Panna Mária

Nepoškvrnené Počatie Panny Márie – 8. december (slávnosť)

Liturgická slávnosť Nepoškvrneného Počatia prišla v 9. storočí z Konštantínopolu do južnej Itálie a na Sicíliu. V Uhorsku, a teda aj u nás na Slovensku, sa slávil tento sviatok v roku 1193. V roku 1476 ho pápež Sixtus IV. nariadil pre celú rímsku Cirkev. Dňa 8. decembra 1854 pápež Pius IX. vyhlásil učenie o nepoškvrnenom počatí za článok viery.

Giovanni Battista Tiepolo, Museo del Prada, Madrid

Ant. Celá krásna si, Mária, ani dedičnej škvrny niet na tebe.


Prenesenie rodného domu Panny Márie – 10. december

Podľa legendy prvé prenesenie domu Panny Márie bolo 10. mája 1291 po akonskej bitke do Tersatta (v Dalmácii); druhé prenesenie bolo 10. decembra do Loreta. Sviatok prenesenia bol povolený v roku 1632 v regióne Picena a potom aj v Láciu i v cirkevnom štáte. Za čas bol aj zrušený. Teraz sa slávi v niektorých diecézach ako sviatok Panny Márie Loretskej 10. decembra.


Panna Mária Guadalupská – 12. december (spomienka)

Na hlavnom oltári novej baziliky v mexickom Guadalupe je obraz Panny Márie, ktorý nenamaľovala ľudská ruka, ale vznikol zázračne v decembri 1531. V roku 1519 prišli španielski dobyvatelia do Mexika a spolu s nimi aj prví misionári pod vedením biskupa Zumárragu. Misionári tu postavili nové kostoly, nemocnice, školy. Medzi prvými Aztékmi, ktorí sa dali pokrstiť, bol Juan Diego, pôvodným menom Cuauhtlatoatzin. Pri prvom zjavení 9. decembra 1531 mu Panna Mária povedala: „Ja som nepoškvrnená Panna Mária, Matka pravého Boha, skrze ktorého všetko žije, Pána všetkých vecí, Pána neba a zeme. Je mojím želaním, aby mi tu postavili Boží dom, kde ľuďom chcem preukázať a venovať celú svoju lásku, svoj súcit a milosť, svoju pomoc a ochranu. Ja som vaša milostiplná Matka, Matka všetkých ľudí, všetkých tých, ktorí ma ľúbia, ktorí ku mne volajú, ktorí majú ku mne dôveru. Tu chcem vypočuť váš plač a vaše starosti, zmierniť a liečiť vaše utrpenie, vašu núdzu a vaše nešťastie.“

Panna Mária Guadalupská
Panna Mária Guadalupská

Dňa 27. januára 1979 sv. Ján Pavol II. navštívil svätyňu, kde si uctil obraz. Na spomienku tejto návštevy napísal modlitbu k našej milej Panej Guadalupskej:

Požehnaná Panna Mária, Matka krásnej lásky, ochraňuj naše rodiny, aby stále boli jedno, a požehnávaj výchovu našich detí. Ty, naša nádej, zhliadni ľútostivo na nás. Uč nás stále kráčať k Ježišovi. Pomáhaj nám znovu vstať, keď padneme, aby sme sa k nemu vrátili s tým, že svoje chyby a hriechy priznáme vo sviatosti pokánia, ktorá dáva duši pokoj. Prosíme ťa, daj nám veľkú lásku ku všetkým sviatostiam, ktoré sú znamením a ktoré na zemi zanechal tvoj Syn. Najsvätejšia Matka, tak s Božím pokojom vo svedomí, so srdcom oslobodeným od zloby a nenávisti budeme môcť roznášať pravú radosť a pravý pokoj, ktoré prijímame od tvojho Syna, nášho Pána Ježiša Krista, ktorý s Bohom Otcom a Duchom Svätým vládne na veky vekov. Amen.


Očakávanie pôrodu Panny Márie – 18. december

Sviatok má pôvod v mozarabskej liturgii. Schválil ho pápež Gregor XIII. v roku 1573. Slávili ho v Španielsku, potom po roku 1573 v Benátskej republike, v Etrurii, v cirkevnom štáte a v niektorých reholiach. V misáli z roku 1962 už nie je. Orácia (kolekta) tejto omše bola tá istá, ako je aj teraz v časti Spoločné omše preblahoslavenej Panny Márie na Adventné obdobie.


Panna Mária de Mercede (Odmeny)

V rehoľných rodinách osobitne zviazaných s Kristovou Matkou vyniká Rehoľa blahoslavenej Panny Márie de Mercede, ktorú založil v Barcelone sv. Peter Nolask (+1256) na vykúpenie kresťanov zo zajatia v roku 1218 po porade so sv. Rajmundom z Peňafortu (+1276), aragónskym kráľom. Kristus je náš Vykupiteľ, ktorý nám dáva slobodu Božích detí, ktorú nám získal svojou obetou. Tento sviatok bol v doterajšom misáli pre celú Cirkev 24. septembra. Teraz je tam, kde si ho žiadajú. V Zbierke omší o Panne Márii je pod č. 43 formulár omše s názvom Blahoslavená Panna Mária de Mercede (Odmeny), ale už s inými textami. Preblahoslavenú Pannu pod titulom Mercede najväčšmi uctievajú v Aragónsku, v Katalánsku a vo viacerých krajinách Latinskej Ameriky.


Panna Mária Bohorodička – 1. január (slávnosť)

Keď v 6. storočí dostalo Narodenie Pána oktávu (v Ríme), 1. január postupne dostával formu mariánskej spomienky. Staršie vydanie Antifonára z 8. storočia má na 1. januára titul: Natale S. Mariae. Liturgia oslavovala Božie materstvo Panny Márie. Túto spomienku Svätej Bohorodičky Panny Márie byzantský a sýrsky obrad slávil 26. decembra. Kopti ju slávili 16. januára. Neskôr vplyvom galikanskej liturgie oktáva Narodenia Pána dostala ráz sviatku Obrezania Pána, čo ostalo aj v tridentskom misáli. Pius XI. v roku 1931 nariadil sviatok Materstva Panny Márie pre celú Cirkev na 11. októbra na pamiatku 1500. výročia Efezského koncilu, na ktorom bola Panna Mária vyhlásená za Bohorodičku. V obnovenej liturgii od roku 1969 sa slávi Božie materstvo Panny Márie tak ako voľakedy, t. j. 1. januára.

Panna Mária Bohorodička

Ant. Oslavujme materstvo Panny Márie.


Svätá Mária, Matka jednoty – 18. január

Toto je nová omša, ktorá nebola v Rímskom misáli.

Katolícka Cirkev horlí za jednotu kresťanov, ba aj za jednotu všetkých ľudí a prosí Boha, aby na orodovanie blahoslavenej Panny “všetky rodiny národov” sa zhromaždili do jedného ľudu novej zmluvy. Duchovné materstvo Panny Márie má za cieľ, aby všetci boli jedno, ako sa o to vrúcne modlil Ježiš vo večeradle.

Česi majú v liturgickom kalendári 18. januára ľubovoľnú spomienku “Pamiatka Panny Márie, Matky jednoty kresťanov”. V Zbierke omší o Panne Márii pod č. 38 je omšový formulár s názvom Svätá Mária, Matka jednoty.


Zasnúbenie Panny Márie so svätým Jozefom – 23. január

Sviatok sa začal sláviť začiatkom 15. storočia v cirkevných provinciách Remeš, Sens a Rouen (vo Francúzsku). Potom sa slávil v niektorých kostoloch a diecézach v Taliansku, v jeruzalemskom patriarcháte a v niektorých reholiach. Na Slovensku je známy jeden kostol s týmto titulom v Záborsko (farnosť Petrovany, okres Prešov).


Panna Mária Lurdská – 11. február (ľubovoľná spomienka)

Panna Mária sa 11. februára zjavila skromnému 14-ročnému dievčaťu Bernadete Soubirousovej v massabielskej jaskyni v Lurdoch. Potom nasledovalo ešte 17 zjavení: pri jednom z nich sa Panna Mária predstavila ako Nepoškvrnené počatie. Zjavenia boi Cirkvou uznané a potvrdené. Prúdia sem milióny pútnikov, ktorí tu hľadajú zdravie duše i tela. Cirkev síce do roku 1959 uznala iba 58 zázračných uzdravení, ale bolo ich oveľa viac a najmä boli zaznamenané mnohé obrátenia. Pápež Lev XIII. (1878 – 1903) v roku 1891 určil 11. február ako spomienkový deň zjavenia. Pius X. (1903 – 1914) ho rozšíril na celú Cirkev v roku 1907. Pius XI. vyhlásil 8. decembra 1933 Bernadetu za svätú. Možno povedať, že v dejinách našej Cirkvi táto udalosť spôsobila obrovský rozruch vo svete. V Lurdoch zapálený oheň lásky k Panne Márii sa bleskovo rozniesol do celého i nekresťanského sveta, čoho dôkazom bolo i je, že pútnické miesta sú plné aj neveriacich.

Ant. Žiarivá zornica spásy, Panna Mária, z teba vyšlo Slnko spravodlivosti, a tak nás navštívil Vychádzajúci z výsosti.


Zvestovanie Pána – 25. marec – (slávnosť)

“Počneš a porodíš Syna a dáš mu meno Ježiš.” (Lk 1, 31)

Deväť mesiacov pred Vianocami slávime pamiatku počatia Božieho Syna. Nebeský Otec si vyvolil chudobnú, ale čistú a poníženú nazaretskú Pannu na výnimočné a výsadné poslanie stať sa Božou Matkou. Prečistá Panna, ktorá sa ňou má stať, si však panenstvo vysoko váži a radšej by sa tohto vysokého ocenenia aj zriekla, len aby pannou zostala, tak ako sľúbila, keď sa zasvätila Bohu. Len vtedy privolí, keď Ju anjel ubezpečí, že spolu so zachovanou čistotou sa stane i Božou Matkou. Potvrdzuje to slovami: “Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.” Anjel potom od nej odišiel. (Lk 1, 37 – 38). Sviatok Zvestovania Pána sa začal sláviť na Východe okolo roku 550, a to 25. marca. V Ríme ustanovil tento sviatok pápež Sergius I. ˇ687 – 701). Bol to jeden zo štyroch hlavných mariánskych sviatkov. V Rímskom kalendári sa od roku 1969 považuje za sviatok Pána, ako to bolo aj pôvodne, ale zároveň sa uctieva aj Panna Mária.

Ant. Anjel Pána zvestoval Panne Márii. A ona počala z Ducha Svätého.


Panna Mária, Matka dobrej rady – 26. apríl

Blahoslavenú Pannu Máriu ako Matku dobrej rady vzývajú veriaci všade na svete, keď sa modlia Loretánske litánie, lebo pápež Lev XIII. v roku 1903 vložil toto zvolanie do mariánskych litánií. Úcta blahoslavenej Panny Márie, Matky dobrej rady, sa rozšírila z mestečka Genanzzano neďaleko Ríma, kde je jej zasvätená slávna svätyňa, najmä pričinením rehole augustiniánov.

Svätú Máriu právom ozdobujeme titulom Matka dobrej rady: veď je rodička Krista, ktorého Izaiáš prorocky nazval “obdivuhodným Radcom”. Mária po celý život konala pod vedením “Ducha rady”.


Panna Mária, Kráľovná všetkých svätých a Matka ušľachtilej lásky – 8. máj [predtým 31. máj]

Predmetom tohto sviatku je zjavenie Kráľovnej neba v roku 1228 v Andujar (v Španielsku). Pri tomto zjavení istému pastierovi sa našla malá socha Panny Márie. Potom na tomto mieste postavili nádherný chrám, v ktorom sa veľmi uctievala soška Panny Márie. V 18. storočí už bol tento sviatok veľmi starý; výslovne bol potom povolený v roku 1870 pre celé Španielsko a osvojili si ho mnohé americké diecézy. Vo vydaní Rímskeho misála z roku 1962 bol v sekcii Pre niektoré miesta formulár omše tohto sviatku na 8. mája.

Výraz “Matka ušľachtilej lásky” je vzatý zo Siracha 24.24 a vyjadruje duchovnú krásu Panny Márie.

Rím vydal v roku 1987 Zbierku omší o Panne Márii a tam je aj formulár omše o Panne Márii, Matke ušľachtilej lásky (č. 36).


Panna Mária Fatimská – 13. máj (ľubovoľná spomienka)

Od roku 1915 možno sledovať kroniku fatimských udalostí prostredníctvom protokolov zozbieraných z vypočúvaní pastierikov z portugalskej osady Aljustrelu – Lucie, Hyacinty a Františka, ale aj zo stránok pamätí, ktoré napísala Lucia pre biskupa v Leirii menom José Alves da Silva na základe polročného zjavovania sa Panny Márie. Samotnému zjaveniu Panny Márie predchádzalo dvakrát zjavenie anjela, ktorý ich na stretnutie s Pannou Máriou pripravoval. Počas tohto obdobia deti vyprosili veľa uzdravení pre prosiacich. Cirkevná vrchnosť chcela poznať podrobnosti faktov, ktoré sa odohrali v rokoch 1915 – 1917. Lucia napísala v roku 1941 spomienku, v ktorej vyjavila dve prvé časti tzv. fatimského tajomstva: pohľad na peklo a žiadosť, ktorá sa vzťahovala na úctu Nepoškvrneného Srdca Panny Márie. Avšak vôbec nerozprávala o tretej časti tajomstva. Malí vizionári Hyacinta a František onedlho zomreli. Lucia žila ako rehoľná sestra. Zomrela v roku 2005.

Ant. Nepoškvrnené Srdce, pomáhaj nám zvíťaziť nad úkladmi zla, ktoré tak ľahko zapúšťa korene v srdciach dnešných ľudí.


Panna Mária, Pomocnica kresťanov – 24. máj

Cirkev v prenasledovaniach vyvolaných nepriateľmi kresťanskej viery veľa ráz okúsila mimoriadnu pomoc Bohorodičky. Preto už od prvých kresťanských storočí rastie zvyk vzývať v búrkach prenasledovania blahoslavenú Pannu pod titulom Pomocnica kresťanov.

Keď pápeža Pia VII. (+1823) odvliekli z Petrovej stolice a prísne strážili, Cirkev vysielala úpenlivé prosby prostredníctvom Panny Márie a pápež bol nečakane oslobodený a 24. mája 1814 sa vrátil do Ríma.

Na pamiatku tejto mimoriadnej udalosti hneď ustanovil sviatok Panny Márie, Pomocnice kresťanov, ktorý sa mal sláviť v Ríme a slávi sa až doteraz. Okrem toho si vyžiadali toto slávenie aj mnohé diecézy vo Francúzsku a Taliansku. Tento sviatok sa aj teraz slávi v mnohých diecézach a rehoľných inštitútoch, najmä u saleziánov.


Kráľovná apoštolov, v sobotu po nanebovstúpení Pána

Predmetom sviatku je úcta Panny Márie ako predsedajúcej spoločenstvu apoštolov v jeruzalemskom večeradle po nanebovstúpení Pána. Tento sviatok ustanovil na žiadosť najmä palotínov pápež Lev XIII. v roku 1890. Omšu na tento sviatok po Druhom vatikánskom koncile schválila Posvätná kongregácia v roku 1972 a je v Própriu omší Spoločenstva katolíckeho apoštolátu (založil ho sv. Vincent Pallotti, +1850).


Panna Mária, Matka a Sprostredkovateľka milostí – 31. máj [8. máj]

Tento sviatok povolil Španielsku a Belgicku pápež Benedikt XV. v roku 1921. Panna Mária sa volá Prostrednica, pretože je Matkou Spasiteľa, skrze ktorého všetky milosti zostupujú na ľudí. Sviatok sa určil pôvodne na 31. mája. Druhý vatikánsky koncil v roku 1964 naširoko vysvetlil úlohu Panny Márie v tajomstve Krista a Cirkvi a presne vymedzil zmysel a silu “sprostredkovania blahoslavenej Panny: Máriina materská úloha voči ľuďom… nijako nezatieňuje ani neumenšuje jediné Kristovo prostredníctvo, ale skôr ukazuje jeho silu. Lebo nijaký spasiteľný vplyv preblahoslavenej Panny na ľudí nevzniká z dajakej nevyhnutnosti, ale z Božej blahovôle, a vyplýva z bohatstva Kristových zásluh, zakladá sa na Kristovom prostredníctve, od neho vonkoncom závisí, z neho čerpá všetku silu a pritom vôbec neprekáža spojeniu veriacich s Kristom, ba ešte ho podporuje.” (LG 60)

V roku 1971 Posvätná kongregácia pre Boží kult schválila sviatok pod titulom Preblahoslavenej Panny Márie, Matky a Sprostredkovateľky milostí, a to pre rehoľu servitov. Je aj v Zbierke omší o Panne Márii. Slávi sa na mnohých miestach 8. mája. Aj Česi ho majú vo svojom národnom kalendári (8. mája).

Panna Mária je Sprostredkovateľka milostí, lebo bola Kristovou spoločníčkou pri získaní tej najväčšej milosti pre nás: milosti vykúpenia a spásy, Božieho života a slávy bez konce (porov. LG 61).


Panna Mária, Matka milosti – 9. jún

Keď v roku 1863 bolo vo Francúzsku (Issoudun) založené Združenie Našej Panej od Srdca Ježišovho, kult Panej od Najsvätejšieho Srdca ako patrónky ťažkých a zúfalých vecí sa začal rýchlo šíriť. V roku 1913 dostal tento sviatok nový názov – Matka milosti a stal sa zároveň patronátnym sviatkom Misijnej kongregácie Najsvätejšieho Srdca Ježišovho. Predmetom sviatku bola omnipotentia Supplex Panny Márie, čiže Všemohúca prosiaca – Panna Mária môže všetko vyprosiť od svojho Syna. (Porov. omšu Panny Márie, Matky a sprostredkovateľky milostí.)


Mária Panna, Matka útechy – 13. august alebo 20. jún

Tento sviatok má korene v zjavení Panny Márie v roku 1315 v Palerme chorej žene, ktorú Panna Mária opásala svojím pásom a chorá bola hneď uzdravená. Sviatok slávilo bratstvo nazývajúce sa Pás Panny Márie útechy. Sviatok bol povolený pre pustovníkov sv. Augustína v roku 1675.

Aj teraz sa šíri úcta k Panne Márii, Matky útechy alebo Potešenia zarmútených. Osobitne sa uctieva 20. júna v Turíne, kde má slávnu svätyňu, a v mnohých rehoľných rodinách (Rád sv. Augustína, Misijná kongregácia útechy – mužská i ženská – ktorú založil bl. Jozef Allamano +1926).

V Zbierke omší o Panne Márii je pod č. 41 formulár omše s názvom Blahoslavená Panna Mária, Matka útechy.

V Poľsku v meste Szamotul (Poznanská arcidiecéza) bol v roku 1969 autoritou pápeža korunovaný obraz Panny Márie, Matky útechy. Mária nám porodila Krista, útechu sveta.


Panna Mária ustavičnej pomoci – 27. jún

Tento sviatok má pôvod v obraze maľovanom (pravdepodobne v 12. storočí) v byzantskom štýle, ktorý v roku 1499 priniesli z Kréty do Večného mesta a tam umiestnený v kostole svätého Matúša dlho požíval úctu. Po zrútení kostola v roku 1789 počas francúzskej revolúcie sa obraz stratil. Našli ho v roku 1865 a pápež Pius IX. ho daroval kostolu svätého Alfonza a zároveň povolil tento sviatok tým, čo si ho žiadali. Pevný dátum sviatku bol v roku 1913 určený na 27. júna (predtým to bola nedeľa pred 24. júnom). Sviatok a úctu k Panne Márii ustavičnej pomoci šírili najmä redemptoristi, ktorých založil sv. Alfonz. Redemptoristi slávia tento deň ako sviatok.


Nepoškvrnené Srdce Panny Márie [sobota po slávnosti Najsvätejšieho Srdca Ježišovho] (spomienka)

Sviatok Nepoškvrneného Srdca Panny Márie ustanovil v roku 1944 pápež Pius XII., a to na 22. augusta. Obnovený kalendár dáva tento sviatok ako ľubovoľnú spomienku na sobotu po slávnosti Najsvätejšieho Srdca Ježišovho. Sv. Ján Pavol II. ho povýšil na povinnú spomienku. Už svätý Ján Eudes dal do úzkeho súvisu úctu Máriinhoo srdca s úctou Srdca Ježišovho. Pius XII. odobril liturgickú úctu k Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. Pius XII. na podnet fatimských zjavení zveril dňa 31. októbra 1942 celý svet Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. Sv. Ján Pavol II. obnovil toto zverenie vo Fatime 13. mája 1982 po atentáte, ktorý na neho spáchali 13. mája 1981 na Námestí sv. Petra.

Ant. Mária zachovávala všetky tieto slová vo svojom srdci a premýšľaľa o nich.


Návšteva Panny Márie – 2. júl (sviatok)

Tento sviatok zaviedol svätý Bonaventúra pre rehoľu františkánov v roku 1263, a to na 2. júla. Pre celú Cirkev ho nariadil pápež Bonifác IX. v roku 1389 s dátumom na 2. júla. Obnovený liturgický kalendár ho predkladá na 31. mája, no u nás (aj v Nemecku) sa podľa tradície s povolením Svätej stolice aj naďalej slávi 2. júla.

Ant. Keď Alžbeta začula Máriin pozdrav, zvolala veľkým hlasom: Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne?


Panna Mária Karmelská – 16. júl (ľubovoľná spomienka)

Sväté písmo ospevuje horu Karmel, kde prorok Eliáš bránil čistotu viery Izraela v živého Boha. V 12. storočí sa na tento vrch utiahlo niekoľko pustovníkov. Neskôr založili rehoľu, v ktorej viedli pod ochranou Bohorodičky Márie kontemplatívny život. Pápež Honorius III. okolo roku 1210 potvrdil rehoľné pravidlá Rehole svätej Márie z vrchu Karmel (karmelitánov). Terajší sviatok, pôvodne sviatok karmelitánov zavedený v roku 1376, bol vzatý do Rímskeho kalendára v roku 1726. Deň 16. júl bol vybratý preto, lebo podľa tradície sa generálnemu predstavenému rehole svätému Šimonovi Stockovi 16. júla 1251 zjavila Panna Mária a dala mu rúcho zvané škapuliar. U nás najznámejšie miesta úcty Panny Márie Karmelskej sú Topoľčianky (1786), Gaboltov, Stropkov, Veľký Šariš, Tulčík, Streda nad Bodrogom, Borka a Hontianske Nemce, kde bývajú púte.

Ant. Mária počúvala Božie slovo, zachovávala ho vo svojom srdci a premýšľaľa o ňom.


Poníženosť Panny Márie – 17. júl

Od polovice 19. storočia sa v mnohých diecézach, najmä v Taliansku, v rozličných dňoch povolených Svätou stolicou uctievala Panna Mária ako vynikajúci vzor poníženosti. Diecéza Pistoia si zvolila dátum 17. júla, lebo obraz Bohorodičky v ten deň v roku 1490 hojne vylieval krv. Panna Mária na obraze bola korunovaná a stále sa teší veľkej úcte.


Panna Mária, Matka Milosrdenstva – sobota pred štvrtou nedeľou v júli

Je to jeden z najstarších titulov Panny Márie. Jeho autorstvo sa pripisuje svätému Odovi (+942), clunskému opátovi. Pod týmto titulom uctievame Pannu Máriu ako Matku milosrdenstva preto, lebo porodila viditeľné milosrdenstvo neviditeľného zľudujúceho sa milosrdného Boha, a ďalej preto, že Mária je duchovnou matkou veriacich, plnou milosti a milosrdenstva.

Sviatok sa začal sláviť v roku 1537, lebo rok predtým sa zjavila Panna Mária v údolí svätého Bernarda blízko Savony. Slávil sa najmä v Ligúrii a na Korzike, ale aj inde v rozličných dňoch, až napokon sa určila sobota pred 4. nedeľou v júli.

V Zbierke omší o Panne Márii je celý formulár svätej omše pod č. 39 s názvom Svätá Mária, Kráľovná a Matka milosrdenstva.


Porciunkula [Výročie posviacky chrámu Panny Márie Anjelskej] (sviatok)

Svätý František Assiský, zakladateľ rádu františkánov, sa po vydedení jeho otcom utiahol do opusteného, rúcajúceho sa kostolíka Panny Márie Anjelskej pre meste Assisi v Taliansku. Kostolík sa mu podarilo opraviť. Tu dosiahol veľké milosti, keď naplnený Božím vnuknutím spoznal, že z tohto chrámu sa má šíriť ním založená rehoľa, čiže má byť akousi bránou jeho účinkovania. Keďže tento svätec pokladal kostolík akoby za svoje dedičstvo, za dedičskú čiastku, pred smrťou sa dal doň preniesť a v ňom aj zomrel. Kostol dostal meno Porciunkula, čo znamená “Čiastočka Bránička” františkánskej rehole a tiež večného života. Keď sa raz svätý František modlil, o polnoci pribehli k nemu spolubratia so zvesťou, že kostolík Porciunkula je osvetlený ako slnko a vo vnútri počuť spev anjelov, medzi ktorými je i dieťa Ježiš a Panna Mária. Svätec sa ponáhľal presvedčiť sa o oznámenej udalosti. Ožiarený nebeskou slávou padol na tvár a modlil sa. Pritom počul volanie, aby prosil o jednu milosť na spasenie ľudí. Svätý Františe teda žiadal plnomocné odpustky pre tých, ktorí opravdivou ľútosťou očistení od hriechov pri svätej spovedi pristúpia na toto miesto. Odpustky boli v tom čase mimoriadnou výsadou. Keď sa pápež Honorius III. dopočul o tejto udalosti, udelil kostolíku Porciunkula plnomocné odpustky na 2. augusta. Tie boli neskôr rozšírené na všetky františkánske, katedrálne a farské kostoly. Plnomocné odpustky za obvyklých podmienok na sviatok Porciunkuly možno získať už aj 1. augusta na poludnie a počas celého dňa 2. augusta, keď v tomto čase navštívime františkánsky kostol a pomodlíme sa na úmysel Svätého Otca (napr. Otče náš, Zdravas’, Sláva). V samotnom kostolíku Porciunkula možno tieto odpustky získať každodenne počas celého roka a možno ich obetovať aj dušiam v očistci.


Výročie posviacky Hlavnej Mariánskej baziliky v Ríme [Panny Márie Snežnej – Santa Maria Maggiore] – 5. august (ľubovoľná spomienka)

Po Efezskom koncile (431), na ktorom bola Ježišova matka vyhlásená za Bohorodičku, pápež Sixtus III. (432 – 440) postavil v Ríme na Eskvilínskom pahorku na počesť svätej Bohorodičky baziliku, ktorej neskôr dali meno Santa Maria Maggiore. Je to na Západe najstarší chrám zasvätený úcte Preblahoslavenej Panny Márie. Sviatok sa spomína v Hieronymovom martyrológiu. V 14. storočí sa podľ legendy o snehu, kde mal stáť chrám, nazývala bazilika Panny Márie Snežnej. Je vo veľkej všeobecnej úcte všetkých pápežov od jeho založenia. V Rímskom kalendári je sviatok uvedený od roku 1568.

Ant. Svätá Božia Rodička, Mária, ustavičná Panna, požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života.


Panna Mária, Útočisko hriešnikov – 13. august

Najprv tento sviatok slávili mníšky Našej Panej v roku 1652. Potom biskupstvo v Nancy, ďalej dostalo povolenie sláviť tento sviatok Bratstvo nepoškvrneného Srdca Panny Márie, založené v roku 1836 v Paríži, v roku 1838 ho prijali mnohé francúzske diecézy. Redemptoristi ho slávili 13. augusta a potom ten dátum zostal aj pre slávenie sviatku na iných miestach.


Nanebovzatie Panny Márie – 15. august (slávnosť)

Prvého novembra 1950 pápež Pius XII. učenie, že Panna Mária bola s telom i dušou vzatá do nebeskej slávy, vyhlásil za článok viery. Na Východe sa tento sviatok slávil čoskoro po Efezskom koncil (431). Cisár Maurícius (582 – 602) stanovil 15. august ako štátny sviatok. V Ríme ho ustanovil pápež Sergius I. (687 – 701). Vyhlásenie článku o telesnom nanebovzatí Panny Márie má pre náš náboženský život veľký význam. Upevňuje v nás dôveru v príhovor našej nebeskej Matky, ktorá je vo svojom oslávenom tele pri tróne svojho Syna a vyprosuje nám jeho milosti. Ďalej telesné nanebovzatie Panny Márie upevňuje našu nádej v naše budúce vzkriesenie. Pán Ježiš prisľúbil, že nás vzkriesi v posledný deň. Tým, že svoju matku po jej odchode z tohto sveta aj telesne vzal k sebe, zdôraznil, že jeho sľub sa aj na nás určite splní. Nanebovzatej Panne Márii je zasvätených najviac mariánskych chrámov. Len na Slovensku ich je doposiaľ stošesť.

Ant. Kristus vystúpil na nebesia a svojej najčistejšej Matke pripravil miesto nesmrteľnosti, aleluja.


Panna Mária Kráľovná – 22. august (spomienka)

Sviatok Panny Márie Kráľovnej zaviedol pápež Pius XII. na záver mariánskeho roka, 100 rokov od vyhlásenia dogmy o Nepoškvrnenom počatí, na deň 31. mája. Obnovený liturgický kalendár ho dáva na 22. augusta (ôsmy deň po nanebovzatí), čím sa zvýrazní, že Nanebovzatá je kráľovnou neba i zeme pre svoje Božie materstvo a pre spolupôsobenie na vykúpení.

Ant. Vznešená kráľovná sveta, Mária, vždy panna, ty si porodila Krista, nášho Pána a Spasiteľa.


Panna Mária, Uzdravenie chorých – sobota pred poslednou nedeľou v auguste

Tento sviatok je sviatok veľmi starého obrazu, ktorý je vyložený na úctu v kostole sv. Magdalény v Ríme, pred ktorým sa podľa tradície modlil sv. Pius V. po víťazstve v roku 1571. Obraz bol slávnostne korunovaný v roku 1668. Je známy pre viaceré zázračné uzdravenia. Jeho úctu šíria najmä rehoľníci Kongregácie regulárnych služobníkov chorých. V Zbierke omší o Panne Márii je pod č. 44 omšový formulár s názvom Blahoslavenej Panny Márie, uzdravenia chorých.


Panna Mária, Matka Dobrého pastiera – 3. september

Tento sviatok je sviatok zázračného obrazu Matky Dobrého pastiera v kapucínskom kostole v Španielsku. Povolil ho pápež Pius VII. Slávi sa v mnohých diecézach v Španielsku.


Narodenie Panny Márie – 8. september (sviatok)

Je to jeden z najstarších mariánskych sviatkov. Začal sa sláviť koncom 5. storočia v Jeruzaleme. Išlo o posvätenie Baziliky Svätej Márie, ktorá stojí na mieste, kde sa narodila; teraz je to Bazilika svätej Anny. V 7. storočí sviatok Narodenia Panny Márie slávili už aj Byzantínci a aj v Ríme 8. septembra. Narodenie Bohorodičky je predovšetkým radosťou a šťastím pre našu zem. Z čias pápežov Leva Veľkého (440 – 461) a Sergia (687 – 701) sa zachovali pre naše časy sväté omše určené na túto slávnosť. Slávnosť sa spočiatku slávila iba jeden deň, no neskoršie ju rozšírili na osem dní, tzv. oktávu, z vďaky po šťastne vykonanej voľbe nového pápeža, za čias cisára Fridricha II. Vyvolený pápež Celestín IV. zomrel už po devätnástich dňoch v roku 1241. Jeho nástupca Inocent IV. (1243 – 1254) v roku 1245 na cirkevnom sneme v Lyone nariadil spomenuté osemdňové slávenie pamiatky narodenia Božej rodičky Panny Márie.

Ant. Tvoje narodenie, Panna, Božia Rodička, zvestovalo radosť celému svetu, lebo z teba vyšlo slonko spravodlivosti, Kristus, náš Boh.


Meno Panny Márie – 12. september (ľubovoľná spomienka)

Sviatok Máriinho mena zaviedli v 16. storočí v Španielsku. V roku 1683 ho pápež Inocent XI. (1676 – 1689) ustanovil pre celú Cirkev na poďakovanie za víťazstvo nad Turkami pri Viedni. Hoci v obnovenom kalendári nie je (ale je votívna omša v misáli), s povolením Svätej stolice je v regionálnych kalendároch (napr. v Rakúsku, u nás). Zavedeniu tejto slávnosti z vďačnosti Panne Márii predchádzali pohnuté udalosti v booch proti Turkom. Poľský kráľ Ján Sobieski, ktorý vždy všetku nádej vkladal do príhovoru Panny Márie, rozkázal zhromaždiť vojská a sám odišiel do Čenstochovej, kde sa pred zázračným obrazom dlho modlil a potom položil na oltár pošvu svojho meča so slovami: “Nevložím meč do pošvy, kým ho nezatupím o hrdlá tvojich nepriateľov, Pani!” Boj trval celý deň, ale skôr ako nad ohrozeným mestom (Viedňou) zapadlo slnko, Turci boli porazení na hlavu so svojím pyšným vodcom Karom Mustafom. Od toho času začala upadať moc Turkov vo východnej Európe. Pápež Inocent XI. z vďačnosti za víťazstvo ustanovil už v roku 1684 sláviť spomienku Najsvätejšieho mena Márie. Táto dnešná radostná slávnosť je teda živým pomníkom a dôkazom, že Panna Mária je Pomocníčkou kresťanov celej Cirkvi.

Ant. Boh poslal anjela Gabriela do galilejského mesta, ktoré sa volá Nazaret, k panne zasnúbenej mužovi z rodu Dávidovho, menom Jozefovi. A meno panny bolo Mária.


Sedembolestná Panna Mária, patrónka Slovenska – 15. september (slávnosť)

Obraz trpiacej Panny Márie pod krížom bol nášmu národu odpradávna útechou a posilou v toľkých utrpeniach. Prvý známy liturgický sviatok Spomienky na úzkosti a bolesti Panny Márie nariadila synoda v Kolíne nad Rýnom v roku 1423. Pápež Klement IX. v roku 1667 dovolil Reholi služobníkov Panny Márie sláviť sviatok Siedmich bolestí Panny Márie (na 3. septembrovú nedeľu). Pápež Benedikt XII. v roku 1727 povolil omšu o Siedmich bolestiach pre celú Cirkev. Pápež Pius VII. v roku 1814 ustanovil tento sviatok v celej Cirkvi z vďačnost za svoj šťastlivý návrat zo zajatia. V roku 1927 na žiadosť slovenských biskupov Svätá stolica odobrila úctu k Sedembolestnej za baziliku minor a v roku 1966 vyhlásil Sedembolestnú za hlavnú patrónku Slovenska. Autorom sekvencie Stabat mater je Jacopone da Todi (+1306) alebo sv. Bonaventúra (+1274).

Ant. Oslavujme bolestnú Pannu, našu patrónku; klaňajme sa Kristovi, jej Synovi a nášmu Pánovi.


Panna Mária Ružencová – 7. október (spomienka)

Túto spomienku zaviedol sv. pápež Pius V. vo výročný deň víťazstva kresťanov nad Turkami v námornej bitke pri Lepante (1571), ktoré sa pripisuje pomoci svätej Bohorodičky, lebo Ju vzývali o pomoc modlitbou ruženca. Do Rímskeho kalendára bol sviatok uvedený v roku 1716. Dnešný sviatok nabáda všetkých na rozjímanie o Kristových tajomstvách pod vedením preblahoslavenej Panny Márie, ktorá mala mimoriadnu účasť na vtelení, umučení a slávnom zmŕtvychvstaní Božieho Syna.

Ant. Blahoslavená Matka, neporušená Panna, vznešená Kráľovná sveta, nech pocítia tvoju pomoc všetci, čo slávia tvoj svätý sviatok.


Čistota Panny Márie – 16. október

Tento sviatok Svätá stolica povolila v roku 1751 najskôr v Portugalsku, potom Benátkam, Neapolskému kráľovstvu, Etrurii, reholi teatínov a Služobníkov Panny Márie (servitom).


Obetovanie Panny Márie – 21. november (spomienka)

Táto slávnosť, podobne ako slávnosť Obetovania Pána (2. februára), má pôvod a základ v Mojžišovom zákone. V Knihe Levitikus sa hovorí: “Keď sa pominú dni jej (matkinho) očisťovania, či je to chlapec alebo dievča, prinesú kňazovi ku vchodu do stánku zjavenia ročného baránka na celostnú žertvu a holúbka alebo hrdličku na obetu za hriech. On to obetuje Pánovi a očistí ju od hriechu…” (Lv 12, 6 – 7)

Starozákonní Židia plnili tento Boží príkaz a nosili svoje deti do jeruzalemského chrámu ako kedysi nosili ku stánku na púšti svoje dary na znamenie, že oni sú vyvoleným národom a že sa skôr ako ostatné národy majú obetovať a zasvätiť sa Bohu. Mnohí nábožní Židia obetovali Bohu svoje deti zvláštnym spôsobom tak, ako to urobili svätí Joachim a Anna, rodičia Panny Márie. Takto obetované deti sa potom ponechávali a vychovávali vo výchovno-vzdelávacom ústave pre dievčatá a posluhovali kňazom i levitom pri ich posvätných úkonoch v chráme.

Vtedajší jeruzalemský chrám bola obrovská stavba – nie jediná budova, ale komplex mramorových budov, ktoré sa rozprestierali na ploche dlhej asi 500 metrov a širokej 320 metrov.

Podľa svedectva židovského dejepisca Jozefa Flávia sa celý chrám pri svitaní leskol ako oheň. Jeho múry boli z takého bieleho mramoru, že pri pohľade naň z diaľky vyzeral ako hora pokrytá snehom… Tieto správy židovského dejepisca a iných rabínov dokazujú, že jeruzalemský chrám nebol už taký ako v dobe kráľa Šalamúna, ale predsa bol obdivuhodný. Takto ho charakterizoval aj rímsky dejepisec Tacitus. A takým sa istotne musel javiť aj v očiach malého dieťaťa Márii, keď ho uvidela po prvý raz.

Mária, ani jej matka Anna, nepodliehala všeobecnému židovskému zákonu očisťovania, lebo Mária sa v živote svojej matky počala bez poškvrny dedičného hriechu, preto sa nemala z čoho očisťovať. Ale svätí rodičia Joachim a Anna, osvietení Božím vnuknutím, ako aj pre sľub, ktorý dali Pánu Bohu pred narodením Márie v ich vysokej starobe, sa ponáhľali do jeruzalemského chrámu, aby urobili všetko podľa zákonitej obyčaje. Neskoršie potom Mária, zaiste osvietená a poučená Duchom Svätým, sa sama obetovala Bohu, zriekla sa sveta a jeho radostí a zložila sľub večného panenstva. Dobrovoľné panenstvo vyhlasovali židovskí rabíni za urážku samého Boha a všemožne sa snažili dievčatá od neho odhovoriť.

V čase, o ktorom sa hovorí, vystúpil do popredia ešte i iný dôvod. Vedelo sa, že čoskoro má prísť na svet Bohom prisľúbený Vykupiteľ – Mesiáš. Každé židovské dievča si prialo, aby práve ono bolo šťastnou vyvolenou matkou Mesiáša. A teraz sa Mária týmto sľubom – ľudsky povedané – zriekla možnosti stať sa matkou Mesiáša a tým sa zriekla i materských radostí. Ako za odmenu tejto veľkej lásky k Bohu sa mala stať matkou Mesiáša i duchovnou matkou celého sveta, lebo na nej sa doslova splnila jasavá Izaiášova predpoveď:

“Zaplesaj, nepolodná, čo si nerodila, rozzvuč sa plesaním a jasaj, čo si nekvílila, lebo dietky opustenej sú početnejšie ako dietky vydatej – hovorí Pán.” (Iz 54, 1)

Pannu Máriu ozdobovali všetky čnosti. Modlitba, pôst, rozjímanie, poslušná pracovitosť, obsluha pri Božom chráme – to bol jej života. Preto o nej platí zvolanie Veľpiesne: “Celá si krásna, priateľka moja, a škvrny na tebe niet.” (Pies 4, 7) Na nej sa splnili slová tej istej Veľpiesne: “Si zatvorenou záhradou, sestrička moja, nevesta, zatvorenou záhradou, zapečatenou studienkou.” (Pies 4, 12) Mária žila v ústave pri jeruzalemskom chráme až do času, keď ho podľa vtedajších židovských zvykov musela opustiť.

Podľa starozákonného zvyku obetovania detí v jeruzalemskom chráme rodičmi zaviedla aj naša Cirkev uvádzanie matiek po pôrode do chrámu čiže vádzku. Teraz pri obnovených obradoch svätého krstu kňaz vyzve rodičov: “Milí rodičia, teraz obetujte svoje dieťa nebeskému Otcovi.” Rodičia dieťa trochu nadvihnú a hovoria: “Bože, žehnaj naše dieťa, aby jeho život bol tebe na slávu, jemu na spásu, nám na radosť a svetu na osoh.”

Potom kňaz požehná matku, otca a ostatných prítomných v Božom chráme a prepustí ich.

Tento sviatok slávili kresťania spočiatku len vo východnej časti Cirkvi, a to v Jeruzaleme 21. novembra v roku 543 v kostole Panny Márie. Od roku 730 ho vo východnej Cirkvi slávili už všade. V západnej časti Cirkvi, v Ríme, ho dal sláviť najprv pápež Gregor XI. (1370 – 1378) v roku 1372 v pápežskej kaplnke v Avignone (južné Francúzsko). Potom pápeži Pius II. (1458 – 1464) a Pavol II. (1464 – 1471) obdarovali slávnosť Obetovania Panny Márie odpustkami. Z Ríma sa rozširovala ďalej na západ do Francúzska, Španielska a Nemeca. Pápež Sixtus V. (1585 – 1590f) ju nariadil sláviť v celej Cirkvi.

Ant. Blahoslavená Božia Rodička Mária, večná Panna, ty Pánov chrám a svätyňa Ducha Svätého.


Panna Mária, Matka Božej prozreteľnosti – sobota pred treťou nedeľou v novembri

V roku 1610 sa zjavila Panna Mária v Mesane na Sicílii v čase hladu. Kostol, ktorý postavili na pamiatku tejto udalosti, dostal titul Svätá Mária od Prozreteľnosti. Posvätený však bol v polovici 18. storočia. Sviatok ako prví slávili barnabiti, ktorí už od roku 1663 uctievali v kostole sv. Karola milostivý obraz Panny Márie. V roku 1744 pápež Benedikt XIV. (+1758) povolili Kongregácii regulárnych klerikov sv. Pavla sláviť omšu na počesť Panny Márie, Matky Božej prozreteľnosti v Ríme v kostole sv. Karola, a to v sobotu pred treťou nedeľou v novembri. Túto spomienku slávia aj iné rehoľné inštitúty.

V Zbierke omší o Panne Márii je pod č. 40 formulár omše s názvom Blahoslavená Panna Mária, Matka Božej prozreteľnosti.


Nepoškvrnená Panna Mária Zázračnej medaily – 27. november

Svätej Kataríne Labouré sa 27. novembra 1830 zjavila Panna Mária a kázala jej, aby sa vyhotovili medaily na počesť Márie počatej bez poškvrny. Keď to parížsky arcibiskup Quélen povolil, sestry sv. Vincenta z misijnej kongregácie lazaristov touto medailou horlivo šírili úctu k Nepoškvrnenej, pričom spomínajú mnohé zázračné udalosti. Preto pápež Lev XIII. na výročie tohto zjavenia povolil v roku 1894 sviatok Nepoškvrnenej Panny Márie Zázračnej medaily pre Misijnú spoločnosť sv. Vincenta de Paul (lazaristi) a Spoločnosť dcér kresťanskej lásky (vincentky).

"Nepriateľstvo ustanovujem medzi tebou a ženou, medzi tvojím potomstvom a jej potomstvom; ono ti rozšliape hlavu a ty mu zraníš pätu." (Gn 3, 15)
Gn 3, 15

Prvé soboty v mesiaci

V Cezročnom období sa slávi liturgická spomienka na Pannu Máriu v sobotu. Je to pamiatka starobylá a takmer nenápadná. 

Na prvé soboty v mesiaci sa podľa rubrík môže sláviť votívna omša o Nepoškvrnenom Srdci Panny Márie. Vo večerných hodinách, príp. aj inokedy, modlí sa ruženec s rozjímaním o ružencových tajomstvách, ktorými nás chce Mária priviesť k svojmu Synovi, aby sme ho lepšie poznali a vrúcnejšie milovali.

Na prvú sobotu v mesiaci sa odporúča modlitba ruženca (päť desiatkov), a to buď radostného, bolestného, slávnostného alebo ruženca svetla, podľa liturgického obdobia, a rozjímanie 15 minút. Rozjímanie môže byť pred celým ružencom alebo pred jednotlivými desiatkami. Duchovní správcovia môžu túto modlitbu z primeraných dôvodov preložiť zo soboty na nedeľu.

Ruženec s rozjímaním na prvé soboty, venovaný odčineniu urážok spôsobených Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie, je odprosením za tie rúhania, ktoré z vnútorného popudu vymenúva sestra Lucia:

  1. rúhania proti jej nepoškvrnenému počatiu;
  2. rúhania proti jej panenstvu;
  3. rúhania proti jej Božiemu materstvu (a odmietanie jej prijatia za matku ľudí);
  4. úsiliie vzbudiť v srdciach detí ľahostajnosť, pohŕdanie a nenávisť voči nepoškvrnenej Matke;
  5. urážky a potupy jej posvätných obrazov;

Týchto päť hlavných druhov urážok spôsobených Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie zdôvodňuje počet piatich prvých sobôt na ich odčinenie.


RUŽENEC

Ruženec je kontemplatívna modlitba. Na tento aspekt upozorňuje sv. Ján Pavol II. vo svojom apoštolskom list Rosarium Virginis Mariae.

Úlohou každého nasledovníka Krista, teda každého z nás, je upriamiť pohľad na Kristovu tvár, uprostred denných udalostí a utrpení Jeho ľudského života spoznať v nej tajomstvo a tak uchopiť božský jas definitívne zjavený v zmŕtvychvstalom Pánovi, ktorý sedí v sláve po pravici Otca. Kontemplujúc túto tvár otvárame sa na prijatie tajomstva života Najsvätejšej Trojice, aby sme stále znova zakúšali lásku Otca a tešili sa v radosti Ducha Svätého.

Existuje mnoho druhov ruženca. V jednoduchej aplikácii pre OS Android, ktorú si môžete stiahnuť tu, nájdete sekcie:

  • o ruženci
  • o ružencovom bratstve
  • ako sa modliť ruženec
  • rôzne druhy ružencov
  • pobožnosti
  • informácie o združeniach (Rodina Nepoškvrnenej, Svetový apoštolát Fatimy, …)

Online postup – ako sa modliť ruženec.


Zdieľať: