Pútnické miesta (Slovensko)

BRATISLAVSKÁ ARCIDIECÉZA

MARIANKA 

Marianka je jedno z najstarších pútnických miest na Slovensku. Legenda hovorí o pustovníkovi, ktorý žil v tomto údolí a z hruškového dreva si vytesal sošku Panny Márie s Ježiškom na kolenách. Tá s neskôr stratila. Po takmer 200 rokoch ju našiel mních, ktorý videl zo zeme vystupovať žiaru, pričom tam vytryskol zázračný prameň.

Marianka

História pútnického miesta sa začala písať od roku 1377, keď sa tu zastavil uhorský kráľ Ľudovít I. Veľký, z rodu Anjou. On položil základný kameň kostola a zveril správu pútnického miesta rádu pavlínov. V roku 1380, keď bol kostol dostavaný, ten istý kráľ slávnostne preniesol milostivú sošku Panny Márie na hlavný oltár.

ŠAŠTÍN-STRÁŽE 

Pútnické miesto Šaštín-Stráže patrí medzi najväčšie pútnické miesta na Slovensku. Jeho história siaha až do doby príchodu našich vierozvestov – svätého Cyrila a Metoda do starej vlasti Slovákov, kedy sa začala i úcta nášho ľudu k Sedembolestnej Panne Márii.

V roku 1564 dala Angelika Bakičová, manželka grófa Imricha Czobora, majiteľa šaštínskeho panstva, zhotoviť sochu Sedembolestnej, ako splnenie sľubu za vyslyšanie v rodinných trápeniach. Od tej doby si sochu Sedembolestnej Panny Márie ľud veľmi uctieval a stalo sa mnoho zázračných uzdravení na tele i na duši.

Šaštín-Stráže

Príchodom rádu pavlínov do Šaštína sa začala realizovať i myšlienka postavenia nového chrámu. V roku 1736 bol posvätený jeho základný kameň a v roku 1748 bola dokončená stavba a strecha nad kostolom. Neskôr v roku 1751 bol zastrešený aj kláštor.

Pápež Pius XI. Dekrétom “Celebre apud Slovaccham gentem” vyhlásil 2.4.1427 Sedembolestnú Pannu Máriu za patrónku Slovenska.

V roku 1964, pri 400-ročnom uctievaní sochy, povýšil pápež Pavol VI. svätyňu Sedembolestnej dekrétom “Ad perpetuam rei memoriam” z 23.11. na Baziliku minor – menšiu. V mariánskom roku 1987 navštívila baziliku sv. Matka Tereza z Kalkaty a 1.7.1995, počas svojej druhej pastoračnej návštevy Slovenska navštívil Šaštín a Baziliku pápež sv. Ján Pavol II.


TRNAVSKÁ ARCIDIECÉZA

TRNAVA-MODRANKA

Tunajší farský pútnický kostol zasvätený Najsvätejšej Trojici má za sebou pohnutú históriu. Bol postavený v rokoch 1650 – 1657. Jeho stavba nadviazala na staršiu Kaplnku Božieho hrobu, ktorá vznikla v rokoch 1629 – 1632 a pôvodne bola zakončením krížovej cesty vedúcej do Trnavy.

Trnava – Modranka

Pútnici začali vo väčšom počte prichádzať po udalostiach v roku 1683, keď Trnavu a Modranku ohrozovalo turecké vojsko. Bezmocní obyvatelia sa utiekali k Panne Márii. Keď podľa legendy kraj nečakane zahalila hustá hmla a zastavila útočníkov, obyvatelia boli presvedčení, že ich zachránila Panna Mária. Pápež Innocent XII. vyhlásil v breve z 30. júna 1695 Modranku za pútnické miesto a udelil úplné odpustky na šesť rokov všetkým veriacim za zvyčajných podmienok. Púť v Modranke sa organizuje vždy v druhú májovú nedeľu. Mnoho pútnikov – zblízka i zďaleka – tam na príhovor Panny Márie dostáva útechu, posilu, milosti i povzbudenie vo viere.

TRNAVA

Tradícia pútí v Trnave sa viaže k úcte milostivému obrazu slziacej Panny Máre Trnavskej, ktorá zachránila obyvateľov mesta od viacerých nešťastí a pohrôm. Milostivý obraz Panny Márie Trnavskej bol namaľovaný podľa vzoru z rímskeho Kostola svätých Alexeja a Bonifáca. Tento obraz zobrazuje Pannu Máriu s tmavou tvárou a tmavým odevom; ide o byzantský typ Márie Orodovnice. Z čias druhej kuruckej vojny (1703 – 1711) pochádzajú ďaľšie správy o zázračnom slzení mariánskeho obrazu. Spomína sa aj konkrétny dátum, a to 5. júl 1708, keď sa na obraze v ranných hodinách objavilo slzenie. To sa zopakovalo o niekoľko dní znova, dokonca dvakrát za sebou, v dňoch 10. a 11. augusta 1708. Všetky známe udalosti slzenia obrazu Panny Márie v Trnave z roku 1708 písomne zaznamenal prepošt Juraj Mártonffy. Po prešetrení týchto skutočností schválil ostrihomský arcibiskup a kardinál Kristián August v decembri 1708 verejnú úctu milostivého obrazu Panny Márie vo farskom Kostole sv. Mikuláša v Trnave. 

Kostol sv. Mikuláša v Trnave

V roku 1710 bola Trnava zasiahnutá morom. Mesto sa snažilo nájsť rôzne spôsoby, ako ho zastaviť. Dňa 21. novembra 1710 sa po prosebnej svätej omši uskutočnila procesia s milostivým mariánskym obrazom od Kostola sv. Mikuláša cez námestie okolo súsošia Najsvätejšej Trojice späť do farského kostola. Tradícia hovorí, že po odspievaní piesne Teba, Bože, chválime… mor v predpoludňajších hodinách 21. novembra 1710, na sviatok Obetovania Panny Márie, úplne prestal. Po páde komunizmu tradícia začala znovu ožívať, obnovili sa sväté omše, kázne, procesie, adorácie a postupne sa sformovala úcta k milostivému obrazu Panny Márie Trnavskej do podoby novény –  deviatnika, čiže deväť dní trvajúcej pobožnosti rôznych foriem. Pravidelne sa koná v dňoch 13. až 21. novembra.


BANSKOBYSTRICKÁ DIECÉZA

NOVÁ BAŇA-KOHÚTOVO

Kohútovo je významné pútnické miesto Banskobystrickej diecézy. Od nezvyčajnej udalosti (5. augusta 1863), keď sa v čase dlhotrvajúceho sucha a kritického nedostatku vody v horskej doline objavil prameň s čerstvou vodou, sa tu schádzalo mnoho veriacich, aby poďakovali Matke Božej za pomoc. Už v roku 1865 požehnal na tomto mieste novobanský farár Alexej Peťko kamennú sochu Panny Márie.

Nová Baňa – Kohútovo

Rozhodujúcim historickým miľníkom rozvoja pútnického miesta bol dátum 13. jún 1866, keď banskobystrický biskup Štefan Moyses prípisom vyhlásil sochu Panny Márie postavenú v Kohútove za milostivú a pobožnosti na tomto mieste potvrdil za dovolené.

Súčasný areál milostivého miesta, ktorý veriaci obnovili v roku 2013, pri príležitosti 150-ročnej tradície pútnického miesta, tvorí studnička, socha Matky Božej, kaplnka a ružencový chodník.

STARÉ HORY

Najnavštevovanejším mariánskym pútnickým miestom stredného Slovenska sú Staré Hory. Tradícia pútí na Staré Hory je podľa ústneho podania taká stará, ako je starý starohoský kostol a zároveň odkedy je v ňom aj milostivá socha Panny Márie. Pútnici prichádzali na Staré Hory už v 15. storočí. Rozkvet pútí začal v 17. storočí. Boli to púte k soche Panny Márie. V súvislosti s púťami sa na Starývh Horách v 18. storočí vytvárala významná tradícia očistenia sa od hriechov prostredníctvom sviatosti pokánia. Pápež Pius VI. udelil Starým Horám zvláštne privilégium – od roku 1780 bola návšteva starohorského chrámu spojená so svätou spoveďou, svätým prijímaním a modlitbou odmenená plnomocnými odpustkami. Toto ustanovenie sa vzťahovalo na ľubovoľný deň roka. 

Kostol navštívenia Panny Márie na Starých Horách bol v roku 1990 vyznamenaný titulom Bazilika minor.

Staré Hory

Z pôvodne malej baníckej osady je dnes medzinárodne uznávané mariánske pútnické miesto, ktoré každoročne privíta tisíce pútnikov nielen zo Slovenska.

Neodmysliteľnou súčasťou pútnického miesta je Studnička. Na pamiatku že tu na kopci bola kedysi, v 17. storočí, počas občianskych nepokojov ukrytá socha, vyvesili obraz Panny Márie. V roku 1942 bol areál Studničky obnovený a spolu s novou sochou Panny Márie vysvätený banskobystrickým biskupom Andrejom Škrábikom.


NITRIANSKA DIECÉZA

NITRA-KALVÁRIA

Na Kalvárii v Nitre sa každoročne na sviatok Nanebovzatia Panny Márie (okolo 15. augusta) koná mariánska ďakovná púť. Pútnikov, turistov aj domácich priťahuje pôvab nitrianskej Kalvárie, zliaty z krás prírody, diel histórie i tajomstiev posvätna.

Nitra – Kalvária

Krížová cesta nitrianskej Kalvárie sa tiahne od kostola až na vrchol pahorku. Jednotlivé zastavenia spočívajú v dvanástich malých kaplnkách s výjavmi Ježišovho umučenia. Dominujúce súsošie ukrižovania zobrazuje smrť Spasiteľa. Zakončením krížovej cesty je Kaplnka Božieho hrobu, ktorá pôvodne slúžila ako strážna veža nitrianskeho hradu.

TOPOĽČIANKY

Pútnické miesto Nitrianskej diecézy, zasvätené Karmelskej Panne Márii leží na hornom Považí. Uctievanie škapuliara má v Topoľčiankach hlbokú tristoročnú tradíciu.

V roku 2012 udelil nitriansky biskup Mons. Viliam Judák Kostolu sv. Kataríny Alexandrijskej, v ktorom sa nachádza milostivý obraz, titul diecéznej svätyne Panny Márie Hory Karmelskej. V roku 2012 bolo oficiálne potvrdené duchovné spojenie s Bazilikou Santa Maria Maggiore v Ríme spojené s udelením plnomocných odpustkov.

Topoľčianky

Každoročne sa na púti ku cti Panny Márie zúčastňuje veľké množstvo veriacich. Tradičnou súčasťou púte je i obrad zverenia dievčat Panne Márii Karmelskej.

SKALKA NAD VÁHOM

Najstaršie pútnické miesto na Slovensku – Skalka nad Váhom je spojená s veľkou úctou k pustovníkovi sv. Andrejovi – Svoradovi a Benediktovi, patrónom Nitrianskej diecézy, ktorí tu okolo roku 1030 žili v pustovni podľa hesla Ora et Labora (Modli sa a pracuj) a na tomto mieste zomreli mučeníckou smrťou. 

Skalka nad Váhom

Pútnické miesto tvoria objekty – Malá Skalka – kostol zasvätený sv. Benediktovi a Veľká Skalka – kostolík postavený v roku 1224, kaplnka sv. Andreja-Svorada a Beňadika postavená v roku 1717 a kláštor s vchodom do jaskyne, v ktorej pôvodne žili pustovníci. Púť sa tu koná každoročne na sviatok sv. Andreja – Svorada a Beňadika (17. júla).


ŽILINSKÁ DIECÉZA

DOMANIŽA

Úcta k Panne Márii Škapuliarskej silne oslovila našich predkov natoľko, že k Jej úcte bol v 18. storočí v chráme postavený oltár. Vo farnosti nato vzniklo Bratstvo svätého škapuliara vďaka úsiliu farára Goldenberga – schválené miestnym ordinárom, predstaveným rehole karmelitánov a na príhovor Ex. Pavla Balassa Svätý Otec pápež Benedikt XIV. udelil dňa 25. marca 1741 výsady (možnosť získania čiastočných i úplných odpustkov v deň slávenia sviatku Panny Márie Škapuliarskej). Tým sa stal chrám pútnickým a privilegovaným. Tieto výsady potvrdil aj Sv. Otec pápež Pius VII., a to 16. januára 1809 a 20. marca 1815.

Domaniža

V súčasnosti do Kostola sv. Mikuláša putujú veriaci každoročne na sviatok Panny Márie Karmelskej a vo sviatok Nanebovzatia Panny Márie, aby tu načerpali duchovné povzbudenie a s Božím požehnaním tak kráčali ďalej.

RAJECKÁ LESNÁ – FRIVALD

Pútnické miesto Rajecká Lesná – Frivald, bolo v minulosti miestom, kde prichádzali mnohí pútnici z blízkeho i ďalekého okolia, aby prednášali svoje modlitby a prosby Panne Márii, ktorej socha sa nachádza nad hlavným oltárom Baziliky Narodenia Preblahoslavenej Panny Márie.

Rajecká Lesná – Frivald

27. máj 1866 bol najväčším sviatkom pre Frivaldskú Pannu Máriu, pre celý Frivald i široké nábožné okolie. Vtedy nielen posvätili nový chrám, ale aj preniesli milostivú sochu zo starého kostola do jej nového príbytku. Za štyridsať rokov chceli mnohí nepriatelia svätej Cirkvi vymazať toto starobylé pútnické miesto z mapy Rajeckej doliny. I názov zmenili na Rajeckú Lesnú v hojnom počte i za totalitného režimu, ktorý neprial Cirkvi. U nebeskej Matky hľadali pomoc, útočište i ochranu.

Na žiadosť Jeho Eminencie Jána Chryzostoma kardinála Korca, nitrianskeho biskupa, Kongregácia o Božom kulte a disciplíne sviatostí na základe zvláštneho rozhodnutia Jeho Svätosti Veľkňaza Jána Pavla II., ozdobila pútnický farský kostol Narodenia Preblahoslavenej Panny Márie v roku 1994 titulom a hodnosťou “Basilica Minor”.

VIŠŇOVÉ

Už vyše 300 rokov je Višňové pútnickým miestom katolíkov severozápadného Slovenska. Stalo sa centrom, kde sa každoročne v sobotu a v nedeľu pred sviatkom Navštívenia Panny Márie schádzajú veriaci ľudia z Oravy, Kysúc, Považia, Rajeckej doliny, Turca a okolia Žiliny.

Najstarší zachovalý záznam o Višňovskej Panne Márii je z roku 1674, kde sa spomína, že socha Panny Márie je vo zvláštnej úcte. Milostivá socha predstavuje sediacu Pannu Máriu, ktorá kŕmi malého Ježiška. Pomoc, radu a útechu tu vyhľadávali nielen poddaní, ale aj nižšia šľachta zo širokého okolia.

Višňové

Pútnický kostolík zasvätený sv. Mikulášovi vo Višňovom nestačil prijať veľké množstvo pútnikov, preto bol v priebehu niekoľkých desaťročí až trikrát rozšírený a nakoniec prestavaný na nový chrám. Počas rokov totality bolo slávenie púti obmedzené. Postupne sa však mariánske pútnicé miesto opäť začalo prebúdzať a Višňové znova ponúka hodnotné púte. Každý mesiac v 13. deň sú pravidelné Fatimské slávnosti, na ktoré prichádzajú veriaci nielen z okolia, ale aj zo vzdialenejších farností, či diecéz. Víkend pred sviatko Navštívenia Panny Márie je tradične víkendom hlavnej marianskej púte vo Višňovom. Je to Diecézna púť rodín. Prichádzajú matky a otcovia s deťmi, aby si posilnili vieru pri Božej Matke. Každoročne sa tu konajú i Púť mužov a Púť rodičov kňazov.

V roku 2011 daroval Višňovskému relikviu krvi svätého Jána Pavla II. Veľkého Mons. Stanislav Dziwisz, krakowksý kardinál.

OŠČADNICA

Už niekoľko desiatok rokov sa v nedeľu po sviatku Nanebovzatia Panny Márie 15. augusta, koná Kysucká púť veriacich na Kalváriu. V tento deň sa v Oščadnici slávia aj tradičné Oščadnické hody, ktoré majú už viac ako 200-ročnú tradíciu. Kalvária v Oščadnici je jediná svojho druhu na Kysuciach. S jej výstavbou sa začalo v lokalite Sivova grapa v roku 1946. V priebehu jedného roka ju postavili oščadnickí veriaci z vďačnosti za to, že v roku 1945 počas II. svetovej vojny, kedy sa takmer 30 dní urputne bojovalo na blízkej Rači (ľudia sa vtedy modlili a utiekali k Panne Márii a prosili Ju o ochranu svojich životov a príbytkov), nikto z obyvateľov nepadol a obec vyviazla bez pohromy.

Oščadnica

Kostolík nad Kalváriou bol postavený tak isto ako Kalvária, na žiadosť oščadnických veriacich. Do novembra 1947 bola realizovaná hrubá stavba a do júna 1948 bol dokončený interiér. Pred kostolíkom sa vynímajú tri veľké drevené kríže. Vysviacka Kalvárie, kostolíka a krížov sa konala 15. augusta 1948 za prítomnosti vyše 20 tisíc pútnikov.

DUBNICA NAD VÁHOM

Záznam odvolávajúci sa na kanonickú vizitáiu z roku 1831 konštatuje, že púte k milostivej soche Panny Márie do Dubnice nad Váhom sa každoročne konávajú za obrovskej účasti ľudu od roku 1742. Význam týchto pútí uznali pápeži, ktorí udelili odpustky viazané na dubnický chrám: Klement XIV. dňa 21. 6. 1770, Pius VI. dňa 10. 11. 1795 a Pius VII. apoštolským breve z roku 1811 privilegoval hlavný oltár dubnického kostola. V Uhorsku bola Dubnica známa mariánskou úctou natoľko, že v čase maďarizácie nášho územia dostala na základe Apponyiho zákonov z 2. 6. 1907 meno Mariatôlgyes, čo v preklade znamená Máriina Dubnica.

Dubnica nad Váhom

Príčinou nevšednej úcty k dubnickej Madone boli mimoriadne udalosti, ktoré sa v súvislosti s ňou udiali. Po niekoľkoročnej prestávke počas komunistického režimu a od roku 1990 sa obnovila tradícia pútí a každoročne tu, v čase hlavnej púte na Sviatok Narodenia Panny Márie, prichádzajú pútnici zo všetkých kútov Slovenska.

KORŇA – VRCH ŽIVČÁKOVÁ

Od nepamäti sa na tomto mieste v lese na strome nachádzal obrázok Panny Márie, pri ktorom sa okolo prechádzajúci domáci zvykli modlievať.

Hájnik Matúš Lašút mal podľa vlastných slov na tomto mieste v roku 1958 (1. júna) videnie Panny Márie Lurdskej. Bolo to v roku stého výročia zjavení Panny Márie vo francúzskych Lurdoch. Od tých čias viac a viac začínajú toto miesto navštevovať najprv veriaci z okolia a postupne i z ďaleka. Toto putovanie veriacich trvalo počas celého totalitného komunistického režimu. Ľudia sem chodili súkromne i vo väčšom počte.

Korňa – vrch Živčáková

Postupom času sa vďaka pútnikom stala hora miestom modlitby, ktoré je posvätené obetami i modlitbami veriacich. Je tu tiež obraz Panny Márie s Dieťaťom Ježišom, ktorý bol po jednej z komunistických razií v roku 1964 vytiahnutý z plameňa a takmer celý obhorel, pričom nedotknuté ostali len kontúry okolo postavy Panny Márie a Ježiška.

Obraz zrekonštruovali v Nemecku a v októbri 1994 bol opäť prevezený na Slovensko a inštalovaný v kaplnke.

Cirkev k pravosti, či nepravosti tunajšieho zjavenia Panny Márie ešte nezaujala definitívne stanovisko, avšak toto miesto je miestom modlitby a púte. Dňa 19. 10. 2008 J. E. Tomáš Galis, žilinský biskup, vyhlásil Horu Živčáková za pútnické miesto Žilinskej diecézy.

HORA BUTKOV

Skalné sanktuárium Božieho milosrdenstva. Toto Sanktuárium hrá dôležitú úlohu vo veľkom diele hlásania svetu posolstva Milosrdenstva, ktoré Pán Boh inicioval v prorockom poslaní sv. sestry Faustíny. Práve toto posolstvo odovzdal sv. Ján Pavol II. Cirkvi a svetu na tretie tisícročie ako “Boží dar pre naše časy”. Vďaka nemu môžu ľudia lepšie poznať skutočnú tvár Boha a skutočnú tvár človeka. Prijatím tohto daru sa na Slovensku začala výstavba skalného sanktuária, ktoré bude miestom pre meditáciu a reflexiu nad krásou a bohatstvom milosrdnej lásky Boha k človeku a úcte k Božiemu milosrdenstvu.

Hora Butkov

Priamym impulzom pre vznik tohto diela a výberom miesta pre toto nezvyčajné sanktuárium, ktoré tvorí kostol v Ladcoch i celé okolie hory Butkov medzi monumentálnymi skalami, boli slová sv. Jána Pavla II., ktorý volal: “Vezmite iskru Božieho milosrdenstva z krakovských Lagievnikov a zabudujte ju do týchto skál. Tieto skaly pripomínajú moju prácu vo fabrike Solvay a cestu, ktorú som denne v drevákoch absolvoval do Sanktuária Božieho milosrdenstva v Lagievnikoch.

Pred našimi očami sa napĺňajú tieto prorocké slová pápeža. Najprv bol 14. septembra 2013 na hore Butkov na jedenástej etáži kameňolomu požehnaný 12-metrový podsvietený kríž; potom 21. júna 2014 bol na hore umiestnený pomník pápeža Milosrdenstva, sv. Jána Pavla II.; nasledujúci rok 12. septembra to bol pomník sv. sestry Faustíny, sekretárky a apoštolky milosrdného Ježiša’ 21. mája 2016 žilinský diecézny biskup Tomáš Galis posvätil Kaplnku Božieho milosrdenstva pre spravovanie eucharistie.

Cestou na horu Butkov je vystavaná krížová cesta, ktorá vedie ku Kaplnke Božieho milosrdenstva, v ktorej sa pútnici stretnú so zmŕtvychvstalým Ježišom. Na hore Butkov sa konajú 2x v roku (máj a september) púte, na ktoré prichádzajú tisíce pútnikov. 

POMINOVEC

Národná kultúrna pamiatka (7.11.1963) – Románsky kostolík sv. Jána Krstiteľa – stojí pri poľnej ceste v katastri obce Sedmerovec, v okrese Ilava. Obec existovala v 13. storočí, o čom svedčí listina nitrianskeho biskupa Jakuba z roku 1229, kde sa spomína „villa Pomen vocata“ vypálená Moravanm. Po zániku obce vplyvom vojnových udalostí a povodní zostal v poli Kostol sv. Jána Krstiteľa a susediaci majer. Vznik objektu odborníci datujú do polovice 12. storočia ako stavbu šľachty. V 12. storočí už mali právo stavať kostoly aj šľachtici, čím sa dá vysvetliť vznik vlastných (panských) kostolíkov na majetkoch feudálov.

Románsky kostolík v Pominovci

Pri kostolíku sa nachádza cintorín a to je zrejme všetko, čo sa zachovalo z bývalej obce Pominovec. Pominovec sa ako obec uvádza ešte v 15. storočí, posledný údaj z 19. storočia spomína 3 domy a 32 obyvateľov, čo skôr zodpovedá majeru. Prešiel rôznymi vlastníkmi a po skončení II. svetovej vojny sa majer stal súčasťou Slovenského poľnohospodárskeho fondu, neskôr pod správu Štátnych majetkov v Bolešove.

Po zániku obce sa zachovala tradícia troch svätých omší v Pominovci, neskôr sa zredukovali na dve počas roka. Tradíciou sa stala bicyklová púť ku kostolíku, kde sa nachádzajú v auguste cyklisti z územia celého Slovenska a súčasťou svätej omše je aj požehnanie týchto dopravných prostriedkov. Kostolík je majetkom obce Sedmerovec a patrí pod duchovnú správu RKFÚ Bolešov v Žilinskej diecéze.


ROŽŇAVSKÁ DIECÉZA

ÚHORNÁ

Kaplnka Panny Márie Snežnej s prameňom liečivej vody sa nachádza nad obcou Úhorná a pod vrchom Hekerová (1260 m n. m.). Odpust sa tu koná každoročne v prvú augustovú sobotu a nedeľu, samotný sviatok Panny Márie Snežnej, ktorý pripadá na 5. august. Sviatok Panny Márie Snežnej sa spája s legendou, podľa ktorej sa v noci 5. augusta 352 v Ríme zjavila Panna Mária rímskemu patríciovi Jánovi a pápežovi Libériovi (352 – 366). Vo svojom zjavení Panna Mária žiadala, aby jej postavili kostol na mieste, kde ráno nájdu sneh. Sneh skutočne napadal a pápež Libérius dal na tom mieste postaviť baziliku Panny Márie Väčšej (Santa Maria Maggiore).

Úhorná

Drevená kaplnka v Úhornej, chýrna svojimi starožitnosťami, bola pri liečivom prameni postavená začiatkom 19. storočia. Oddávna sem k prameňu prichádzali matky so svojimi zrakovo postihnutými deťmi prosiac o ich uzdravenie. Pri svojich prechádzkach po okolí sa dostal ku kaplnke a k neďalekému prameňu i bohoslovec Štefan Herko. V zamyslení nad svojím zdravotným stavom prebdel pri prameni v modlitbách celú noc. Toto miesto si obľúbil a chodieval sem častejšie. Prosil Pannu Máriu o svoje uzdravenie a sľúbil jej, že ak sa uzdraví, postaví jej priamo pri prameni kaplnku. Jeho zdravotný stav sa zlepšil, v roku 1929 bol vysvätený za kňaza a splnil svoj sľub. Na mieste pôvodnej kaplnky z roku 1813 postavil v rokocho 1937 – 1941 z vlastnej iniciatívy s pomocou veriacich ako prejav vďaky Pánu Bohu za uzdravenie novú kaplnku zasvätenú Panne Márii Snežnej.


SPIŠSKÁ DIECÉZA

LEVOČA – MARIÁNSKA HORA

Prvý kostolík na Mariánskej hore sa spomína v kronikách už v roku 1247, teda o dva roky po tom, čo vznikla nová Levoča. Milostivá socha Panny Márie na hlavnom oltári v bazilike na Mariánskej hore je perlou a klenotom, pochádzajúcim z prvej polovice 15. storočia, ktorý dosvedčuje hlboké korene mariánskej úcty v slovenskom národe. Po páde komunizmu i železnej opony začali na hlavné odpusty do Levoče prichádzať poprední predstavitelia Vatikánu, cirkevní hodnostári z Nemecka, Rakúska, Poľska, Francúzska, Španielska, Portugalska, Veľkej Británie a USA. Dňa 26. januára 1984 vyhlásil pápež sv. Ján Pavol II. pútnický kostol na Mariánskej hore v Levoči na Baziliku minor. O niekoľko rokov neskôr tu pápež sv. Ján Pavol II., počas svojej pastoračnej návštevy Slovenska v Bazilike Navštívenia na Mariánskej hore slúžil 3. júla 1995 sv. omšu za účasti veľkého množstva veriacich.

Levoča – Mariánska hora

V októbri 2005 bola Mariánska hora prijatá do spoločenstva dvadsiatich najvýznamnejších európskych pútnických miest. Ďaľším vyznačením Mariánskej hory v Levoči bolo 28. februára 2009 oficiálne potvrdenie duchovného spojenia s Bazilikou Santa Maria Maggiore v Ríme. Mariánska hora sa počas dvadsiatich slobodných pútnických rokov naozaj vyprofilovala na najväčšie a najvýznamnejšie slovenské centrum. Levočská svätyňa si získala vysoký kredit dôveryhodnosti a uznania v Európe, zámorí a predovšetkým na Slovensku.

BOBROV

Máloktorá obec na Orave sa môže pochváliť takou bohatou duchovnou a kultúrnou minulosťou ako obec Bobrov. Je to pohraničná obec, ktorá sa nachádza v severnej časti Oravskej kotliny. Vďaka kalvárii, ktorá sa nachádza v aleji za farským kostolom, ale aj špeciálnej a svojho druhu ojedinelej pobožnosti – sláveniu usnutia Panny Márie a jej nanebovzatia – tu vzniklo mnoho duchovného dobra. Každoročne 14. augusta alebo v predvečer miestneho odpustu Nanebovzatia Panny Márie sa organizuje z Farského kostola svätého Jakuba sprievod so sochou Panny Márie a s podobizňou je mŕtveho tela a smeruje okolo štácií bobrovskej kalvárie smerom na vŕšok, kde stojí kaplnka a do nej sa za spevu a modlitieb ukladá telo Panny Márie na pochovanie.

Bobrov

Tradícia bobrovských pútí má už vyše storočnú históriu. Fundátor bobrovskej kalvárie kanonik Štefan Koštialik požiadal príslušnú rímsku kongregáciu o udelenie plnomocných odpustkov, na čo dostal odpoveď podpísanú od pápeža Leva XIII., ktorý dňa 28. júla 1893 udelil plnomocné odpustky všetkým, ktorí v zbožnosti navštívia toto miesto v deň odpustu a tam vykonajú príslušné skutky pokánia a modlitby. Toto privilégium malo platnosť 7 rokov. Dnes sú v platnosti nové normy o odpustkoch, ktoré tu možno získať v deň odpustu alebo po vešperách v predchádzajúci deň, prípadne v nedeľu, keď sa koná vonkajšia slávnosť Nanebovzatia Panny Márie. Plnomocné odpustky možno tiež získať spoločnou modlitbou svätého ruženca alebo pri pobožnosti krížovej cesty.


KOŠICKÁ ARCIDIECÉZA

VRANOV NAD TOPĽOU

Prvá informácia o existencii farnosti vo Vranove nad Topľou sa viaže na rok 1314. Titul jej prvého miestneho kostola je spojený s menom Jána Krstiteľa, až neskôr sv. Štefana. Lenže vtedy farskému kostolu ešte neprináležal prívlastok pútnický. Nepatril ani pavlínskemu kostolu, keď ho v roku 1672 prevzali do svojej správy od reformovaných evanjelikov. Stalo sa to až po roku 1708, keď bol do neho prenesený obraz slziacej Panny Márie. Od 8. septembra 1708 bol chrám premenovaný na Kostol Narodenia Panny Márie. Od toho dňa sa stal tento chrám vyhľadávaným mariánskym pútnickým chrámom. Odvtedy tu každoročne na sviatok 8. septembra prichádzajú veriaci na bohatú odpustovú slávnosť.

Vranov nad Topľou

Dňa 19. júna 2008 (po 300 rokoch) bol chrám povýšený na titul – bazilika minor, čo bolo slávnostne vyhlásené 6. septembra 2008.

GABOLTOV

Pútnické miesto Gaboltov je známe už celé stáročia predovšetkým svojou úctou k Panne Márii Karmelskej a svätovojtešskou tradíciou. Je najvýznamnejším pútnickým miestom Košickej arcidiecézy, a je známe veriacim katolíkom na celom Slovensku. Už v roku 1706 jágerský arcibiskup Štefan Telekessy vyznačuje toto pútnické miesto s milostivým obrazom Panny Márie Škapuliarskej.

Gaboltov

O počiatkoch Bratstva Panny Márie Karmelskej v Gaboltove sa dozvedáme z kánonickej vizitácie farnosti z roku 1749. Podľa nej bolo Bratstvo založené pred 40 rokmi zásluhou vtedajšieho farára. Podľa kánonických vizitácií v druhej polovici 18. storočia boli púte integrálnou súčasťou duchovného života veriacich Gaboltova. Prichádzali sem pútnici z okolitých farností a veriaci z Gaboltova putovali zas do okolitých farností. Púte sa v súčasnosti konajú vždy v nasledujúcu sobotu a v nedeľu po sviatku Panny Márie Karmelskej, teda po 16. júli. Gaboltovská púť je najväčšou púťou v Košickej arcidiecéze. Z rozhodnutia košického arcibiskupa Mons. Alojza Tkáča, bol Gaboltov určený ako pútnické miesto pre Rómskych veriacich, ktorí majú svoju púť v prvú augustovú nedeľu. Farský kostol sv. Vojtecha je od 17. júla 2011 vyhlásený za mariánsku diecéznu svätyňu.

OBIŠOVCE

Kostol Panny Márie Ružencovej v Obišovciach patrí medzi najznámejšie pútnické miesta nielen v Košickej arcidiecéze. Veriaci sem v priebehu celého roka prichádzajú na púte i na pravidelné fatimské soboty a odpustové slávnosti.

Obišovce

História milostivého obrazu Panny Márie v Obišovciach je zahalená rúškom tajomstva. Predpokladá sa, že obraz sa dostal do Obišoviec zásluhou rodu Mariassovcov, ktorí sa zaslúžili o rozvoj náboženského života medzi svojimi poddanými. Samotné meno rodu Mariassy naznačuje veľkú mariánsku úctu v tomto rode. Jeden člen rodu s pomerne malým počtom vojakov premohol nepriateľov niekedy v prvej polovici 14. storočia. Milostivý obraz Panny Márie bol na bojovej zástave. Nepriateľské vojská, keď videli túto zástavu, dali sa na útek s pokrikom: “Idú mariánske pluky!” (Toth Sándor: Šarišské hrady). Iná verzia zas hovorí o pôvode, ktorá sa viaže s blízkou obcou Drienov, pod ktorú v minulosti Obišovce patrili. V jeho farskom kostole sa nachádzal tento obraz a keď sa na prelome 16. a 17. storočia šíril kalvinizmus, bol z kostola spolu so všetkými predmetmi a symbolmi s mariánskou tématikou vyhodený. Zbožní veriaci však obraz zachránili a zaniesli do blízkych Obišoviec na vŕšok Putnok, kde bol neskôr vybudovaný mariánsky chrám, od počiatku vyhľadávané pútnické miesto.

Mariánska úcta sa podľa historických prameňov začala v Obišovciach viac šíriť i pod vplyvom prešovských františkánov po roku 1769, keď kostol získal maránske patrocínium. Košický arcibiskup metropolita Mons. Bernard Bober vyhlásil dňa 1. októbra 2011 počas odpustovej slávnosti v Obišovciach mariánsky pútnický chrám Ružencovej Panny Márie za diecézne sanktuárium.

MALÁ VIESKA

V Malej Vieske stál už v roku 1433 murovaný kostol, ktorý bol zasvätený Narodeniu Panny Márie. Tento kostol sa dostal viac do pozornosti veriacich, keď doň bola v roku 1773 prevezená kópia zázračného obrazu póčskej ikony. Týmto obrazom sa Malá Vieska stala postupne vyhľadávaným miestom mariánskych pútnikov z celého okolia.

Malá Vieska

V 19. storočí už starý kostol kapacitne nestačil, preto dal patrón obce mesto Košice v roku 1803 postaviť na kopci v blízkosti lesa nový kostol zasvätený Panne Márii a odpustky dostal na sviatok Narodenia Panny Márie. Veľkému duchovnému povzneseniu pútnického miesta v Malej Vieske sa dostalo 29. októbra 1831, keď pápež Gregor XVI. udelil pútnikom, ktorí budú putovať k milostivému obrazu Panny Márie v Malej Vieske plnomocné odpustky.


PREŠOVSKÁ ARCHIEPARCHIA

ĽUTINA

Tradícia o zjaveniach na Ľutinskej hôrke hovorí toto: 19. augusta 1851 ráno, asi okolo deviatej hodiny, na sviatok Premenenia Pána (podľa Juliánskeho kalendára) išla Zuzana Fekete s troma deťmi zbierať huby na ľutinskú horu. Keď prišla na miesto, kde teraz stojí pri Kaplnke sv. Mikuláša s prameňom Svätý kríž, naľakaná si kľakla na zem, lebo zbadala biskupa, ktorý sa podobal na sv. Mikuláša.  Biskup sa prísnym pohľadom pozrel na preľaknutú ženu a karhajúcim hlasom povedal: “Dnes je veľký sviatok Pána, zbožný ľud je v cerkvi, spieva na liturgii a ty tu zbieraš huby?” Zuzana so strachom odpovedala: “Otče, ja viem, že je dnes sviatok, ale ja som chudobná žena, mám tri deti a nemám im čo dať k obedu na stôl.” Svätec pokračoval: “Aj včera si mohla nazbierať huby, nie dnes ráno! Preto Boh trestá ľudstvo, lebo si neváži nedele a sviatky. Nechce sa zúčastňovať svätej liturgie a namiesto chvál svojimi ústami uráža Boha. Na pamiatku nášho stretnutia sa tu má postaviť svätý kríž. Toto všetko povedz svojmu duchovnému otcovi.” Svätec sa jej zjavoval na ceste, v lese a upozorňoval ju, aby splnila jeho príkazy.

Ľutina

Po tejto udalosti, ktorá bola patrične prešetrená, putovalo na miesto zjavenia stále viac pútnikov. Udalosti v roku 1851 spôsobili, že sa fara presťahovala z Haligoviec do Ľutiny. Pôvodný drevený chrám, pre veľký počet pútnikov kapacitne nestačil a tak sa začal stavať nový, murovaný chrám. Nová bazilika sa tak stala nielen dominantou Ľutiny, ale aj symbolom Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku.

Na záver Mariánskeho roku 1988 bol chrám povýšený pápežom sv. Jánom Pavlom II. na hodnosť Bazilica Minor. 9. júna 2010 bola Bazilika Zosnutia Presvätej Bohorodičky pričlenená zvláštnym Putom duchovného príbuzenstva k Bazilike Santa Maria Maggiore v Ríme s privilégiom plnomocných odpustkov. 20. august 2011 daroval krakovský arcibiskup a metropolita kardinál Stanislaw Dziwisz Prešovskej archieparchii relikviár s relikviou (krvou) sv. Jána Pavla II., ktorý bol umiestnený do baziliky v Ľutine.

LITMANOVÁ

V novodobej histórii sa Litmanová dostala do povedomia hlavne v súvislosti so skúmanými zjaveniami Panny Márie na Hore Zvir. Panna Mária sa zjavila dvom dievčatám, vtedy jedenásťročnej Ivete Korčákovej a dvanásťročnej Kataríne Česelkovej v izbičke dreveného zrubu (majdanu), ktorý dodnes stojí na lúke obkolesenej lesom. Panna Mária sedávala na drevenej lavičke. Predstavila sa ako Nepoškvrnená Čistota. Želala si, aby sa obe dievčatá i ľudia prichádzali na toto miesto modliť. Zjavenia trvali od 5. augusta 1990 do 6. augusta 1995, každý mesiac, vždy v nedeľu po prvom piatku. Pri poslednom zjavení Božia Matka sľúbila, že tu ostáva stále prítomná. Nielen počas zjavení, ale aj po ich ukončení, veriaci stále v hojnom počte pravidelne prichádzajú na toto miesto. Najviac sa schádzajú v nedeľu po prvom piatku v mesiaci. 

Litmanová

Vzhľadom k tomu, že pútnici aj po skončení zjavení naďalej nepretržite putujú na toto miesto vo veľkom počte a hľadajú prehĺbenie duchovného života, bolo toto miesto 6. augusta 2004 ustanovené za Miesto modlitby a kaplnka bola zasvätená Nepoškvrnenému Počatiu Panny Márie. Miesto modlitby – Kaplnka Nepoškvrneného Počatia Presvätej Bohorodičky s celým jej areálom a prameňom na Hore Zvir v Litmanovej bolo 7. septembra 2008 povýšen a vyhlásené vladykom Jánom Babjakom SJ, prešovským arcibiskupom a metropolitom, za Gréckokatolícke mariánske pútnické miesto Prešovskej archieparchie.


Zdieľať: