Kategória: Cesta lásky

Z lásky k Bohu zrieknime sa každého zmyslového vzrušenia, ktoré nevyplýva z čistej Božej lásky.

Treba milovať Boha, ako sa páči jemu, a nie ako sa páči nám. Boh chce, aby sa duša zbavila všetkého. Až potom sa s ním môže spojiť a naplniť sa jeho láskou.

Ak chceme dosiahnuť dokonalosť, musíme sa predovšetkým zrieknuť seba samých, to jest vlastnej vôle.
Kto premáha seba samého, ľahko zdolá všetky ostatné prekážky.

Kto chce patriť celkom Bohu, musí sa zriecť svetskej cti. Koľkí sa pre túto zlorečenú česť vzďaľujú od Boha. A toľkí ho strácajú.

Teda ťažko hreší kandidát, ktorý prijíma svätenie, hoci nežije dlhší čas čnostným životom. Rovnako ťažko hreší i biskup, ktorý ho vysviaca bez potrebnej skúšky.

Biskup Abelly píše: “Kto vie, že ho Boh nevolá, a predsa sa vtisne, prijme sviatosť kňazstva, bezpochyby sa vrhá do zjavného nebezpečenstva zatratenia.”

Kandidát sa každým svätením blíži k najvyššiemu – slúžiť Ježišovi Kristovi vo Sviatosti Oltárnej.

Vo veľkom nebezpečenstve večného zatratenia je ten, čo nedbá na Božie volanie kvôli rodičom i ten, čo vstupuje do kňazského stavu bez pravého povolania…

Vráťme sa k veci. Svätý Tomáš Aquinský radí tým, čo sú povolaní k dokonalejšiemu životu, aby nepočúvali, keď ich rodičia odhovárajú.

Ľudovít z Granady nazval voľbu stavu hlavným kolieskom života. Keď sa v hodinách hlavné koliesko pokazí, celé hodiny sú pokazené. Tak je to aj s našou spásou.