebou a že ti s hlbokou vďačnosťou obetujem tieto chvíle skromnej poklony.

Verím, Pane, že si tu v Eucharistii prítomný. Verím, že si tu práve tak, ako v nebi u svojho Otca, medzi anjelmi a svätými. Verím, že tvoj božský pohľad spočíva teraz na mne a že s láskavosťou a porozumením prijímaš vzdychy môjho srdca. Oltárna sviatosť je pre mňa živou skutočnosťou, tvoja prítomnosť je mojou blaženosťou. Úprimne ti ďakujem. Spasiteľ môj, že si nám ustanovil túto sviatosť, že si takto vždy s nami a že nás neopúšťaš v časnom živote naplnenom rôznymi starosťami.

Ježišu Kriste, ty si moja nádej! V tomto živote ma môžu sklamať a opustiť aj tí najvernejší ľudia. Viem, že ty ma neopustíš nikdy. Ty vždy zostaneš so mnou, ty mi budeš vždy tým istým láskavým Bohom a Majstrom. Ty mi budeš vždy potešiteľom a svätou posilou, ty si moja nádej. Nežiadam odmenu od ľudí. Mňa blaží, keď môžem plniť tvoju svätú vôľu, keď pracujem a modlím sa s vedomím, že ma ty vidíš, že ma ty žehnáš a že si spokojný s mojou prácou a s mojím životom. Ty si pre mňa moja jediná odmena, ty si cieľ môjho života a každej mojej námahy, ty si moja opora.

Milujem ťa nadovšetko, láskavý Spasiteľ, ktorý sa tak skromne ukrývaš o svätostánku, aby si nás posilnil. Len cez teba chcem milovať ostatných, ktorých si mi zveril a ktorí sú môjmu srdcu blízki. Tá číra ľudská láska je plytká a nestála. Ľudská láska je len vtedy stála a vie prinášať obety, keď je spojená s Božou láskou, láskou Najvyššieho.

Ty si Boh. Verím v teba, dúfam v teba, milujem ťa nadovšetko. A klaniam sa ti v tejto zázračnej Oltárnej sviatosti. Viem, že som nehodný, viem, že mnohými hriechmi urážam tvoje Božské Srdce. Ale som slabý človek, odpusť mi, Pane. Zo srdca ľutujem, že som ťa urazil/a, že som myslel/a, hovoril/a alebo konal/a proti tvojim zákonom. Uznávam svoju vinu a chcem sa polepšiť. Chcem prichádzať k tvojmu svätostánku s čistým svedomím a pokorným srdcom. Ale bez tvojej pomoci, bez tvojej milosti by som si nevládal/a usporiadať mravný kresťanský život. Preto mi daj milosť, daj mi svoju pomoc, daj mi svoje požehnanie. Prosím ťa, Pane, buď štedrý, lebo pre mňa je tvoja štedrosť potrebná. Už toľko ráz som sľuboval/a, už toľko ráz som si zaumienil/a žiť spravodlivo a čestne, a predsa som toľko ráz klesol/a, toľko ráz zlyhali moje sil. Daj mi teda ešte viac pomoci, o všetkom rozhoduješ. Preto ti s plnou dôverou odovzdávam seba a svojich blízkych.

Pane, ďakujem ti za veľký dar tvojej sviatostnej prítomnosti. Daj, aby som ťa prijímal/a s takou nábožnosťou, že by som si zaslúžil/a milovať ťa a chváliť ťa so všetkými svätými na veky vekov. Amen.

Modlitba k Oltárnej sviatosti (štvrtok)

Pre tradičných katolíkov

Známe je príslovi: „Komu česť, tomu česť.“ Avšak Najvyššiemu a Najväčšiemu Pánu Bohu patrí i najväčšia česť. Po ňom patrí česť, hoci iným spôsobom a v nekonečne menšej miere, tým ktorí sú anjeli a svätí v nebi. Boh ich sám miluje a ctí, vyznamenáva ich a korunuje ich slávou a odpláca ich zásluhy u neho večnou blaženosťou. Boh teda istotne nemá nič proti tomu, keď i my si, tak ako On sám, vysoko vážime i ctíme Jeho milých a priateľov.

Žiadnu ťažkosť nám nerobí ani otázka, ako anjeli a svätí v nebi vedia o našej úcte. Anjeli vedeli o narodení Ježiša Krista, čo nevedeli ani pastieri v najbližšom susedstve pri Betleheme; a tí, ktorí sú v nebi to sám Kristus Pán hovorí, vedia o obrátení hriešnika a radujú sa z neho. Ostatne Pána Boha to nič nestojí dať svojím milovaným priateľom vedieť to, čo robíme my na zemi im k vôli na ich česť. A bola by to veľká nezrovnalosť, keby sme sa my mohli tešiť z ich radosti v nebi a keby sa oni nemohli alebo nechceli by mať žiadnu účasť na našej radosti alebo žiali.

K mnohým katolíckym pobožnostiam k anjelom a svätým, prináleží i omša svätá. To sa samo sebou rozumie, že omšu svätú neobetujeme anjelom a svätým, ale len Pánu Bohu. To si už podstata omše svätej tak žiada. Veď omša svätá je najistejším výrazom našej poddanosti a poklony, ktorá patrí len Bohu. Tak ako sa neklaniame preblahoslavenej Matke Božej, anjelom a svätým, priam tak im ani omšu svätú neobetujeme. „My konáme“, píše cirkevný učiteľ sv. Augustín, „s cirkevnou slávnosťou pamiatku mučeníkov, staviame na ich hroboch oltáre; ale počesť poklony, ktorá sa nazýva „latria“ a je úctou patriacou Božstvu, tú im nepreukazujeme, ani neučíme, že by ju bolo treba preukazovať inému okrem Boha. A keďže obeta podstatne k tej pocte patrí, preto neprinášame žiadnu obetu ani nijakému mučeníkovi ani nijakému inému svätému, alebo anjelovi…“ „Kto kedy slýchal“, pokračuje svätý učiteľ, „že by pravoveriaci kňaz na oltári, hoci i na takom oltári, ktorý bol na hrobe mučeníka ku cti a sláve Božej vystavený, že by bol povedal: „prinášam tebe, Petre, alebo tebe, Pavle, alebo Cypriane, túto obetu?“ Ale to čo býva obetované, to sa obetuje Bohu, ktorý mučeníkov korunoval.“

Tú istú náuku nájdeme i v záveroch tridentského koncilu (Sed. 22. hl. 3.), ako i v modlitbách pri omši svätej, v ktorých je reč o obetovaní svätých obetných darov. Tak sa po Pozdvihovaní kňaz modlí: „Ráči (ó, Pane!) na tieto dary s milostivou a priaznivou tvárou vzhliadnuť a so zaľúbením prijať túto obetu svätú a dar nepoškvrnený…“

Zdieľať:

Author: Zuzana

Som katolíčka nadšená pre misie a evanjelizáciu. V súčasnej digitálnej dobe mať web je skvelou príležitosťou ako evanjelizovať ľudí prostredníctvom internetu.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.